Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Žena s klobúkom - 3. kapitola

14.05.2011 (10:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 785×

V predchádzajúcej kapitole ste čítali:

„Dobrý deň, pán učiteľ, som Lucy Isabella Marie Masenová," predstavila som sa a usmiala na neho. Srdce mu bilo ako o život. Počula som tiché zhíknutie. Pozrela som sa tým smerom a vtedy sa nádychla. Upír.

3. kapitola

Pozrela som sa do očí nádherného chlapca, ktorého som pobozkala pred jeho smrťou. Ježiš! Nemôže sa dozvedieť, že je tu jeho mama. Všetko by sa skomplikovalo. Sadla som si do poslednej voľnej lavice vedľa Edwarda. Pozerala som sa pred seba a počúvala učiteľa.

„Ahoj," ozval sa Edward po pätnástych minútach. Celý čas sa na mňa pozeral a mne to liezlo hore krkom.

„Čau," odzdravila som sa a nevšímala si ho.

„Ako sa to voláš? Myslím priezvisko," spýtal sa. Pozrela som sa mu do tých karamelových očí.

„Moje pravé priezvisko je Halová, ale moja mama je... Masenová, teda, dali sme si také priezvisko, prečo?" povedala som rýchlo.

„Volal som sa tak pred... smrťou," odpovedal a sklonil hlavu. „Hm." Viac som nič nepovedala, iba strnulo sedela na stoličke a nadávala si, aká som sprostá. Keď zazvonilo, pobrala som sa na ďalšiu hodinu. Vstúpila som do triedy, keď zazvonilo, predstavila som sa a sadla si znova k upírovi, svalnatému. Svaly mal snáď aj na tvári. No na tvári nie, to preháňam, ale mal ich veľa. Keď som si sadla, ani som sa naňho nepozrela.

„Ahoj," pozdravil ma veselo. Ten asi nikdy nemá zlú náladu.

„Čau! Odkáž aj ostaným, nech sa so mnou nerozprávajú, dobre?" povedala som tento raz nahnevane. Nehnevala som sa na nich, možno trocha... no viac na seba.

„Dobre!" Zasmial sa. Zakrútila som hlavou a usmiala sa. To je ale bláznivý človek. Keď zazvonilo, išla som na telesnú. V šatni som sa obliekla do bikín, na to dala červené tričko na ramienka a vyšla som zo šatne, a poobzerala sa. Boli tu tí upíri, dokopy ich bolo päť. Pozreli sa na mňa, no ja som mala pohľad na strope.

„Tak, decká, rozostúpte sa a zaraďte sa na dve skupiny po desať," povedal mladý učiteľ. Ja som ostala bokom. Je mi jedno, kde budem.

„Hej, Isabella, poď k nám!" zakričal na mňa Edward.

„Keď už tak Bella, Edward, no som Lucy," zavrčala som naňho. Neodpovedal mi, len ako prispatý sa usmial. Zaradila som sa k Emmettovi, Edwardovi, Mikovi a ďalších mená neviem. Síce, čítam im myšlienky, no nechce sa mi prehľadávať ich mysle. Zistila som, že tí, ktorí stoja na druhej strane, sú Alice, Jasper a Rose, polovičky, len Edward je sám.

„Vieš hrať volejball?" spýtal sa Emmett.

„Áno, Emmett, viem," zasyčala som. Tak ich neznášam. Začali sme hrať. Celkom mi to šlo, len ma už unavovalo, že všetky smeče išli na mňa a ja som to musela stále odrážať. Jasper buchol do lopty takou silou, že keby to mal odraziť nejaký človek, bol mi mŕtvy. Smerovalo to práve na človeka, Mika. Vrhla som sa pred neho a odrazila. Vletelo to presne do tváre Jaspera.

„Au!" šúchal si nos, ale pritom sme vedeli, že sa len robí. Zasmiala som sa. Učiteľ zapískal.

„Masenová, sadnúť na lavičku. Po hodine spravíš päťdesiat klikov a päťdesiat drepov, a ospravedlníš sa Jasperovi!" kričal na mňa učiteľ.

„Ospravedlňovať sa nebudem," skríkla som na učiteľa.

„Ale budeš, teraz hneď!" prikázal učiteľ. Usmiala som sa, otočila sa a venovala mu jeden z mojich nenávistných pohľadov. „Prepáč, Jasper, že ťa dievča ako ja trafilo do tvojho ksichtu."

„Masenová! Kliky a drepy!" zakričal učiteľ. Zazvonilo, a tak som išla robiť to, čo mi prikázal. Keď som robila tieto cviky, nie len učiteľ, ale aj žiaci sa pozerali na môj zadok.

„Pekná riťka!" zakričal na mňa jeden z obecenstva.

„Pekná hrča," štekla som po ňom. Všetci vedeli, že narážam k jeho... kamarátovi, a tak sa rozosmiali.

„Stačí?" spýtala som sa učiteľa.

„Nie, ešte päťdesiat drepov," odpovedal a ja som sa pustila do toho. Keď som bola hotová, bez slova som išla do šatne.

„Kam ideš?" spýtal sa učiteľ. Chcela som povedať do riti, ale to by mi nepomohlo, a tak som sa otočila a začala naňho vravieť sladkým hlasom a flirtovala s ním. Pristúpila som k nemu, tváre sme mali len pár centimetrov od seba. Jeho srdce rýchlo bilo.

„Tréner, môžem sa ísť prezliecť alebo aj to chcete vedieť?" spýtala som sa. Moje flirtovanie videli dva ročníky. Bundu som si pomaly rozopínala, bolo na ňom vidieť, ako ho to provokuje. Bunda spadla na zem a chlapci vzdychli.

„Môžem ísť, pán učiteľ?" spýtala som sa sladko. Zamrkal očami.

„Bežte rýchlo," šepol. Otočila som sa a rozbehla do šatne. Rýchlo som sa prezliekla a vyšla z dverí. Oprela som sa o stenu a zavrela oči. V duchu som na seba nadávala. Dúfam, že to žiaci nepovedia riaditeľovi, ale veď ja si s nimi poradím. Počula som, ako zo šatne vychádzajú všetci Cullenovci. Otvorila som oči a chcela ísť na obed, ale narazila som do Edwarda a padla na zadok. Začali sa smiať a keby som bola človek, červená by som bola určite aj na zadku. Zúrila som.

„Ty tu čo robíš?" spýtala som sa nahnevane. Tváril sa nevinne.

„Stojím," odpovedal veselo.

Postavila som sa a cez plece zakričala: „Tak si stoj niekde inde," oborila som sa na neho. Otvorila som jedálňové dvere, kúpila si kolu a sadla si na stoličku k stolu. Dnu začali chodiť žiaci a ja som zavrela oči, a zablokovala im myšlienky. To znamená, že keď si budú chcieť na tú udalosť spomenúť, nespomenú si. Napila som sa koly a nahodila neutrálny výraz. Pozerala som sa smerom ku Cullenovcom, keď vtom sa pozrel na mňa Edward a usmial sa. Odvrátila som zrak a postavila sa. Plechovku som hodila do koša a vyšla zo školy. Práve som nasadala do auta, keď som na zápästí ucítila chladnú ruku.