V tomto románe je Edward iný. Bella nie je tá, ktorá miluje dvoch. Caroline je hlavná hrdinka. Stretne Edwarda a... no vlastne - to sa dočítate tu. Pekné čítanie, veľa komentov a, v čo dúfam najviac, málo chýb.
26.01.2012 (19:30) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2983×
Začala som dopĺňať profil na jednej novej stránke.
Výška stosedemdesiatpäť centimetrov, váha, ktorú som pre istotu neudala, a tip postavy priemerná. Vedela som, prečo som váhu nezadala. Nie som modelka. Nie som štíhla. Som viac pri sebe. Nie som dokonalé dievča.
Prestala som po chvíľke takto rozmýšľať a dopĺňala som ďalej. Znamenie Vodnár, alkohol nepijem, vzťah k príležitostnému sexu...
Nad tým som sa pozastavila. Vzťah k príležitostnému sexu nemám, pretože som panna.
Rýchlo som tam teda buchla, kvôli kamoškám, že mohla by som si to užiť, no nedokážem to bez lásky.
Doplnila som tam ešte zopár údajov a dala som uložiť profil. Bolo tam také niečo, kde sa dalo zhovárať s ľuďmi z celého sveta, išla som tam a našla som niekoho, kto rozprával v mojom materinskom jazyku a dokonca mal v tom jazyku aj profil. Bola to portugalčina, ktorou rozpráva každý v mojej rodnej Brazílii. Teraz som, nanešťastie, v Mexiku.
Klikla som si na jeho profil a keď som si ho prebehla, vedela som, že som sa zamilovala.
Zrazu sa mi objavila bublinka.
Ahoj. Všimol som si tvoju dokonalú znalosť portugalčiny, aj keď si z Mexika. Tiež som z Brazílie, no bývam len kus od Mexika. Nestretneme sa niekedy? Nezájdeš v štvrtok na kávu?
Srdce sa mi rozbúchalo. Odpísala som bez rozmýšľania.
Rada. Prídem. No kde?
Odpísal behom sekundy.
V kaviarni pri tom veľkom supermarkete.
Myslíš ten, kde je aj posedenie pri krbe?
Presne tú. :)
Bolo príjemné si takto pokecať s niekým z mojej rodnej krajiny.
Rozprávali sme sa ešte chvíľku, pri ktorom stole sa stretneme a potom sme sa rozlúčili.
Keď som pozrela do kalendára, zistil som, že štvrtok je zajtra a že je voľno.
Skoro som si zhodila notebook z kolien, keď som vyskočila.
Moja prehnane opatrná mama vybehla zhora a rozleteli sa dvere.
Ja som nedokázala nič iné iba sa rozrehotať a ona najskôr uznala, že mi šibe.
S takým istým pocitom som si rýchlo zaliezla do postele, nech zajtra nemám kruhy pod očami.
...
Ráno som sa zobudila svieža a vyspatá. Až na to, že som sa zobudila o piatej ráno, to bolo normálne. Schôdzku sme mali o deviatej.
Vošla som teda potichu do sprchy a umyla som sa a umyla som si aj vlasy.
Vyfénovala som si ich stihla behom desiatich minút tak, že ostali mokré iba končeky. Zo skrine som si vybrala krátku mini sukničku a ružové tričko s dlhým rukávom. Na nohy huňaté čižmy a legíny. Biela vetrovka a klapky na uši a k kaviarni som vyštartovala o hodinu skôr.
Bolo hrozné počasie a už len tá cesta mi trvala riadnu pol hodinu. Fučalo ako sprosté, a tak som sa postavila, voľky-nevoľky, na stanicu autobusu.
Čakala som tam ako taký blb desať minút a nikde nič. Až potom mi teta oznámila, že sú zastavené všetky hromadné spoje.
Mala som ešte trištvrte hodinu, a tak som sa vybrala našimi skratkami ku kaviarni. Bežala som. Vlasy som mala biele, a tak som si dala po chvíľke pauzu v predajni obuvy, striasla som si sneh a nasadila som si kapucňu.
Bežala som ďalej ako sprostá, až som tam dobehla o pol hodinu deväť.
Polhodinovú túru som zmákla za pätnásť minút.
Vošla som dnu a začala som si sušiť už tak skoro suché vlasy. Upravila som si svoj dokonalý účes a vyšla som von čakať. Nesadla som si na lavičku. Síce som mala dvadsať minút, no nechcela som vyzerať ako rozmaznaná. Postavila som sa k múriku.
Po desiatich minútach sa ku mne pridal aj druhý chlapec.
„Čakáš niekoho?" pozrel na mňa.
„Nie. Vlastne áno. Nie si náhodou legumo524?" Pozrela som na neho a on si ma znovu premeral.
„Nie. Vlastne áno. Legumo, teda môj brat sem nikdy nepríde. Dohodne si rande a vždy niekde striehne, až uplakané dievča odíde preč. A potom jej vynadá, že si splietla dátum a podobne. Nie si náhodou Cali98?" Pozrel na mňa a mne sa zablyslo v očiach.
„Caroline," vystrela som ruku.
„Edward," vystrel ju aj chlapec, ktorý musel byť riadne premrznutý.
Poznám to, keď má človek studené ruky ešte aj v lete.
Potom mi otvoril dvere a vošli sme dnu do kaviarne.
Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Znásilnená McCullenom - Prológ:
Tak to vypadá zajímavě!!!
na začátek dobrý, tešim se na pokračovaní...
vyzera to zaujimavo som zvedava na pokracovanie
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!