Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je zmena 4

20.06.2010 (08:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1453×

Bola som rozhodnutá, že ja si Edwarda získam, či to chlapec chce, alebo nie. Celú hodinu som nahnevane sedela v lavici a ignorovala hlasy zo zadu. Keď konečne zazvonilo, začala som si baliť veci do tašky a zbadala ako Jess prechádza okolo mňa a Edward bol tesne za ňou. Prudko som sa otočila a naschvál narazila do Edwarda, ktorý práve prechádzal.

Lenže to bol oveľa tvrdší náraz, ako som si myslela a ja som sa v okamihu zložila na zem. Veci sa rozleteli okolo mňa a ja som nechápavo sedela na zemi.

„Dávaj pozor kam ideš,“ ozval sa krásny hlas a ja som pozrela na Edwarda, ktorý na mňa výsmešne hľadel. Všimla som si, ako sa Jess potichu smeje a ťahá Edwarda za ruku, aby šiel za ňou. Tak toto bola moja najlepšia kamarátka. Nahnevane som si začala zbierať veci zo zeme a neverila tomu, čo sa práve stalo. Každý ma vždy chcel a ani Edward nebol kedysi výnimka, tak čo sa stalo?

„Pomôžem ti,“ ozval sa zrazu Mike nado mnou a podával mi ruku. Naštvane som ju odstrčila a s dupotom odkráčala z triedy.

„Po celej škole sa hovorí o tom, ako si ťa nevšíma,“ povedala Lauren, keď som kráčala ku svojej skrinke. Škaredo som na ňu pozrela.

„Ale on len nevie, čo chce,“ vysvetlila som jej a ona sa zasmiala.

„Ja ho proste dostanem,“ doplnila som a odišla na ďalšiu hodinu a po celý čas rozmýšľala, ako sa pomstiť Jessice a získať si Edwarda. Stále som nemohla uveriť, ako sa za ten čas zmenil zo škaredého šprta na dokonalého chlapa. A už vôbec som nechápala, že si ma nepamätá.

Xxx

Pomaly som sa ťahala na hodinu geografie a nevnímala vedľa seba Mika, ktorý mi niečo hovoril. Keď sme boli pri triede, rozlúčili sme sa a ja som vošla dnu. Sadla som si na svoje miesto a nezaujato si čarbala do zošitu a ani som nezaregistrovala, kedy vošiel učiteľ.

„Dobre Edward, sadnite si ku slečne Swanovej,“ to ma prebudilo z rozmýšľania a ja som so záujmom zdvihla hlavu a sledovala, ako kráča ku mne.

„Ahoj,“ povedala som, keď si sadal vedľa mňa.

„Čau,“ zamrmlal a ani sa na mňa nepozrel. Rukou som si jemne prehrabla vlasy a snažila sa vyhľadať jeho pohľad.

„Ešte stále sa rád učíš?“ spýtala som sa opatrne a on iba prikývol hlavou a ďalej si vykladal veci z tašky.

„Tak, možno by si mi niekedy mohol pomôcť s projektom,“ skúsila som znova. Edward si vzdychol odložil tašku a otrávene na mňa pozrel.

„Možno... niekedy,“ povedal konečne.

„Ty si ma nepamätáš?“ spýtala som sa nešťastne, pretože jedine toto bolo moje jediné vysvetlenie.

„Nie, Bella, ja si ťa pamätám až moc dobre. Možno aj viac, akoby som vôbec chcel,“ vyhŕkol nahnevane a pozeral mi priamo do očí. Cítila som, ako sa začínam pomaly červenať a ja som zahanbene sklopila oči k zemi.

„No, keď sme už pritom,“ zašepkala som potichu a jemne sa na neho usmiala.

„Tak mi je veľmi ľúto čo som spravila, že som ti ublížila,“ povedala som a on prekvapene vypúlil oči.

„Nemusí ti to byť ľúto, pretože mňa to už vôbec netrápi,“ zamrmlal a tváril sa úplne kľudne.

„Proste, akoby sa nič nestalo, dobre?“ povedal a tvár mal až nebezpečne blízko tej mojej. Zrýchlene som dýchala a nechápala, čo sa to so mnou deje. Nikdy v živote na mňa takto nikto nepôsobil. Edward sa s úsmevom odo mňa odtiahol a rukou si prehrabol vlasy.

Celú hodinu sme boli ticho a ja som iba neveriacky pozerala na Edwarda.

Keď konečne zazvonilo, pobalila som si veci a chystala sa odísť, no Edward ma zastavil.

„Bella, akú máš teraz hodinu?“ spýtal sa so záujmom.

„Angličtinu, chceš ma odprevadiť?“ spýtala som sa nadšene.

„Super, aj ja ju mám. Tak prosím ťa zoberieš mi tam tašku? Lebo ja idem za Jess a nechce sa mi vláčiť ju po celej škole,“ vysvetlil a ja som zostala prekvapene stáť. Iba som nemo prikývla.

„Super, tak zatiaľ čau,“ povedal a tašku mi zavesil na ruku. Skoro ma prehlo. Ak toto nebolo najmenej desať kíl, tak neviem. Až po chvíli mi došlo čo som urobila. Ja mu budem nosiť tašku a on si bude niekde flirtovať s Jessicou!

Pomaly som sa ťahala na ďalšiu hodinu a v rukách zvierala Edwardovu tašku. Bolo mi jedno, čo si o mne budú ostatní myslieť, pretože iná možnosť ma naozaj nenapadá. A ako som si stihla všimnúť, Edwarda už vôbec nezaujímam, čo ma hnevalo ešte viac.

Proste sa k nemu budem správať milo a on si postupne uvedomí o čo prichádza. Že s Jessicou iba zbytočne márni čas.

Zamyslene som si sadla v triede na stoličku a začala Edwardovi vykladať veci z tašky.

„Bella, tu sedím ja,“ ozval sa zrazu Greg a chystal sa odstrčiť Edwardove veci.

„Už nie,“ povedala som rozhodne a všimla si, ako si povzdychol. Bol zvyknutý na moje zmeny nálad a taktiež na svoje časté presádzanie z jednej lavice do druhej. Nakoniec sa iba otočil a odkráčal do druhej lavice.

„To od teba nebolo pekné,“ ozval sa zrazu Edward vedľa mňa a ja som sa s ľaknutím otočila. Ako sa sem pre Boha dostal?

„Robím to iba pre teba,“  zamračila som sa a sledovala, ako si vedľa mňa sadol.

„A ja si to vážim,“ venoval mi úsmev.

„Tak, ako bolo s Jessicou?“ spýtala som sa zrazu a nervózne čakala.

„No, vlastne super. Je úžasná,“ zamyslel sa a potom sa jemne pousmial, akoby mu niečo prišlo na um. Ruky som si založila na prsiach a prudko sa oprela do stoličky. Edward sa na mňa prekvapene pozrel.

„Musíš byť rada, že máš takú dobrú kamarátku,“ pokračoval  ďalej a stále mal na tvári ten jeho úsmev, čo mi asi po prvý krát v živote vadil. Rukou si prehrabol jeho dokonalé vlasy a opatrne na mňa hľadel.

„Ani nevieš ako,“ zamrmlala som nezaujato, rozhodnutá sa o tejto téme dlhšie nebaviť.

„A hovorí niekedy o mne?“ spýtal sa so záujmom.

„Jessica? Vôbec,“ odfrkla som si. Edward sklopil hlavu ku stolu a ja som sa usmiala. Teraz prišla moja šanca.

„Nemal by si s ňou tráviť čas Edward,“ povedala som a jemne sa dotkla jeho ramena.
„Vieš, nechcem, aby ti zlomila srdce,“ zašepkala som blízko pri jeho tvári a rukou mu prechádzala po ramene. Edward na mňa prekvapene pozrel. V jeho očiach som najprv zbadala iróniu, no rýchlo svoj pohľad zmenil na nešťastný.

„Myslíš?“ povedal sklesnuto.

„Ja to viem. Keby si sa chcel niekedy porozprávať, tak hocikedy som tu pre teba,“ hľadela som mu priamo do očí a dúfala, že som dobrá herečka. Edward iba prikývol.

„Ďakujem Bella,“ povedal a otočil sa ku tabuli. S úsmevom som zložila ruku a samoľúbo  si oprela hlavu. Takže, prvý krok odhovoriť ho od Jessici, bol dokončený. Teraz si ho iba postupne treba namotávať. Žiarivo som sa na Edwarda usmiala a sledovala, ako mi úsmev oplatil.

Predchádzajúca kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je zmena 4: