Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 2. kapitola

17.12.2010 (13:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 7019×

Bella:

Prišla som domov a sadla si do kresla. René sa na mňa zadívala.

„Čo sa stalo? Vyzeráš hrozne,“ povedala udivene.

„V škole som stretla Alice a teraz za mnou prišla do parku,“ povedala som a vzdychla si.

„Akú Alice? Azda nie Cullenovú?“ Len som prikývla. René sa nervózne posadila.

„Je tu aj Edward?“ opýtala sa rýchlo.

„Nie. Edward sa s nimi veľmi nestýka. V meste je len Alice a Jasper. Alice sa so mnou chce priateliť. Vzala som si od nej číslo, ale volať jej nemienim. Myslela som, že Cullenovci sú už minulosť. Je toľko miest a vysokých škôl na celom svete a oni chodia práve sem. Cítim sa strašne.“ Vzdychla som si a usadila sa hlbšie v kresle. Nohou som stále kolísala kočiarik.

„Čo povedala Alice na Marca?“ Nechápala som túto otázku. Čo mala povedať na môjho syna? Zodvihla som obočie.

„Chodila si s jej bratom a bolo to veľmi vážne. Potom ste sa rozišli a do roka a pol máš dieťa. Musela byť prekvapená,“ povedala na vysvetlenie.

„Bola prekvapená. Marco sa jej páčil. Povedala som jej, že nie som vydatá a nemám priateľa. Ty sama hovoríš, že sa nemám za čo hanbiť. Som slobodná matka, a čo?“

„Myslíš, že to povedia Edwardovi?“ opýtala sa ma René po chvíli.

„Mami, mne je to úplne a totálne fuk.“ Usmiala som sa a vybrala malého z kočiarika. Spal ako anjelik. Uložila som ho do postieľky a sadla si k počítaču. Potrebujem odovzdať nejaké práce. Som za spolužiakmi pozadu. Mám jediné šťastie, že Marco je ukážkové dieťa. Len papá a spinká. Klepala som do klávesnice asi hodinu. Potom som musela svojho synčeka na kŕmenie zobudiť. Sladko mľaskal tou svojou sladučkou pusinkou. Bol to môj liek na každú chorobu. Byť matkou bolo úžasné. Myslela som si, že dieru v srdci, ktorú tam zanechal Edward, žiaden muž nedokáže zaceliť. Mýlila som sa. Jeden sa našiel. Mal šesť kíl a večne hladné bruško. Môj malý Marco ma vtiahol do života.

Dnešný deň ma totálne vykoľajil. Čakala som všetko, ale že mi Cullenovci opäť vpália do života, to ma nenapadlo ani vo sne. Edward mi predsa sľúbil, že to bude akoby nikdy neexistoval. Teraz ten pocit nemám. Možno by bolo dobré, ak by mu to Alice povedala. Možno by ich donútil odísť odtiaľto. Uvažovala som, čo by bolo najlepšie. Večer prišiel rýchlo. Marca sme s René okúpali a uložili ho do postieľky. Aj ja som si ľahla, ale nedokázala som zaspať. Zas Cullenovci. Nikdy sa ich nezbavím. Sú ako nočná mora. Myslela som, že s upírmi som nadobro skončila. Jediné, čo mi to obdobie pripomínalo, bola jazva na pravej ruke. Pohladila som si zápästie.

Ráno sa celý kolotoč opakoval. Nakŕmiť Marca, prichystať mlieko a utekať do školy. Autobus som stihla len tak-tak, lebo sa môj synáčik nevedel dojesť. Doletela som do školy a utekala na Dejiny umenia. Sadla som si do prednáškovej miestnosti a vybrala si veci.

„Ahoj,“ ozval sa vedľa mňa sladký hlások. Znechutene som sa otriasla.

„Ahoj, Alice. To je teda náhoda, že máme Dejiny umenia spolu. Však?“ Alice prevrátila oči.

„Prestaň s tým,“ povedala a sadla si ku mne.

„Alice, nechcem sa s tebou baviť. Keď sa Edward dozvie, že si so mnou v kontakte, donúti vás odísť. Povedal, že to bude tak akoby nikdy neexistoval. Takže?“ povedala som zmierlivejším tónom.

„Bella, to je jediný dôvod? Myslela som, že ma nenávidíš. Ak ide o Edwarda, tak mu kašlem. Musela som pre neho opustiť najlepšiu priateľku,“ povedala radostne.

„Alice, ja sa na teba naozaj veľmi hnevám. Nemám chuť...“

„Prejde ťa to. Ja počkám. Viem čakať,“ povedala presvedčivo a na pár sekúnd zmĺkla. Po chvíľke si začala klepkať prstami o lavicu a potom si začala dupkať nohou. Proste vie čakať. Prišlo mi to smiešne. Uškrnula som sa.

„Alice, si strašná.“ Alice sa široko zazubila.

„Máš nádherného syna. Keď som to povedala Rose, skoro odpadla.“ Zarazila sa.

„Skvelé. Takže už o mne vie Rose, samozrejme Emm a Carlisle s Esme. Už si stihla informovať aj Edwarda?“ syčala som.

„Nie. Jemu to radšej nepovieme. Nebude vadiť?“ Vyvalila som na ňu oči.

„Mne je jedno, komu si to povedala, len mi dajte pokoj. Som ochotná tolerovať teba, lebo sme spolužiačky a ja nemám financie na to, aby som prestúpila na inú školu. Mama je s Marcom a bývam u nej zadarmo. Z výplaty si zvládnem doplácať akurát rozdiel medzi štipendiom a diaľkovou formou. Zostaneme mi ešte akurát na plienky,“ povedala som nervózne.

„Marcov otec na dieťa neprispieva?“ Vyvalila oči Alice.

„Marcov otec nevie, že Marco existuje. Ani neviem jeho priezvisko, a ani ma nezaujíma. Možno ti to pripadá šialené, ale ja to tak chcem. Marco je len môj.“ Buchla som po stole a dala tým najavo, že sme sa dorozprávali na túto tému.

„Vieš, som milo prekvapená z toho, ako si sa cez Edwarda dostala. On je stále hotový.“

„Čo? Alice, on opustil mňa. Nemiloval ma. Z čoho je akože hotový?“ Bola som nahnevaná.

„Edward ti chcel dať šancu žiť normálne. Neviem, čo ti povedal, keď odišiel, ale niesol a nesie to ťažko. Odišiel od nás, lebo mu ťa všetko pripomínalo. Naša rodina sa odchodom z Forks rozpadla. Stratili sme najprv teba a potom Edwarda. Jasper sa zo všetkého obviňoval a chcel odísť. Ja som šla s ním.“ Vyvalila som oči. Ani ma nenapadlo, že môj rozchod s Edwardom rozbil ich rodinu.

„Hovorila si, že sa navštevujete,“ šepla som.

„Áno. Ale žiť spolu už nedokážeme. Rose a Emm zostali s rodičmi. Tiež je to len dočasu. Najťažšie to nesie Esme. Keď som jej povedala, že som ťa videla, a že máš Marca... Už celé mesiace som ju nepočula tak nadšene rozprávať. Tešila sa z teba a malého. Veľmi ťa chce vidieť.“

„Nie. Ja nechcem. Alice, aj môj život sa zmenil. Nechcem v ňom mať nikoho z vás. Nemienim si ťa pustiť k telu. Neurobím znova tú istú chybu. Prepáč. Vlastne, žiadne prepáč. Ja sa nemám za čo ospravedlňovať,“ povedala som a stíchla. Prišiel prednášajúci. Alice sedela ako obarená a sledovala ma kútikom oka. Dnes sme mali spolu ešte tri prednášky.

„Bella, zajtra neprídeš?“ opýtala sa Alice.

„Nie. Zajtra pracujem. Školu mám len pondelok a utorok. Streda, štvrtok a piatok pracujem,“ podala som jej vysvetlenie.

„Dobre. Ak mi dáš zoznam prednášok, zabezpečím ti poznámky. Nebudeš si to musieť zháňať. Máš dosť práce s Marcom. Čo povieš?“ opýtala sa s úsmevom. Mala som chuť odmietnuť, ale ponuka to bola lákavá. Je ťažké zháňať poznámky, keď nikoho nepoznáte.

„Dobre, Alice. Daj mi mail. Pošlem ti zoznam prednášok.“

„Môj mail máš. Je znova aktívny,“ povedala zvláštnym tónom.

„Čítala si moje maily?“ opýtala som sa roztrasene.

„Nie. Čo bolo, bolo. Ak chceš, aby som si ich prečítala, tak to urobím,“ pošepla.

„Prosím. Zmaž ich. Čo bolo, bolo. Ja som už iná Bella, než som bola vtedy. Ver mi.“

1. kapitola - 3. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 2. kapitola: