Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zmysel života - 8. kapitola

10.08.2010 (21:30) • Loveliness • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 823×

Piatok ráno. Sedel som v jedálni a neprítomne som hľadel do taniera. Sem tam som hodil kútikom oka na tých pár ľudí, ktorí tam sedeli. Už som tu takmer mesiac a zdá sa mi, že iba ja som ten, kto si nevie nájsť normálny byt. Tešil ma aspoň fakt, že tu sa ani nedá kde.

Vstal som, zasunul som stoličku a odišiel do práce. Začal som si na to pomaly zvykať. Aj na žiakov. Dobré bolo, že aj oni si začali zvykať na mňa. Iba Jessica ma akosi ignorovala. Od toho momentu, ako som im dal písať tú esej. Vyhýbala sa mi ako najlepšie vedela. Viackrát mi napadlo ísť aj k nim „domov,“ ale hneď ma to aj prešlo. Celú tú dobu som sa snažil o nej zistiť niečo viac, pýtal som sa každého, no všetci mi povedali iba to, čo som už dávno vedel. Teda nič nové. Najhoršie na tom bolo, že každým dňom som ju miloval stále viac a viac.

Vystúpil som z auta a vošiel do budovy. Deň opäť prebehol rýchlo, takmer ako obvykle. Poslednú hodinu som mal voľnú, tak som sa vybral odniesť riaditeľovi pár papierov, ktoré mu nosím už týždeň. Keď som išiel späť, vychutnával som si to príjemné ticho. Nikde ani noha, všetci v triedach. Zdvihol som hlavu a pozrel som pred seba. Ani vo sne by mi nenapadlo, že stretnem práve ju. Jessica kráčala presne oproti mne. Zdalo sa mi, že je ešte krajšia ako predtým.

„Jake, ukľudni sa. Neurob nejakú hovadinu,“ hovoril som si v duchu.

Prešla okolo mňa a v ruke držala nejaké papiere.

„Dobrý,“ pozdravila so sklopeným pohľadom.

„Ahoj,“ opovedal som.

Mal som sucho v ústach. Nevedel som, čo robiť. Cítil som sa otrasne. Nie, to je slabé slovo.

„Jess, počkaj,“ rozhodol som sa v momente.

Otočil som sa k nej a chytil ju za zápästie.

Zľakla sa a papiere jej vypadli z ruky. Pritlačil som ju k stene a rukami som jej bránil, aby ušla. Myslel som, že začne kričať, ale bola ticho. Pozerala sa na mňa takmer bez žmurknutia. Zdalo sa, že ani nedýcha.

„Pustite ma! Budem kričať!“ povedala pokojne.

Stále sme si hľadeli do očí.

„Jess...“ zašepkal som.

Náhle vo mne všetko vybuchlo. Otočil som sa a začal som sa prechádzať asi v rozpätí jedného metra. „Prečo mi to robíš?! Prečo sa mi vyhýbaš?!“ skríkol som a pritom som rozhadzoval rukami. „MILUJEM ŤA! Tak prečo mi to robíš?“ kričal som ešte hlasnejšie a bolo mi jedno, že ma budú všetci počuť.

Ona tam len stála, bez pohnutia. Nevydržal som to. Chytil som jej tvár do dlaní a pobozkal som ju. Chvíľu mi bozk opätovala, no potom sa odo mňa odtrhala. Pokožku mala studenú ako ľad. Neľutoval som, že som to urobil.

Zašepkala takmer nečujne: „Jake, ja...nemôžem.“

Vyšmykla sa mi a utiekla. Praštil som rukou do steny bez ohľadu na bolesť. Teraz to už vie a ja sa cítim ako idiot. Totálny hlupák, veď to aj som.

Domov som šiel pešo, auto som nechal tam. Na okolí bol pokoj, krásny slnečný deň. Stále som na ňu myslel. Stále. Nevedel som, čo bude ďalej. Jediné, čo som vedel bolo, že nikoho na svete som nemiloval tak ako ju. Hore schodmi do izby som už utekal.

„Hej, čo je, Jake!“ kričal za mnou Nolan s rehotom.

Nevšímal som si ho. Zatresol som za sebou dvere a vytočil som číslo.

„Čau Gery, kamoš!“ kričal som do telefónu.

„Jejda, Jake, no že si sa aj ozval! Ako žiješ?“ odpovedalo mi zo slúchadla.

„Celkom dobre. Hej, počuj, niečo od teba potrebujem. Chcem aby si mi zistil všetko čo môžeš o jednom človeku, teda, dvoch. Jeden sa volá Dorel Kuzmin Dracul, potomok toho grófa Draculu a ešte o Jessice Kuzminovej, to je jeho dcéra.“

„Jasné, kamoš, ale na čo to, preboha, potrebuješ? Kto to je?“

„To je jedno, pošli mi to na email čo najskôr. Teraz musím končiť, ale hneď sa daj to toho! Je to dôležité.“

„Dobre, maj sa teda,“ odvetil zvedavo a položil slúchadlo.

Hneval som sa sám na seba, že som si naňho spomenul až teraz. Bol som rád, že mám za kamoša najväčšieho počítačového maniaka, ktorý sa nabúra takmer všade. Ešte v ten večer som mal v emailovej schránke novú poštu. Od Geryho. Bol som taký nedočkavý, že hneď som ju otvoril. Keď som začal čítať, čo mi poslal, takmer mi padla sánka.

← zhrnutie →

Autor: Loveliness (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zmysel života - 8. kapitola: