Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bella! Edwardovi a Emmettovi preskočilo

26.05.2011 (15:45) • Bubulienka • FanFiction jednodílné • komentováno 12× • zobrazeno 2146×

Vystúpila som u auta, ktoré na protest zavrčalo a vybrala sa do triedy. Prešla som smerom k budove číslo štyri. Kľučkovala som medzi prichádzajúcimi študentmi, ktorí sa ponáhľali na svoje hodiny rovnako ako ja. Zatiaľ som nestretla žiadneho svojho verného kamaráta, ktorý by ma naháňal, za čo som bola vďačná, pretože teraz sa mi fakt nechcelo vymýšľať výhovorky typu – idem preč z mesta -, lebo aj tak by ich to nezastavilo. Tým myslím Mikea. Mike si za každú cenu dosiahne svoje, no už ma unavuje.

Vošla som do triedy a zamierila do strednej lavice, aby som si sadla na svoje miesto. Vošiel učiteľ a začal výklad dejepisu. Vtom momente som okamžite vypla, pretože dejepis je strašne nudný. Zapozerala som sa von oknom na šero a kvapky stekajúce po okne a parapetnej doske. Neviem prečo, ale fascinovalo ma to.

„Bella, plánuješ tu sedieť aj cez prestávku?“ ozvalo sa vedľa mňa a vyrušilo ma to z pozorovania. Až som poskočila. Bola to Jessica. Takže o konverzáciu mám postarané. Nemusím povedať ani slovo, ona to vyrieši za mňa.

„Nie, poďme do jedálne. Iba som sa zamyslela a nevšimla si, že je koniec hodiny.“

„Tak dobre... Počula si o tom? Nová reštaurácia, chápeš, u nás vo Forks!“ spustila.

„Vidíš, možno by ma vzali na brigádu po škole.“ To by bolo fajn, aspoň by som sa nenudila a nemusela premýšľať nad Edwardom, ktorý ma od tej nehody úspešne ignoruje, ale ja zistím, čo je zač! No pozornosť mu venovať určite nebudem. Nemému synovi ani vlastná matka nerozumie, no nie?

„Fajn nápad. Určite sa choď opýtať,“ povedala Jessica, no to sme už stáli pred dverami jedálne. Vybrali sme sa k pultu s jedlom. Jessica prestala rozprávať a postupovala v rade. Ja som cupitala za ňou.

Moje srdce sa náhle rozbúchalo obrovskou rýchlosťou, tvár mi očervenela ako paradajka – úplne mi horeli líca. A moje prsty sa začali potiť. Ajaj! To znamená, že sa na mňa Edward pozerá. Toto nie je dobré, pretože na to reaguje už aj moje podvedomie. Tak dobre. Nebudem bábovka.

Hodila som pohľad cez mihalnice k jeho stolu. Nepozeral na mňa. Uf, uľavilo sa mi. Nevoľnosť postupne ustupovala a ja som začala vnímať jedálenské prostredie, ktoré v ten čas, keď sa Edward pozrel – zmizlo. A to som ani nevedela, že sa pozerá. Neviem prečo ma ignoruje. Chalan, ktorý nadvihol auto jednou rukou, zachránil ma pred smrťou. Možno preto, lebo sa bojí. Neviem, aký má problém.

Vzali sme si tácku a prišli k stolu, kde už horlivo diskutoval Eric, Angela, Mike a Lauren. Jessica sa hneď zapojila. Ja som sa pozerala na Edwarda, ako niečo rozprával svojím súrodencom. Zdalo sa mi, že sa hádal s Rosalie. Niečo mu horlivo hovorila a on sa posmešne uškŕňal. Potom niečo prehodil Emmett a všetci vybuchli do strašného smiechu. Hmm... aká škoda, že neviem o čom sa bavia. Ale zaujímalo by ma, čo riešia.

„Bella, kam sa to stále pozeráš?!“ vyrušila ma Angela. Otočila som sa späť k stolu. A začala jesť.

„Nikam. Iba ma niečo zaujalo.“

„Tým niečo – Edward?“ povedala čudne Angela a zabehlo jej. Naraz sa celý náš stôl a stoly v okolí otočili ku Cullenovcom. Aj ja som, samozrejme, ihneď zareagovala.

Otočila som sa a nechcela veriť vlastným očiam. Edward spadol zo stoličky a ležal na zemi. Jeho súrodenci sa vydesene pozerali a Emmett si zakrýval tvár obrúskom – netuším prečo. Teraz ma najviac zaujímal Edward. Ležiaci na zemi a nehybný, akoby... Ako... Preboha! On odpadol! Rozhliadla som sa rýchlo po jedálni. Všetci sa vydesene pozerali na Edwarda, dokonca aj jeho rodina. Iba Emmett  a ten obrúsok na tvári – mi nešlo k sebe, ale nechala som to tak. Veď Edward je možno mŕtvy. Hoci ma ignoroval, hoci je niečo čudné, musím mu pomôcť. Tak ma zaujímal a teraz by som ho mala nechať tak? Nikdy.

Vstala som a cez celú jedáleň sa k nemu rozbehla. Kľakla som si a obrátila ho k sebe. Chytila som ho za tvár a začala ním triasť – šlo to ťažko. Náhle sa všetko rozbehlo strašne rýchlo.

Celá rodina Cullenovcov vybuchla do nenormálneho smiechu. Emmett zložil z tváre obrúsok a hodil sa na zem. Alice s Jasperom sa natriasali ako osiky. A Rosalie čudne fučala. Edward ma chytil za ruku a vybuchol rovnako. Najprv sa iba škeril – zadržiaval smiech, no potom vybuchol a začal so sebou natriasať. Nič mi nedošlo. Pozerala som naňho ako na blázna a snažila sa vylúštiť záhadu. Veď tu ležal... A teraz sa smeje? A jeho rodina? Rozhliadla som sa po jedálni. Všetci na nás vyjavene pozerali.

„Ja som vedel, že by si ma nenechala zomrieť,“ povedal medzi záchvatom Edward. „Emmett, ďakujem. Mal si pravdu. Niekedy máš úžasné nápady,“ dodal. Očervenela som.

Oni sa dohodli! Toto je na mňa našité! Znenazdajky som ho začala byť, no Edward je tvrdý ako kameň. Ako som sa pokúšala zmlátiť ho, zasa vybuchol a s ním celá jeho rodina.

„Bella... Bella... Ty... Ty... Si... Fakt myslela, že mi niečo je,“ koktal medzi smiechom.

„Ty debil! Ja ti tu idem pomôcť a ty si zo mňa strieľaš.“ Postavila som sa a odkráčala vonku z jedálne. Za sebou som začula ďalšie výbuchy smiechu a nenápadné šuškanie.

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bella! Edwardovi a Emmettovi preskočilo: