Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Apocalypsa

12.07.2010 (12:00) • Mellanie • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2054×

Hudba

Koniec sveta prišiel. Je to tu a už to nikto nezastaví. Nikto nemá tú moc. A pri tom to mohlo dopadnúť aj úplne inak. Len jedna udalosť, ktorú nasledovala ďalšia a ďalšia.

Všetci zomrú, samozrejme až na mňa. Ja jediná to prežijem, som k tomu odsúdená.

A kto vlastne som?

Nie som upír, ale nespím. Nie som človek, ale nejem. Nejem ľudskú stravu, nejem ľudí a ani im nepijem krv.

Mám moc a som natoľko skazená, že ma vyvrhlo aj samotné peklo. Ja som totižto dcérou diabla a jednej „mŕtvej duše.“

Mám v sebe „krv“ môjho otca. Po ňom mám niekoľko schopností, ktoré som však nikdy nevyužívala pre dobro. To sa mu ešte páčilo, ale keď vo mne narastala ctižiadostivosť a vlastne väčšina pozemských hriechov, tak som sa pokúsila zabiť otca a vládnuť sama. To mi však nevyšlo a on ma poslal na Zem.

Na jednu z mnohých planét, kde by som dokázala prežiť. A rozlúčil sa so mnou slovami: „Za to, čo si chcela urobiť, tam budeš večne. Budeš vidieť všetky tie príbehy, všetku tú bolesť a utrpenie a dopredu ti vravím, že aj keď Zemi nastane koniec, ty tam budeš stále.“

No a tak sa stalo. Som tu viac ako 2 miliardy rokov a naozaj som toho zažila už hrozne veľa. Ale tu ide o to, že sa plnia jeho slová a ja mám strach. Mám obrovský strach nielen z toho, aké to bude pre mňa, ale tie životy, ktoré smerujú ku koncu ma zarmucujú.

Je to na smiech, čo so mnou dokázalo urobiť to, že niekoľko rokov žijem medzi ľuďmi.

Presne tak, ako môj milovaný otecko povedal, som pozorovala, čo sa deje. Videla som tie príbehy, ale najviac ma zasiahla láska upíra a človeka. Láska tak dojemná, že mi ešte viac otvorila oči.

Sledovala som ich už od začiatku. Od vtedy, ako sa prvý krát stretli na hodine biológie. Ešte teraz na to spomínam. Bohužiaľ, zostali mi len spomienky.

Po tom, čo preskákali niekoľko veľkých prekážok, jednu neustáli.

Celý čas som len z diaľky prizerala, ako sa tá lúka hemží upírmi. Aj moji drahí Cullenovci stáli uprostred a sekundy rozhodovali o ich živote.

Videla som, ako sa to malo skončiť. Videla som, ako by mala Alice prísť včas aj s ďalším poloupírim dieťaťom. Áno, tiež som dokázala vidieť veci, ale nie tak ako Alice. Na mňa totižto nijaké dary neplatili.

No stalo sa niečo úplne iné. Caiusovi v jednej sekunde stmavli oči, ale jediný, kto si to všimol som bola ja. Tie jeho oči hádzali červené odlesky na všetky strany a vtedy napadol Carlislea.

Samozrejme, nikto to nečakal, aj keď boli všetci pripravení. Carlisle sa začal brániť a práve to bol ten zlomový bod. Práve to Ciausovo rozhodnutie odštartovalo ďalšie rozhodnutia, ktoré ovplyvnili túto pohromu.

Volturiovci počítali s tým, že vyhrajú, ale opak bol pravdou. Vlastne ani opak nebol pravdou, pretože tu nemohol vyhrať nikto. Zostali iba porazení.

Na Ciausa sa spolu s Carlislom vrhol aj Edward, ktorý sa v jeho myšlienkach vôbec nevyznal. Videl tam závisť, namyslenosť, nadradenosť, hnev, jednoducho skoro všetky hriechy. Ciaus nechcel nič, len ich smrť. Avšak tá jeho prišla o niečo skôr.

Z druhej strany lúky sa Aro díval cez zápasiacich upírov a meničov na smrť vlastného brata. Rozhodol sa pomstiť jeho smrť a preto zabil Esmé aj Bellu. Predsa len mu boli tie tisícročia bojov na niečo dobré.

Práve chcel odhodiť Emmetta, keď sa tam prirútil Carlisle s Edwardom. Tváre mali skrivené bolesťou a hnevom. Netrvalo to dlho. Bez milosti odtrhli Arovi hlavu a hodili ju do ohňa, ktorý tu v tom zmätku niekto založil.

Takto to pokračovalo stále dokola. Zlo plodilo len ďalšie zlo.

Celé to bolo veľmi rýchle. Jediní, ktorí prežili boli Jacob s Nessie, ktorým sa podarilo podľa Bellinho plánu utiecť, a taktiež Alice s Jassperom, ktorí sa pár kilometrov pred lúkov otočili, lebo Alice videla, že je koniec. Na lúke zostala stáť len Sulpicia, Athendora a Renáta, ktorým sa podarilo len tak - tak prežiť.

Toľko upírych životov bolo predčasne ukončených. Vtedy by ešte nikto nepovedal, že taká bežná vec ako jedna bitka môže zapríčiniť koniec sveta.

Všetci dúfali, že sa o tom nikto nedozvie, ale po tom, čo zomreli všetci vládci sa nepozorovane vytratili dvaja upíri.

Cítili, že svet sa musí dozvedieť, čo sa stalo, a aj preto išli za ďalšou dôležitou rodinou. Dostali sa do Rumunska a tam vyhľadali Stefana a Vladimíra. Všetko im povedali a oni boli každým slovom nadšenejší. Vedeli, že ak sa chcú dostať k moci, musia konať rýchlo.

Zmobilizovali skoro každého, kto za niečo stál. Spoločne našli Athendoru a Sulpiciu. Nahrali ich svedectvo o tom, čo sa stalo na lúke. Obidve ženy boli z toho zlomené a ešte väčšiu potupu zažili, keď ich tí dvaja znásilnili, nahrávali si to, aby potom mohli podložiť svetu ich nadradenosť.

Avšak ani jedna potom netrpela dlho, nakoľko ich niekoľko minút potom roztrhali a spálili.

Upíri po celom svete sa dozvedeli, čo sa deje, a práve vtedy sa začal boj o moc.

V podstate sa delili na dve skupiny. Prvá, ktorá veci chcela riešiť diplomaticky, do nej patrili hlavne Rumuni. No a druhá, ktorá odmietala, že by sa musela niekomu zodpovedať a preto  tvorila vlastné armády, s ktorými sa púšťala do boja. Do tejto skupiny patrili všetci upíri z juhu a niektorí nomádi.

Samozrejme, klany narastali. Vojská v južných krajinách tiež. Pribúdali vraždy. A ľudstvo už vedelo, že niečo nie je v poriadku. Najhoršie však bolo, že nebolo bytosti, ktorá by ich tentokrát mohla zastaviť.

Bol jeden upír menom Tom, ktorý prišiel na to, že už nemá dôvod, aby sa zdržiaval na juhu medzi zápasiacimi klanmi, kde je tak málo potravy a hlavne, kde sú tak malé šance na prežitie.

Preto si povedal, že si vytvorí vlastnú armádu, ktorú nikto neporazí a aby mal dobré suroviny na prípravu, odišiel do L.A.

Po chvíli premýšľania začal útočiť. Za noc premenil aj 5 ľudí. Ich meniace sa telá zmietané bolesťou odnášal do jaskyne pri rieke. A tak to robil asi 2 týždne.

Samozrejme ich prestal zvládať. Predsa len 60 upírov bolo veľa aj na neho. Mali obrovskú moc a tak jednej noci zničili svojho stvoriteľa, aby nemuseli nikoho počúvať. Celé Los Angeles padlo do niekoľkých dní. Z toho obrovského mesta neprežil ani jeden živý človek, ale podarilo sa im premeniť 20 upírov.

Potom sa premiestnili do ďalších veľkomiest Ameriky a z každého sa k nim pridalo niekoľko novorodených. Už vtedy sa to nedalo zastaviť. Vlastne jediný, kto by to dokázal, boli Volturiovci, ale tí už neboli.

Šírilo sa to ako pandémia. Do niekoľkých mesiacov padol celý americký kontinent.

Viete si predstaviť stovky novorodených medzi miliónmi mŕtvych tiel? Viete si predstaviť vyhasínanie toľkých životov?

Nasledovala Európa a ostatné kontinenty. Prekvapenie v očiach ľudí, keď sa dozvedeli, že upíri sú skutoční, bolo obrovské. To poznanie však bolo osudné.

Ja som sa prizerala, ako všetci a všetko trpí. Vedela som, že toto nemôžem ovplyvniť, že už im niet pomoci, ale aj tak by som rada pomohla. Veď nie všetci boli zlí. Nezaslúžia si to, ale ja tu nie som od toho, aby som ich súdila...

Musel by sa stať zázrak, aby sa niečo zmenilo. Aby sa zmenil smer týchto udalostí.

No tak to by bolo všetko. Veľmi sa ospravedlňujem, ak som niekomu pokazila náladu, alebo ak už niečo takéto na stmívku je. No nemohla som si pomôcť a nenapísať to, keď som to mala stále pred očami...

Čo sa týka toho konca, aj za ten sa ospravedlňujem, ale rozhodla som sa, že ho ponechám takýto preto, aby som dala možnosť na rozvoj Vašej fantázie. Pesimisti môžu veriť, že naozaj neprežil nikto okrem Aryanny a zase optimisti môžu dúfať, že sa zachránil aspoň niekto.

Zhrnutie

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Apocalypsa: