Všetci Cullenovci sú upírmi. Všetci o veľa prišli, všetci trpeli. Najviac asi musela trpieť Rosalie. A o nej je aj táto 1. kapitola. Toto je poviedka o živote Cullenovcov, ktorí sa nikdy nedostali do večnosti. O niektorých členoch možno bude aj viac kapitol. Melanie99
11.12.2011 (16:15) • Melanie99 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1293×
Žena držala na rukách dieťa. Muž ju objímal okolo pásu. Dieťa sladko spalo. Dokonalosť. Na tú dokonalosť som sa práve dívala. Wendy bola moja najlepšia priateľka. Odkedy sa vydala za Thomasa, stále som k nim chodila na návštevy. Ich syn Richard má osem mesiacov. Milovala som návštevy u Wendy. To šťastie, v ktoré dúfam, som u nich vídala stále. Mať rodinu, s ktorou sa môžem večer porozprávať. Mať obetavého manžela. Mať syna, ktorý by spal v mojom náručí. Len sny.
„Už by som mala ísť. Je neskoro," povedala som Wendy. Ostala by som tu navždy, ale aj ona si musí užiť to, po čom ja tak túžim.
„Vieš, že ešte nemusíš odchádzať. Si tu vítaná, Rose!"
„Viem. Ale som ustatá. Royce bude vyvádzať." Obetavo sa na mňa pozrela. S Royceom sa netreba zahrávať, to vedela z môjho rozprávania aj Wendy. Royce bol najbohatší a najobletovanejší muž z mesta. Všetky ženy mu ležali pri nohách. Zaujímala ho však len práca.
„Tak ja už pôjdem. Zbohom, Wendy. Dovidenia, Thomas. Maj sa, Richard!"
„Ahoj, Rose! Zastav sa aj zajtra."
„Ďakujem. Dobrú noc."
Na studenom vzduchu sa mi nedarilo až tak dobre. Zviezla som sa na pouličnú lavičku a rozplakala som sa. Slzy mi zmáčali živôtik a ja som sa v spomienkach vracala späť. Royce King bol najbohatší, najuznávanejší a najkrajší muž v meste. Ja, Rosalie Haleová, som bola najkrajšia a bohatá žena. Dokonalý pár? Aj ja som si to myslela.
Royce bol šarmantný. Kupoval mi drahé veci, lichotil mi, dvoril. Keď ma požiadal o ruku, súhlasila som. Po zásnubách sa Royce zmenil. Už nebol taký pozorný ako predtým. Potom na mňa začal kričať. Diktoval mi, čo si mám obliecť, kam mám ísť, ako sa mám správať. keď som neposlúchla, udrel ma. A zas. Odvtedy ma bil stále. Zistila som, že pije. Každý večer chodí na ’obchodné stretnutia‘ do barov a krčiem. Vždy, keď mám príležitosť, ujdem k Wendy. V poslednej dobe je to dosť často.
„Héj... zlato... Hej, Royce? Nie je to tvoja kočka?"
Zamrazilo ma. Pozrela som sa na druhý koniec ulice. Kráčala ku mne skupinka chlapov, ktorí išli z neďalekej krčmy. Medzi nimi bol aj Royce.
„Rose! To som ja... Rose! Poď sem... sem k nám!" Opatrne som sa postavila. Spoznali ma, na útek bolo už neskoro, no nepohla som sa z miesta.
„Rose! Poď sa zoznámiť..."
„Royce, veď ty si pil"
„Nekrič na mňa, ty suka! Oslava s priateľmi, to neznamená, že som sa opil! Poď sem!"
„Pekná... ale veľa z nej nevidno... celá je oblečená!"
„To je! No tak, Rosie! Ukáž sa priateľom!" Nestihla som vydať ani hláska, Royce mi zapchal ústa a strhol mi môj premočený živôtik. Chcela som ho uhryznúť, ale to mi už zhodil klobúk a o chvíľu som ležala na zemi takmer nahá.
„Royce! Po..." Môj výkrik stlmila bolesť. Niekto ma kopol do brucha. Ticho som zastonala. Zas a znova do mňa kopali, bili ma, a ja som chcela umrieť. Stratila som vedomie...
Prebral ma neskutočný chlad. Ležala som na lavičke, zamotaná vo zvyškoch môjho oblečenia a nejakých handrách, no zima mnou lomcovala a ja som sa triasla.
„Slečna? Uf, zobudili ste sa... je mi to ľúto, našiel som vás tu ležať, vyzerali ste strašne, vzal by som vás k lekárovi, ale nemal som ako..."
Udivene som sa na neho dívala. Predo mnou stál muž, mohol mať tak dvadsať. Mal na sebe oblečenie asi ako sedliaci na žatve, len o čosi chudobnejšie. Aj z toho mála, čo mal, dal polovicu mne. Zachránil ma.
„Ďakujem... Kde sú?"
Teraz, keď som už vedela, ako som sa tu ocitla, začala som sa báť. Predsa by ma tu nenechali len tak ležať? Pozrela som sa na seba. Mala som rozdriapané šaty, poničené topánky. Ale zaujala ma iná vec. Bola som celá od modrín. Každý kúsok tela ma bolel, niekde som dokonca krvácala. Dobili ma a nechali ma tu ležať? A kde vlastne sú? Znova som sa začala báť.
Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Životy bez večnosti - 1. kapitola:
BlackStar, ďakujem za zmazanie poviedky, nabudúce to tak už iste spravím, mrzí ma že to nebolo zrejmé.
Ahoj,
neviem kam inam ti to mám napísať, keďže zhrnutie nemáš, ale zmazala som poviedku Čo keby to bolo naopak - Prológ a ďalšiu kapitolu. Dúfam, že som spravila dobre a ak nabudúce budeš chcieť niečo takto podobne zmazať, tak to, prosím, napíš do komentára, lepšie sa tomu porozumie ako keď dáš do názvu "Zmazať!".
Ďakujem.
PS pre čitateľov: Fakty a mená budú niekde iné ako v knihe či filme, chcela som to pretvoriť podľa seba
Opravila som si to, dúfam, že už správne.
Ahoj. Kapitolu vraciam na opravu. Pozri si nasledovné:
*Do názvu si pripíš označenie kapitoly. Keďže ide o poviedku na pokračovanie, mušíš do názvu písať aj poradie kapitoly.
*Čiarky
*Preklepy
*Chýbajúce písmenká
*Pozor na niektoré české výrazy:
-> zvyškoch - určite nie zbytkoch
-> pozde - u nás je to neskoro
*I/Y v koncovkách prídavných mien
*Každá veta musí končiť interpunkčným znamienkom, aj priama reč!
*Dolné úvodzovky nikdy nepíš ako dve čiarky. Ak ti ich Word píše automaticky hore, môžeš si ich vložiť priamo v Administrácii, keď klikneš na ikonku "Vložiť speciální znak".
*Máš zle priamu reč. Na opravu aj do budúcnosti pripájam aj vzor:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Všetko si pozorne pozri, oprav a keď tak urobíš, znovu zaškrtni "Článek je hotov". Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!