Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 9. kapitola

27.12.2010 (08:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7004×

9. kapitola

Varila som obed. Víkend som zostala konečne doma a vlastne som aj musela. Jasle nefungujú a René bola zas s Philom. Chcela zostať, ale nebudem ju predsa takto zneužívať. Čakala som Alice. Dúfala som, že keď mi donesie poznámky, vezme Marca na prechádzku, aby som mohla dovariť a osprchovať sa. Zazvonil zvonček pri dverách. Konečne, napadlo mi.

„Poď dnu, Alice!“ zakričala som z kuchyne. Dvere sa otvorili. Strčila som hlavu do chladničky a chcela si dať niečo na pitie. Prudko som sa otočila so širokánskym úsmevom. Fľaša z vodou mi ľaknutím vypadla z ruky, no Edward ju pohotovo chytil.

„Prepáč, nechcel som ťa vydesiť. Alice nemohla prísť. Doniesol som ti poznámky a pôjdem,“ šepol. Vzala som si fľašu a otvorila ju. Napila som sa.

„Ďakujem za poznámky. Kde je Alice?“ povedala som ľútostivo.

„Šla na lov. Potrebovala si od nej niečo?“ opýtal sa váhavo.

„Vlastne som dúfala, že vezme Marca von. Chcela som dovariť a osprchovať sa. To nič. Pôjdem, keď zaspí,“ šepla som a rýchlo zamiešala zeleninovú polievku.

„Ja ho vezmem von,“ povedal Edward. Otočila som sa a premerala si ho. Pokrútila som hlavou.

„Naozaj. Chcem s ním ísť von.“ Pôsobil úprimne. Musím uznať, že sa správal tak, ako som chcela. Zbytočne nerozprával, držal si odstup a nehovoril o ničom, čo by súviselo s nami dvoma.

„Edward, vôbec sa mi nepáči, že si tu a tiež, že chceš môjho syna zobrať von. Neviem o čo ti ide. Sme tu sami, tak to povedz na rovinu. Čo chceš!“ povedala som rázne.

„Nemienim rozoberať, čo bolo. Sľúbil som to Alice a nechcem ťa trápiť. Mám Marca rád. Je to krásne dieťa. Dnes nemám čo robiť. Rád by som s ním šiel na prechádzku. Nič nerieš, len povedz áno a daj mi pre neho čaj,“ povedal automaticky a šiel po Marca. Vyvalila som oči. Než som sa spamätala, mal na sebe svetrík, čiapku a Edward ho ukladal do kočiarika. Váhavo som mu podala čaj. Edward sa na mňa pozrel a premeral si ma.

„Neboj sa. Dal by som za neho život. Je so mnou v bezpečí,“ šepol a usmial sa. Ten úsmev ma totálne odzbrojil. Spustila som ruky popri tele a rezignovane prikývla. Vyšli z dverí. Marca som ešte pobozkala na ručičku a zamávala. Stihla som navariť, osprchovať sa a upratať. Pozerala som z okna, či sa nevracajú. Boli už preč dve hodiny a ja som začala byť nervózna. Vzala som si sveter a vybehla do neďalekého parku. Nikde som ich nevidela. Vzala som mobil a vytočila Alicine číslo. Nikto to nebral, a tak som to skúšala ďalej. Najprv Esme, Jasper a nakoniec Carlisle. Obehla som niekoľkokrát celý blok. Príšerne som sa bála. Kam mohli ísť? Ja Edwarda zabijem. Točila sa mi hlava. Zmätene som si sadla na schodíky k domu, keď som zbadala kočiarik. Vybehla som im oproti. Edward pred sebou tlačil kočiar, ale Marca mal na rukách. Marco mal okolo zápästia zaviazaný farebný balón a kočiar mal naplnený hračkami. Vyrvala som Marca Edwardovi z rúk.

„Kde ste boli?“ štekla som.

„V parku...“

„V parku si nebol. Celý som ho prešla,“ skočila som mu do reči.

„V parku a potom na jarmoku. Vieš, že je tu jarmok?“ opýtal sa s úsmevom.

„Čo, aký jarmok?“ zasyčala som. Edward pohladil Marca po hlavičke.

„Počuješ, kamarát? Mama nevie, že je tu jarmok. Idem odniesť hračky dnu a ideme znova na kolotoče.“ Edward vzal veci z kočíka a než som stihla niečo povedať, zamykal.

„Nie. Marco nejedol,“ štekla som.

„Je pekne napapaný a prebalený. Ja sa viem postarať,“ šepol.

„Čo si mu dal jesť?“ Bála som sa odpovede.

„Kúpil som v potravinách kašu. Tam mi to aj prihriali.“ Usmial sa.

„Ja nechcem nikam ísť,“ povedala som rázne.

„No tak. Jemu sa tam páči,“ šepol a štuchol prstom do Marca. On sa rozosmial a začal sa po Edwardovi naťahovať. Vôbec sa mi nechcelo s Edwardom niekam chodiť, ale malý chcel zjavne ešte prechádzku. Podala som Marca Edwardovi a zapla si sveter.

„Fajn. Na otočku,“ povedala som nakoniec. Edward sa rozžiaril ako môj syn, keď dostane hračku. Šli sme pomaly a Edward básnil o autíčkach, na ktorých s Marcom boli a ako Marco šoféroval. No to iste, napadlo mi. Má šesť mesiacov, on akurát tak oslintá volant. Všade hrala hudba a malý pozeral zo strany na stranu. Edward na chvíľu odbehol a doniesol veľkú cukrovú vatu, z ktorej si na moje prekvapenie tiež niekoľkokrát vzal. Strčil si ju do úst a komicky sa otriasol. Mne celkom chutnala. Nedávala som najavo žiadne emócie. Chcela som to mať čím skôr za sebou. Keď sme prechádzali okolo autíčok, začal sa Marco celý radostne naťahovať. Edward ho vzal na jednu jazdu. Naozaj sa chytal volantu a točil ním. Vzala som mobil a urobila pár obrázkov. Boli obaja nesmierne sladkí. Mala som radosť, že sa to Marcovi páči, a tak som sa aj ja usmievala. Bolo to príjemné. Cítila som sa inak než bežne. Edward mi podal Marca a zadíval sa na mňa.

„Mala by si sa viac usmievať. Pristane ti to,“ šepol a posadil Marca späť do kočiarika. Šli sme pomaly naspäť k domu. Ja som šla pomaly a Edward s Marcom jazdili na kočiariku rýchlo okolo mňa. Hrali sa na formulu. Marco sa nahlas smial a ja vlastne tiež. Boli sme už na našej ulici. Pred domom zastavilo Philové auto. René vystúpila a neveriacky sa na mňa zadívala.

„Ahoj mami, pamätáš na Edwarda,“ povedala som, akoby ma prichytili pri niečom zlom.

„Iste,“ povedala René a podala Edwardovi ruku. Slušne sa pozdravili.

„Zajtra už príde Alice. Pekný večer, Bella,“ šepol.

„Nechceš ísť ďalej, Edward,“ povedala René milo. Zalapala som po dychu. Edward sa na mňa pozrel. Ja som otočila oči dohora a on zdvorilo odmietol. Odišiel. Mama sa na mňa dlho zadívala.

„Mala si ho zavolať dnu,“ šepla.

„Nechápem prečo!“ zasyčala som.

„Možno preto, že som ťa takmer po vyše roku videla spokojnú a usmiatu.“ Rázne vošla dnu. Stála som pred dverami. Žeby mala pravdu? Nemôžem zas spadnúť do tej istej rieky. Aj keď mi Alice miliónkrát vravela, aké to bolo pre Edwarda ťažké opustiť ma, ja som stále pochybovala. V Edwardovej spoločnosti mi bolo dobre. Vošla som dnu a zadívala sa na René.

„Neskúsiš mu dať šancu. Má Marca rád. Možno by mu nevadilo, že...“ zarazila sa.

„Možno by mu nevadilo, že mám dieťa?“ opýtala som sa jedovato.

„Vieš v čom je problém. Zatrpkla si ako stará žena. Nemysli len na seba, ale na to, čo bude dobré pre tvojho syna. Neodháňaj si zo života mužov, len preto, že ti jeden ublížil,“ šepla.

„Mne ublížil práve Edward,“ štekla som.

„Nie. Ty si ubližuješ sama.“ René so mnou nikdy takto nehovorila. Zdalo sa mi to zvláštne.

„Čo o tom vieš?“ zasyčala som.

„Nič. Viem len to, že na teba ten chlapec pozerá ako na zjavenie a na tvojho syna tiež. Viem, že ti ublížil, ale zaslúži si šancu. Dala si druhú šancu Alice a aj jej rodine. Prečo nie jemu?“ Otočila sa a šla do kuchyne.

Vyšla som po schodoch a Marca nakŕmila. Bolo skvelé troška sa odreagovať. S Edwardom mi bolo dobre a Marcovi tiež. Mala som hlave zmätok. Nevedela som, čo vlastne chcem. Bola som nesmierne unavená a len čo zaspal Marco, zaspala som aj ja.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 9. kapitola: