Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zúfalá - 2. kapitola

25.05.2013 (18:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 28× • zobrazeno 4044×

2. kapitola

„Celá horíš,“ šepol mi do ucha tým svojím krásnym, intenzívnym hlasom. Nevládala som povedať ani slovo, keď ma vyzliekol, chytil ma do náručia a nežne ma položil na posteľ...

„Nečakala som, že dnes prídeš,“ šepla som do ticha. Ležala som mu na hrudi a ukazovákom mi prechádzal po chrbte.

„Prečo by som nemal?“ Jeho hlas bol prekvapivo jemný a spokojný. Prevalil sa na mňa a chytil mi tvár do dlaní, jeho oči mi hľadeli priam do duše,  topásové oči boli dokonalo svetlé, očividne bol na love, než sem prišiel.

„Netváril si sa príliš nadšene po škole.“

Trochu sa zamračil, chcela som mu vyhladiť jemnú vrásku na čele prstom, ale zamračil sa ešte viac. „Neznášam toho pajáca, čo s tebou... chodí.“ Posledné slovo povedal mierne pobavene. „Prečo ho nekopneš niekam, keď ho aj tak podvádzaš a nevyzerá, že by si ho mala nejako rada.“

„Nestaraj sa do toho, Edward,“ objasnila som mu. „Je to len medzi mnou a ním a tebe to môže byť jedno. Medzi na mi ide len o...“

„O sex, viem,“ dokončil za mňa, ale nepovedal to príliš nadšene. Čo sa to s ním deje? „Kedy sa vlastne dozviem viac o tvojej minulosti? Snažím sa dodržať svoj sľub, že nebudem po ničom pátrať, ale neviem, ako dlho vydržím a ja som ti povedal všetko o sebe aj našej rodine.“

Prekvapene som naňho pozerala, vravel to tak vyčítavo. Nikdy ho to nezaujímalo, tak nerozumiem.

„Nemusel si mi to hovoriť,“ odvrkla som, odstrčila som ho od seba a zliezla z postele. Natiahla som na seba jeho čiernu košeľu a z kabelky som si vytiahla cigarety a zapaľovač. Otvorila som poriadne okno a sadla si na parapetu. Konečne cigarety, dnes je taký o ničom deň, že nikotín mi padne vhod.

„Chýba ti k životu ešte rakovina?“ spýtal sa ma vyčítavo.

„Čo sa to s tebou, do riti, deje, Edward?! Nikdy ťa okrem môjho tela nezaujímalo nič!“ Zvýšila som až príliš hlas, ani som si neuvedomila, že je dole Charlie, snáď ma nepočul.

„Prepáč, že sa vôbec starám, rob si, čo len chceš so svojím zdravím,“ odvrkol podobne naštvane. Obaja sme ostali ticho, nakoniec som nemala chuť ani na tú cigaretu a hodila som ju von oknom. Nevedela som, čo mám povedať, tak som behala po izbe a robila si poriadok s vecami. Stále ležal na posteli a sledoval ma.

„Baví ťa to?“ spýtal sa ale už mierne pobavene a i tá vráska na čele mu zmizla. Vyplazila som naňho detinsky jazyk a prestala s tým.

„Cez víkend ideme celá rodina na menší výlet a Esme sa pýtala, či by si sa nechcela pridať,“ oznámil mi zrazu a čakal na odpoveď.

„Myslíš, že pôjdem niekam so siedmimi upírmi? Z toho s jednou blonďatou kravou, ktorá má komplexy a s ďalším blonďákom, ktorý by ma najradšej zožral? Čo si hulil?“ Irónia v mojom hlase bola neprekonateľná.

„Nikto ťa nezožerie a Rose sa zabaví už nejako s Emmettom, vôbec si ju nemusíš všímať.“

„Ale na čo, Edward? Nie som súčasť vašej rodiny, ani s tebou nechodím, len spolu spíme,“ objasnila som mu. Myslela som, že už skončil s tými divnými myšlienkami roka. Čo mu to už úplne šibe? Veď to bral doteraz ako ja, tak netuším, o čo sa teraz pokúša.

„Vieš čo? Ani neodpovedaj a choď už radšej. Som unavená a nemám náladu na takéto... témy.“

Povzdychol si a zliezol z postele v celej svojej kráse. Na chvíľu sa mi zastavili myšlienky pri pohľade na jeho hruď, a to nehovorím o iných miestach jeho tela. Neznášala som toto, tak ľahko ma dokázal rozptýliť.

„Neber si to tak, Bella. Je to len jeden výlet, nie žiadosť o ruku,“ objasnil mi intenzívnym hlasom.

Unavene som si povzdychla. „Choď už, prosím ťa, Edward.

„Ako povieš.“ Rýchlo sa obliekol, vrátila som mu košeľu a už ho nebolo.

Išla som radšej do sprchy a nesnažila som sa rozmýšľať nad tým, čo sa to, sakra, deje. Vlažná sprcha mi padla vhod a zbavila ma na chvíľku všetkých starostí. Už aby som mala po strednej a išla vlastnou cestou niekam preč... čo najďalej od všetkých, čo ma poznajú. Po sprche som išla ešte dole do kuchyne urobiť si čaj, blbý zvyk pred spánkom. Charlie sedel pred telkou a sledoval zápas ako vždy. Oprela som sa o linku, zatiaľ čo som odpíjala z horúceho čaju a pozerala von oknom. Už bola tma, ale bolo počuť dopadajúce dažďové kvapky na cestu.

Charlie sa zrazu postavil a s neistým pohľadom kráčal ku mne. Posadil a pozrel na mňa.

„Dnes volala tvoja matka,“ šepol a čakal na moju reakciu so zamračeným pohľadom.

„Aha, už jej dovolili volať?“ spýtala som sa sucho. Toto už maximálne dorazilo dnešný deň. „Čo vlastne chcela? Zničiť mi život aj cez telefón?“

„Nie, Bells,“ povzdychol si. „Chce ťa vidieť, chce, aby si na chvíľu prišla za ňou.“

To už som aj prekvapene otvorila ústa. „A čo sa zbláznila?!“ vykríkla som ako besná. „Myslela som, že jej to tam pomôže a nie aby mala ešte psychopatickejšie myšlienky, že za ňou prídem. To si čo myslí o sebe? Zrazu je na päť minút normálna a máme jej to všetci zhtlnúť. Uvedomuje si vôbec, čo mi všetko urobila? Ako si môže vôbec dovoliť zavolať?!“ kričala som, až ku mne prišiel Charlie a objal ma. Slzy mi začali stekať po lícach a celé telo mi ochablo.

„Pokoj, Bells. Nemusíš za ňou ísť, rozumiem ti,“ šepol mi upokojujúco do vlasov. Teraz som sa cítila ako malé dievčatko, čo plače na ockovej hrudi a vôbec mi to neprekážalo. Pevne som ho držala a v pomedzí všetkých myšlienok a spomienok, ktoré sa vírili okolo mňa, som plakala a plakala...

Edward

Čo sa to so mnou, sakra, deje? Hneď ako som vyskočil z jej okna, išiel som na lúku. Jediné miesto, kde nebol nikto a mohol som tu pokojne rozmýšľať.

Po toľkých storočiach som prvýkrát nerozumel svojim pocitom. Nechcel som už len sex, chcem s tou hnedovlasou výbušnou vílou chodiť medzi ľudí, chcem ju držať za ruku a každú chvíľu bozkávať, chcem, aby mi všetci závideli. Žeby sa stalo to, čo som si nikdy nevedel predstaviť a videl to len u svojej rodiny? Zaľúbil som sa?

Zúfalo som si chytil tvár do dlaní. Ale stále som mal pred očami jej krásnu tvár, dlhé vlasy, ktoré voňajú jahodovým šampónom, tie čokoládové oči a neskutočne jemnú pokožku. Doteraz som sa snažil nezisťoval o nej nič, aj keď ma k tomu navádzali súrodenci, ale zakázal som im to, ale už to nejde... Chcem o nej vedieť všetko. Viem, že pod tou tvrdohlavou maskou a nenávistnými pohľadmi je nežné dievča, žena...

A ja túto masku odkryjem, chcem spoznať milú a nežnú Bellu, ktorá sa vie anjelsky usmiať ako v Alicinej predstave spred pár týždňov... Začalo to medzi nami najhoršie, ako len mohlo, ale to napravím.

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne za komenty pri predchádzajúcej kapitole. ♥

 Skúsila som sem dať aj trochu z Edwardovho pohľadu, čo využijem asi aj pri ďalších kapitolách. Dúfam, že sa kapitola páčila, postupne budem viac odhaľovať z Bellinej minulosti. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - 2. kapitola: