Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Aj upíri majú dušu

12.05.2010 (16:15) • Rennesme • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1939×

Aj upíri majú dušu

„A čo ty, Bella? Naozaj sa k nám nepridáš?“ spýtal sa Aro ešte raz.

V mojich očiach jasne musela vidieť „nie!“, ale ja som v jej tvári dopredu videl, ako sa rozhodne. Chcela by byť nesmrteľná a vie, že ja ju nepremením. S ospravedlňujúcim pohľadom povedala Arovi: „Áno.“

„Tak aj ja,“ povedal som okamžite, bez Belly by som neprežil. Mal som to vedieť. Alice to predvídala. Nemal som sa snažiť obrátiť jej vízie.

„A ty, Alice, zlatko?“ spýtal sa Aro a na tvári sa mu rozhostil mimoriadne spokojný výraz. „Nie, ďakujem,“ odvetila Alice. „Niekto musí Carlislovi povedať, že sme to prežili.“

„Škoda,“ naoko smutne prikývol Aro, no z jeho myšlienok bolo jasné, že sa na ňu hnevá. „Tak teda ty môžeš ísť. Veď sa ešte uvidíme,“ povedal s jasnou hrozbou v hlase. Znova sa otočil k nám.

„Edward, premeníš Bellu ty, alebo to mám urobiť ja?“ Neodpovedal som. Bol som omráčený hrôzou. Bella zrejme túžila viac po nesmrteľnosti ako po mne. Ona ma nemiluje. Zachrániť ma prišla len z viny, maximálne dúfala, že ju premením. Alice predsa rozmýšľala nad tým, ako ju o premenu v lietadle prosila. Asi dúfala, že za mnou vôbec nebude musieť ísť.

„Tak asi ja,“ zamrmlal Aro. „Bella, môžem?“ „Hm, áno?“ povedala nervózne. Aro k nej opatrne pristúpil. "Dobre." Chytil ju za ruku a zahryzol sa do nej.

Chvíľu som ani nevnímal, čo robí. Až po chvíli som si uvedomil, že svoje pery neodtiahol od Bellinho predlaktia. Zabíjal ju. “Nie!“ skríkol som vydesene. Bolo neskoro. Bellino mŕtve, chladné telo padlo na zem a už nikdy sa nemalo zdvihnúť.

Aro ku mne otočil svoje žiarivo červené oči. „Prepáč,“ povedal kajúcne a bol nešťastný aj v myšlienkach - samozrejme, nie z toho, že zabil Bellu ako takú, ale že prišiel o jej dar. „Bol som smädný, neovládol som sa.“

„Nie,“ zavrčal som znova a prikrčil som sa na útok. „Nie,“ zopakoval som ešte raz. Vrhol som sa na Ara. V tej sekunde ma ochromila neuveriteľná bolesť, až ma zrazila z nôh. Jane na mňa používala svoj dar. Po chvíli prestala a ja som len bezvládne dychčal skrútený na zemi.

Pocítil som, ako sa Chelsea snaží spretrhať moje city k Belle, moju lásku k tomu mŕtvemu dievčaťu na podlahe. Tváril som sa, že sa jejto podarilo - kľakol som si pred Ara a zamrmlal: „Pane.“ A vrhol som sa mu na hrdlo.

Stráže boli príliš mimo na to, aby ma zastavili. Bleskovo som ho roztrhal na kusy. Kým som ho však stihol zapáliť, garda sa spamätala. Moja posledná myšlienka bola: „Bella, milujem ťa.“

Cítil som plamene, olizujúce mi končatiny. Žijem, alebo som mŕtvy?

Po chvíľke oheň zmizol. Cítil som sa navyše... zvláštne slabý. Otvoril som oči a pozrel som sa na svoje ruky. Môj pohľad bol rozmazaný, ruky neboli biele ale normálne. Som človek!

Obzrel som sa. Okolo mňa bol nejaký prázdny biely priestor, až na jednu ženskú siluetu obďaleč. „Slečna, prepáčte, kde to som?“ spýtal som sa dosť nahlas, aby ma počula. Podišiel som k nej a ona sa otočila. Bola to Bella. Chvíľu na mňa zarazene zízala.

„Edward? Si... si to ty?“ vykoktala ohromene. „Áno.“ Prišla ku mne bližšie a položila mi ruku na srdce. Aj mňa jeho tlkot prekvapil.

„Ach, Edward! Prečo si sa nechal zabiť?“ „A ty...?“ Pozrel som sa na ňu a nepotreboval som odpoveď ani žiadne vysvetlenia. Miluje ma, naozaj len chcela byť so mnou večne.

A tak sme sa chytili a ruka v ruke sme spolu vykročili do raja.

-----------------------------------------------------------Zhrnutie----------------------------------------------------------

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Aj upíri majú dušu: