Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 21. kapitola

28.11.2012 (18:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2219×

21. kapitola

Bella:

„Si si istá?“ opýtal sa ma, keď sa na pár sekúnd odtrhol od mojich úst. Prikývla som.

„Chceš ma?“ opýtal sa znova. A ja som opäť prikývla. „Tak ako ja teba?“ Cítila som jeho pevné telo, ako sa ku mne tisne.

„Áno.“ Začal ma vášnivo bozkávať, ale náhle sa zarazil a trošku odtiahol.

„Pomaly. Pôjdeme na to pomaly!“ Bol to skôr rozkaz. Jasne určený jemu samému.

Pomaly ma bozkával, objavoval každý kúsok mojich úst. Preplietol si svoje prsty s mojimi a naše ruky položil na posteľ. Bozkával každý kúsok mojej tváre. Moje ruky ostali ležať na posteli aj potom, ako on tie svoje vytiahol, aby sa ma mohol dotýkať.

Ruky posúval po mojich ramenách a zastavil ich cestu na prsiach. Zalapala som po dychu a on sa odtiahol. Uprene sa mi pozrel do očí.

„Neublížim ti,“ povedal a začal ma hladkať. „Môžem ti dať dole tú šmolkovú košeľu? Si tak krásna. Chcem sa ťa dotýkať.“

Nával neistoty ma nútil zastaviť ho, ale stačilo, aby som sa stretla s jeho pohľadom a uvedomila som si, že to chcem aj ja. Prikývla som a zadržala dych, keď mi začal vyzliekať nočnú košeľu. Namiesto toho, aby si ma prezeral, čoho som sa obávala, si na mňa ľahol, ale tak, aby ma neťažil svojou váhou.

Moje ústa sa pootvorili, keď sa ich Edward znovu zmocnil. Pomaly ma bozkával a tým mi dával čas zvyknúť si na dotyk jeho tela. Potom mi zľahka prešiel dlaňou po bokoch a bruchu až ku kľúčnej kosti a späť. Jeho oči sledovali pohyby rúk. Stále sa ma dotýkal a hladil očami. Odrazu sa sklonil a začal láskať moje prsia.

Zalapala som po dychu. Nebola som pripravená na tie nádherné pocity, ktoré ma zaplavili. Jeho ruky sa posunuli cez brucho na moje stehná, ktoré pevne stisol. A opäť zaútočil na moje ústa. S nádychom som stisla kolená k sebe, keď som tam pocítila Edwardovu ruku.

„To je v poriadku,“ šepol mi do ucha nežne a začal ma hladkať. Bolo to tak príjemné. „Neublížim ti,“ uisťoval ma. Pozrela som mu do očí a bola som stratená. Uvoľnila som kolená a pritiahla si jeho tvár k mojej. Bola som ako bábka a on ma ovládal.

„Milujem ťa.“ Uprene mi pozrel do očí a vnikol do mňa. Nebola som pripravená a vykríkla som. „Prepáč, Belli...“

„Nič,“ šepla som, keď som chytila dych a začala bozkávať jeho krk. Edward zozačiatku nespolupracoval, no o pár chvíľ som už nemohla dýchať, lebo Edward dokonale bozkával moje pery. Doslova som sa od neho musela odtrhnúť, aby som sa nezadusila.

Nasledujúce chvíle boli tie najčarovnejšie, aké som kedy zažila. V Edwardovom náručí som bola schopná zabudnúť na všetku bolesť, ktorá ma postihla. Edward bol môj liek. Nedokázala som pochopiť, ako som sa mohla tak rýchlo zamilovať, sotva sme sa poznali, no teraz viem, že bez neho nikdy nebudem celá. Dal mi to, čo som si pamätala minimálne. Dal mi lásku...

•••

Edward:

Sledovať Bellu ako spí bolo fascinujúce. A keďže jej nedokážem čítať myšlienky a ona sama mi nič nepovie, tak to bol jediný spôsob ako sa dozvedieť viac...

Bella sa pomrvila a opäť zašepkala moje meno. Usmial som sa a užíval si, že počujem len Bellu. Moja rodina doma nie je, takže žiadne myšlienky. Aké nádherné ticho.

Ako to mám Belle povedať? Keby na ňu Emmett nevrčí, tak by to bolo v pohode. Ale dokedy. Predsa býva v dome so siedmimi upírmi. Určite si musela niečo všimnúť. Napríklad ten Emmettov včerajší výstup.

Och, keby to pomôže, tak mu poriadne vynadám, ale to s ním nepohne. Mal by som nechať Emmetta, aby jej vysvetlil ten včerajšok. Šetrne, tak, aby ju nevyľakal, aby nás neprezradil. Bude na toľko pokojný, že bude rozprávať bez  vrčania? Bude musieť!

Ale ako Belle poviem, že som upír? Vieš, Bella, Emmett včera na teba vrčal, lebo je storočný upír. Smiešne, však? Inak aj ja a celá moja rodina sme upíry, ale nemusíš sa báť, lovíme len zvieratá, ľudí nie. Ty si úplne v bezpečí. Nie, takto to asi nepôjde.

Keby jej dávam slabé signály, aby na to prišla sama? Možne by to zobrala statočne a možno...

Bella sa pomaly prebúdzala. Zdvihla ruky a pretrela si oči. Ja som tie svoje zavrel a predstieral som, že spím, no stále som ju jedným očkom sledoval.

Bella sa trochu odtiahla a povzdychla si. Posadila sa a rozhliadla okolo seba, vyzerala zmätene, opäť si povzdychla a klesla späť na vankúše. Otočila sa ku mne a pohladkala ma teplou rukou po líci. Pobozkala ma a ja som bol v tom momente ochotný sa zobudiť, ale Bella sa hneď odtiahla. Zabalila sa do prikrývky a zliezla z postele, zo zeme si dvihla svoju nočnú košeľu a zavrela sa v kúpeľni. Po ceste sa potkla a skoro spadla, ale nakoniec to ustála.

Zatiaľ čo sa Bella sprchovala ja som sa zobudil, čakal som, kedy sa ku mne vráti. Bella o chvíľu vyšla z kúpeľne v nočnej košeli a v ruke držala svoju prikrývku, v ktorej odišla. Okamžite zaregistrovala, že ju sledujem a začervenala sa.

„Poď ku mne,“ povedal som potichu. So sklonenou hlavou sa vrátila k posteli, ale ostala pri nej stáť. „Bližšie,“ povedal som a Bella sa nádherne zasmiala. Sadla si na posteľ a otočila sa ku mne.

„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť.“ Usmiala sa a chytila ma za ruku.

„Nezobudila si ma,“ zamrmlal som a pobozkal som ju. Nešlo tomu odolať. Povedal som si, že jej dám čas, nebudem na ňu naliehať, ale jediný jej hrejivý dotyk stačí, aby som sa prestal ovládať. Ešte mi však ostalo trocha kontroly nad sebou a odtiahol som sa od jej sladkých pier.

„Dobré ráno,“ šepol som. Bella sa len zasmiala a pobozkala ma. Nie to nech mi nerobí. Už tak mám problém sa kontrolovať. Veľmi neochotne som sa od nej odtiahol. „Si hladná?“

„Ani si nevieš predstaviť ako,“ zasmiala sa a už vstala z postele. Ja som len zarazene na ňu pozeral. Bola ako vymenená. Pri dverách sa otočila. „Ideš alebo mám ísť sama?“

„Idem.“ Samozrejme, že idem. Obliekol som sa ľudskou rýchlosťou som šiel za Bellou, ktorá bola už dole.

„Kde sú všetci?“ opýtala sa prekvapene a zastala v obývačke.

„Netuším.“ Chytil som ju za ruku a viedol do kuchyne. „Čo si dáš?“ opýtal som sa, keď sa posadila.

„Prekvap ma.“ Super.

Chvíľu to trvalo, ale nakoniec som Belle vyčaroval sendvič. „Ty si nedáš?“ opýtala sa, keď začala jesť.

„Nie, ja nemám chuť na sendvič,“ zachrapčal som a sledoval Belline obnažené stehná.

„Tak si daj niečo iné,“ povedala Bella s plnými ústami. Bola plne zaujatá jedlom a môj pohľad si nevšimla.

„To na čo mám chuť si dať nemôžem.“ Podarilo sa mi pozerať Belle do tváre a nie na nohy.

„Prečo? Na čo máš chuť?“ Ona ma snáď naschvál provokuje. „Môžem ti niečo urobiť. Napríklad omeletu. V kuchyni som celkom dobrá.“

„To ti verím,“ povedal som na pokraji môjho ovládania. Oči som musel mať čiernejšie, než obyčajne.

„Tak?“ opýtala sa a utrela si ústa. Otočila sa ku mne a pozrela mi rovno do očí. Videl som jej na tvári ako sa zľakla. Musím sa ovládať, musím! Bella sa postavila a išla odniesť špinavý riad do drezu. Sledoval som ako umýva riad a pomaly sa upokojoval. Keď skončila oprela sa chrbtom o kuchynskú linku, akoby nevedela, čo má robiť a čaká, čo urobím ja.

Podišiel som k nej a pevne ju objal. Bella si vydýchla a spojila ruky za mojím chrbtom. „Prepáč,“ šepol som sotva počuteľne.

„Ideme si niečo pozrieť?“ opýtal som sa. Bella prikývla.

„Ale najskôr sa prezlečiem.“ Zasmiala sa. Spolu sme sa vrátili do izby. Bella sa prezliekala a ja som zatiaľ spratal vosk zo sviečok a jedlo, ktoré jej ešte v noci Alice priniesla.

„Bella, musím sa ti ospravedlniť za Emmetta. Včera sa správal veľmi nevhodne.“

„Och, to... No je to v pohode.“ Usmiala sa a pokračovala dole schodmi.

„Nie, Bella, nie je. Som si istý, že ti to ešte vysvetlí. Nám obom.“

„Vážne je to okej,“ povedala potichu.

„Do kelu, jasné, že to nie je okej! Veď som videl, ako si sa vyľakala.“ Nechcel som kričať.

„Ono to bolo viac asi tou búrkou, než Emmettom,“ povedala, ale ja som aj tak vedel, že ju Emmett vyľakal.

„A prečo sa tak veľmi bojíš búrky?“ opýtal som sa a zastavil ju pri pohovke. Otočil som ju tvárou k sebe. „Prečo?“ opýtal som sa, keď neodpovedala.

„Moji rodičia zomreli pri autonehode. Oni zomreli a ja som nemala ani posratý škrabanec.“ Buchla ma päsťou do hrude. Najskôr si to asi ani neuvedomovala. „Vtedy bola búrka,“ pokračovala so slzami v očiach. Oni ma vtedy opustili, kvôli debilnému šmyku. Nechali ma samú. Nejakí okoloidúci zastali, aby pomohli ľuďom v aute, ktoré videli havarovať. Nejaký chlap ma vytiahol z auta prvú, lebo videl, že som pri vedomí. Posadil ma na lavičku pri cesta a išiel pomáhať z auta mojim rodičom, ktorí už ale boli mŕtvy.“ Bella mi vzlykala na ramene a ja som ju hladkal po chrbte. Keby to viem, tak sa nepýtam a neoživujem jej bolestivé spomienky, ale ja som to nevedel.

„Na tej lavičke som sedela asi dve hodiny. V búrke,“ pokračovala, keď sa upokojila. „Záchranári sa snažili oživiť mojich rodičov. Neúspešne. Videla som, ako mojich rodičov odnášajú. Odišli s nimi a mňa tam nechali. Sadla si ku mne nejaká žena a povedala mi, že pôjdem s ňou. Odvtedy som bola sama.“

„Už nie si sama. Ja ťa nikdy neopustím. Milujem ťa. Nenechám ťa samú. Prepáč, Belli. Nemal som sa pýtať,“ šepkal som jej do vlasov a nechal som ju, aby sa vyplakala. Posadil som sa na pohovku a ju som si posadil na kolená.

„Prepáč,“ povedala asi o štvrť hodinu už normálnym hlasom. Nechcel som sa k tomu vracať, aby som jej neublížil, tak som bol ticho. Bella sa o chvíľu postavila a prešla k policiam s DVD.

„Môžem vybrať film?“ opýtala sa s úsmevom. Prikývol som. Ak budem s Bellou som ochotný pozerať aj nejakú romantickú omáčku. Aj tak si nie som istý, či budem pozerať film. Bella pustila DVD a sadla si ku mne, nohy si prehodila cez moje a oprela sa. Otočil som sa k nej. Na jej očiach tvári nebolo vidieť, že plakala.

Film začal a ja som sa prekvapene otočil k televízoru. Opäť som sa na ňu pozrel so šokovaným výrazom, no ona sa len usmiala a pokrčila ramenami. Žiadna romantická omáčka. Iron Man.

Tak?

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 21. kapitola: