Pritiahla som si stoličku a vytiahla som si tú knihu. Otvorila som ju na prvej stránke a začala som čítať. Bolo to také povedomé. No zaujímavé bolo, že hlavná hrdinka sa volala Bella. Začala som čítať a listovať v tej knihe. Zrazu sa mi zjavilo všetko, čo som prežila. Odišla som z domu, prišla som do Forks, stretla som Edwarda, utekali sme pred Jamesom...
13.03.2012 (20:00) • JaNkA261199 • FanFiction jednodílné • komentováno 8× • zobrazeno 1494×
Sedela som na stoličke v knižnici. Listovala som si vo všeličom. No zrazu ma zaujal jeden titul.
Kniha bola úplne na hornej polici a bola v sekcii najčítanejšie poviedky. Nikdy som si ju tam nevšimla. Bola čierna ako plášte vo Volterre a na sebe mala strieborné písmo. Na obale bol potom obrázok dvoch bielych rúk a červeného jablka.
Pritiahla som si stoličku a vytiahla som si tú knihu.
Otvorila som ju na prvej stránke a začala som čítať. Bolo to také povedomé. No zaujímavé bolo, že hlavná hrdinka sa volala Bella. Začala som čítať a listovať v tej knihe. Zrazu sa mi zjavilo všetko, čo som prežila.
Odišla som z domu, prišla som do Forks, stretla som Edwarda, utekali sme pred Jamesom...
Listovala som v nej ako šialená.
Po niekoľkých minútach listovania som sa postavila a vybrala preukaz. Podala som knihu aj preukaz knihovníčke a ona mi tam napísala dátum vrátenia.
„Slečna. Tá knižka je dobrá. Videla som, ako ste si ju listovali. Je fantastická a deti na ňu letia. Všetky knihy o upíroch letia neuveriteľným tempom. Mám vám dať aj zvyšné diely?“ spýtala sa a zohla sa pod stôl.
„Ak dáte?“ Pozrela som cez okno za ňou a tam sa hrali v snehu Jake, Edward a Nessie.
Boli takí zlatí. Nessie zhodila Jakea do snehu a vyváľala ho v ňom.
„Slečna! Slečna!“ zavolala na mňa knihovníčka a potom sa pozrela smerom, ktorým som hľadela.
Zachichotala sa a otvorila tašku.
„Pomôžem vám,“ ponúkla som sa.
„Ocko sa asi dobre stará, ak dovolí dievčatku vyváľať ho v snehu,“ zasmiala sa.
„To nie je pravda. Ten, ktorého váľa v snehu, je môj kamarát a vlastne aj jej kamarát. Niekedy sa zdá, že omnoho viac. Otecko je ten pekný vedľa nich,“ zasmiala som sa.
„Gratulujem,“ usmiala sa a podala mi preukaz aj s knihami.
Vyšla som z knižnice.
Sneh poletoval jemne ako pierko. Prešla som k tým trom a chytila som Edwarda za pás.
„Vybrala si si niečo, zlatik?“ Pozrel na mňa a pobozkal ma na zasnežené vlasy.
Nessie a Jake sa zatiaľ váľali v snehu. Nessie vtierala Jakovi sneh všade, kde sa len dalo. Za trenky, do vlasov, za tričko a bundu. Nepotrebuje ju, no vyzeralo by to divne a Nessie by mala menej úložného priestoru na sneh.
„Decká. Ide sa. Nessie, vzala som ti knižku o starostlivosti o psi a o princeznách,“ zasmiala som sa.
„Ha-ha-ha. Veľmi vtipné. Vidíš, Nessie, budeš ma kúpať a vyčesávať mi srsť,“ zasmial sa a rozstrapatil Nessie vlasy.
Nastúpili sme do auta a ja som Nessie usadila do sedačky.
„Mami. Ja sa chcem hrať. Ja nechcem ísť domov.“ Pozrela na mňa Nessie hnedými očkami.
„Doma sa budeš hrať pred chalúpkou s Jakeom. Sľubujem.“ Nestihla som to ani dopovedať a už sa jej začali zatvárať oči. Jake po piatich kilometroch tiež zaspal.
„Čo si si vybrala?“ spýtal sa ma Edward a chytil ma za ruku.
„Zaujímavé veci.“ Vybrala som tú knihu z tašky a začala som ju listovať.
„Deje sa niečo?“ Pozrel na mňa Edward.
„Áno. Edward. V tejto knihe je všetko od toho, ako som odišla z domu, ako ma naháňal James. A končí to tým, ako odišli Volturiovci.“ Nevedela som prečo.
„Bella. Môže to byť nejaký omyl.“ Vytrhol mi knihu z ruky. Jednou rukou listoval a druhou šoféroval.
„Asi áno,“ priznala som.
„Nie. Nie,“ pokrútil hlavou.
„Čo?“ Pozrela som na neho.
„Vraciame sa. Potrebujem sa niečo tej panej k knižnici spýtať.“ Otočil auto a mierili sme do mesta.
Nessie a Jake spali a my sme sa vrátili do tejto budovy.
Vo vnútri však bola iná pani.
„Dobrý deň. Bude tu zajtra vaša kolegyňa? Volá sa Maria.“ Pozrela som na šedivú tetku.
„Nie. Bohužiaľ. Maria umrela pred troma mesiacmi.“ Pozrela sa na fotku panej na stene.
„To je mi ľúto. Viete niečo o tejto knihe?“ Celá napätá som jej podala Súmrak.
„Nie. Rukopisy neberieme.“ Otočila sa mi chrbtom.
Ďalej som sa ani nepýtala. Odišli sme preč a s miliónmi otázok na jazyku som nastúpila do auta.
Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Alenka v ríši divou alebo kniha, ktorá mi zmenila život:
Jééjda, to já vidět v knize svou minulost tak se na místě potentím a křičím že mě někdo sleduje...
Waw... Vždyť to nebyl takovej časovej skok! Vraceli se hned zpátky, né? No tak to vypadalo zajímavě!!!
To bylo hustý!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!