Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zradená - Prológ + 1. kapitola

16.10.2013 (15:00) • AVB • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1450×

Prológ

Sedela som v aute a oči mala pevne zavreté. Nechcela som, aby videl moje slzy. Ale tie potvory sa aj tak snažili dostať zo svojho väzenia. Nakoniec som sa vzdala a dovolila jej vytiecť na povrch. V hrudi som cítila hroznú bolesť. Nechápem, ako mohol takto zareagovať. Práve sme sa s Edwardom vracali z ostrova, kde sme mali svadobnú cestu. Všetko to vyzeralo dobre, až kým som to nezistila...

S rozbúšením srdcom som sa rozhodla mu to konečne povedať. Keď sa Edward dozvedel, že som tehotná, najprv na mňa pozeral akoby som povedala, že krava vyletela na mesiac. Na tvári sa mu striedali rôzne emócie. A mne sa strachom začal zvierať žalúdok. Nie vždy som ich vedela postrehnúť, ale najčastejšie tam bol zmätok, zhrozenie a strach. S napätím som čakala na jeho reakciu. No tá, ktorá prišla, ma prekvapila. Začal vrčať ako šialený a hádzať veci do tašiek. Vystrašene som na neho pozerala. Potom si asi uvedomil, že stále stojím na mieste a vyštekol:

„Musíme sa vrátiť naspäť do Forks! Zavolám Carlisleovi a on bude mať všetko doma prichystané na interrupciu.“

„Prečo?“ opýtala som sa ho zmätene. Ten upír, čo stál oproti mne, sa vôbec nepodobal na môjho Edwarda. Mal oči temné ako noc a neprestajne vrčal. Nechce mať so mnou dieťa? Tá otázka sa mi stále vynárala v hlave. Z očí sa mi začali padať slzy.

„Čo prečo? Interrupcia? Pretože by to mohlo byť nebezpečné, Bella. A hneď potom ťa premeníme na upíra, aby sa to už nezopakovalo. Sama si chcela byť čo najskôr upír, nie?“ S tými slovami ma nechal stáť v spálni a odišiel zavolať Carlisleovi.

Ale ja ešte nechcem byť upír! Nemôžeš ma teraz premeniť, kričala som v mysli. Zviezla som sa na zem a rukou pohladkala zatiaľ moje ploché bruško. V tom sa vo mne prebudilo odhodlanie bojovať. Za mňa a moje dieťatko. Neboj, prihovárala som sa mu v duchu, ja si ťa nedám!

Z premýšľania ma vytrhol Edwardov hlas tesne pri uchu:

„Už sme tu, Bella.“

1. kapitola – Privítanie

Trhlo mnou a rýchlo si utrela slzy. Pozrela som sa do tých žltých očí, v ktorých boli krúžky čiernej. Stále bol na mňa nahnevaný. Len neviem či kvôli našej hádke, alebo preto, že som zase mala modrinu na ruke, ktorú mi spravil. Tesne pred tým, ako sme odišli z ostrova, som znova začala vnímať a rozhodla sa, že ho presvedčím. Odhodlaným krokom som k nemu podišla. Našla som ho, ako si drží hlavu v dlaniach.

 „Edward,“ oslovila som ho. Prekvapene sa otočil mojím smerom. Zrejme ani nezaregistroval, kedy som k nemu prišla.

 „Ja nechcem ísť na ten zákrok...“ No skôr, ako som mohla dokončiť vetu, ma surovo potiahol za zápästie a pritiahol tvárou k sebe.

 „Ale pôjdeš. Nemôžem ťa stratiť, Bella,“ zavrčal a ja som zaúpela. Drvil mi ruku.

Keď ma konečne pustil, na ruke sa mi črtala už celkom pekná modrina. Zacítila som jeho dych na mojej tvári. A mne sa začali zvierať vnútornosti. Bol nebezpečne blízko. Uprene sa mi pozeral do očí a zrejme zacítil môj strach, lebo po nekonečnej minúte sa ku mne sklonil a zašepkal mi do ucha:

„Neboj, za chvíľu sa to končí. Nemáš sa čoho báť.“

On si vážne myslí, že sa bojím tej operácie? Keby mi vedel čítať myšlienky, tak by sa dozvedel, že je ďaleko od pravdy. Ja sa bojím hlavne o to malé, čo sa vo mne vyvíja. A že mi znovu v návale hnevu ublíži. Už len pomyslenie na to malé mi vohnalo slzy do očí. Nie, nebudem plakať nie pred ním.

Stále som mala Edwarda rada, ale ak ma vážne donúti ísť na tu operáciu a zbaviť sa ho, neviem, či mu to niekedy vôbec odpustím.

Edward sa odtiahol a vystúpil. Než som sa stihla nazdať, stála som na nohách a taxík mizol z môjho zorného poľa. Vedľa mňa stáli kufre a Edward na niekoho mával. Pozrela som sa tým smerom, kde zamával a zazrela som tam tiene dvoch postáv. Blížili sa k nám trochu rýchlejším krokom ako majú ľudia, ale nie až tak, aby tomu ľudia okolo venovali pozornosť. Keď boli od nás len na niekoľko krokov ďaleko, spoznala som ich. Alice a Carlisle.

Pri pohľade na Alice som sa rozveselila. Ale len trochu, lebo keď podišli bližšie, všimla som si na jej tvári smutný a zároveň ospravedlňujúci výraz. Najprv som ho nechápala. Prečo by sa mala tváriť akoby niečo urobila? V tej chvíli ma krutá realita udrela do tváre. Ona to musela vidieť! A mne znova vyhŕkli tie hrozné slzy. Začala sa mňa zmocňovať temnota a posledný zvuk, čo som počula, bolo Edwardove vystrašené zavrčanie môjho mena 

Autor: AVB, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zradená - Prológ + 1. kapitola: