A po trošku dlhšom čase ďalší diel. Je trochu krátky, ale sľubujem, že ďalší bude už dostatočne dlhý. No... dúfam, že sa vám bude páčiť. A hádajte, kto sú tí tajomní neznámi na konci? Zatiaľ papa
01.08.2009 (22:00) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3277×
Žiadny happy end??
5.diel
pieseň k textu- http://www.youtube.com/watch?v=SCDT7X_lhzk
Pulz sa mi zrýchlil a vo chvíli, keď so začali otvárať dvere som mala pocit, že mi srdce vyskočí z hrude. Keď boli otvorené dokorán, zhlboka som sa nadýchla a vstúpila na miesto, na ktoré nikdy nebudem spomínať s úsmevom na tvári.
Pred mojimi nohami sa rozprestieral jemný biely koberec vedúci až k oltáru. Vedľa koberca boli položené honosné lavice a na nich sedeli všetci Volturiovi a ich najobľúbenejšia ,,smotánka“. Opäť som sa zhlboka nadýchla, no vzduch, ktorý mal opäť vyjsť z mojich úst ostal niekde tam vo mne- stratený. Nedokázala som už ďalej dýchať. Vlastne som teraz ani nevedela, ako sa to presne robí. Ale nakoniec to za mňa vyriešila Jane, ktorá ma zozadu buchla do chrbta, aby som konečne urobila tých pár krokov smerujúcich k mojej záhube, a tým zo mňa prebytočný vzduch doslova vydrala. Spravila som prvý váhavý krok. Srdce mi búšilo o závod a niekedy sa mi zdalo, že pár úderov aj vynechalo. Ruky sa mi začali triasť, hrdlo som mala ako vo zveráku a v ústach príšerné sucho. Moje nohy sa pre mňa stali neuveriteľnou záťažou. Dokázala som nimi ledva pohnúť. No naďalej som musela kráčať. Pomaly... jedna noha striedala druhú. Záhradou sa rozoznela tichá svadobná melódia.
A ja som si uvedomila, že tento deň mal byť pre mňa ten najkrajší. Ten najšťastnejší v celom mojom živote. Predstavovala som si nie príliš veľkú svadbu na nejakom príjemnom a útulnom mieste. Pri mne len moji najbližší a najmä- Edward. To bol ten, za ktorého som sa chcela naozaj vydať. To bol ten, bez ktorého nedokážem žiť a to bol ten, ktorého nadovšetko milujem... A práve preto som tu. Milujem ho až natoľko, že som obetovala svoje šťastie len a len pre neho a jeho rodinu. Namiesto toho som tu a kráčam s uplakanou tvárou smerom, kde môj život v podstate končí. Táto svadba síce JE nádherná, je kúzelná, je fantastická. Je jednoducho svadbou, po ktorej všetky ženy túžia, ale chýba tu to najcennejšie... Láska. Cit, pre ktorý ľudia dokážu veci neuveriteľné a nepredvídateľné. Koniec koncov myslím, že ja sama som toho živým dôkazom.
Kráčala som pomalou, roztrasenou chôdzou po snehovom koberci a moje lodičky sa doň jemne zabárali. Tvár som mala zakrytú závojom a tak nebolo vidieť slzy, ktoré zmáčali moju tvár. Slzy smútku, nešťastia... slzy nenaplnenej lásky. Stekali jedna po druhej, kľukatili sa na červených lícach a pokračovali vo svojej ceste po mojom úzkom krku. Dopadali na zem a zanechávali za sebou stopy spomienok na tento bolestivý deň. Cesta k oltáru sa mi zdala nekonečná, no i tak bola až príliš krátka. Každou sekundou som sa k nemu blížila viac a viac a s tým sa nedalo už nič urobiť. Kyticu som zvierala medzi svojimi tenkými prstami a pred mojimi očami kvety na nej... vädli. Strácali kúzlo. Strácali svoj pravý význam.
Celý čas som mala sklonenú hlavu, pretože pohľad na to všetko by ma zrejme dorazil. Jednoducho už nezvládla. Ale nakoniec som moju uplakanú tvár musela zodvihnúť a keď som to urobila, pohliadla som do páru očí, ktoré môžu za všetok ten smútok v tých mojich. Ktoré môžu za všetku tú bolesť a s ktorými sa budem vídať po celý svoj život. Pristúpila som k Danielovi a s odporom na neho pohliadla. Hudba utíchla. Volturiovi, ktorí doteraz stáli, sa usadili. Potom som sa spoločne s Danielom natočila smerom k oltáru a za ním stál muž nízkej postavy s okuliarmi na nose. Bol človek a bol značne vydesený. Jeho život zrejme o chvíľu taktiež skončí. Pred upírmi sa bohužiaľ neubráni ani s pomocou viery. Mal roztrasené ruky, ale nakoniec sa odhodlal a zahájil svadobný obrad. Záhrada stíchla. Žiadny rozruch, žiadny šepot, dokonca ani žiadny tlkot srdca nepočítajúc mňa a farára. Všetci počúvali jeho slová a nikto si nedovolil ho akokoľvek prerušiť. Neustále mi po tvári brázdili slzy a ja som spomínala na všetky chvíle, ktoré som s Edwardom zažila. Prvé stretnutie, prvé letmé dotyky. Nič iné som nevnímala. Ani farára, ani Daniela stojaceho hneď vedľa mňa alebo záhradu plnú upírov. Pre mňa teraz exitovali len moje spomienky. Spomienky na mňa a Edwarda.
Keď som sa rozpamätúvala na náš prvý nežný bozk, ktorý som mala v hlave zakorenený už navždy a zároveň sa už zmierovala s tým, že jednoducho na šťastie nemám nárok, niekto prerušil reč už i tak dosť vystrašeného farára a s ohlušujúcim rozrazením dvier vtrhol na obrad. Všetci stočili svoje pohľady na novo prichádzajúcich a ak mi pred tým srdce vynechalo pár úderov, teraz nebilo už vôbec.
Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Žiadny happy end?-5.diel:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!