Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Chýbaš nám

17.06.2011 (21:00) • Forevergirl • FanFiction jednodílné • komentováno 30× • zobrazeno 3591×

Sedel som v kresle a sledoval som svoju dcérku, ako sa pozerá na rozprávku v telke. Zlaté vlásky jej padali do tváre a hnedé očká sledovali každý pohyb na obrazovke. Pri pohľade na tie čokoládové oči mi takmer vyšiel z úst vzlyk.

„Nad čím premýšľaš, ocko?" spýtala sa ma Nessie, keď si všimla môj zúfalý pohľad. Mala ešte len päť rokov, ale bystrejšie dieťatko som ešte nevidel. Bola presne ako Bella, žena mojej existencie.

„Nad ničím, zlatíčko, len som sa zamyslel," odvetil som jej. No Nessie sa postavila a upírskou rýchlosťou si mi sadla na kolená. Zahľadela sa mi do očí, pohladil som svoju dcérku po vlasoch. Ona bola teraz mojim najväčším šťastím, jediným dôvodom celej existencie.

„Premýšľal si nad mamkou?" spýtala sa ma zrazu smutným hláskom. Musel som odvrátiť tvár, nechcel som, aby videla, ako trpím.

„Tiež nad ňou často premýšľam, chýba mi, aj keď som ju nikdy nepoznala," šepla zlomený hlasom. Pevne som ju zovrel vo svojom náručí a pobozkal ju na temeno hlavy. Zacítil som Bellinu vôňu a skrivila sa mi tvár od bolesti. Tak veľmi mi chýbala Bella. Neviem, čo by som robil bez Nessie, ona bola teraz mojou jedinou záchranou. Nikdy nedopustím, aby sa mojej dcérke niečo stalo, nikdy. To by som už neprežil. Už teraz sa cítim ako na kraji života, no ona mi dáva silu.

„Mamka by ťa tiež rada spoznala, už v brušku ťa neskutočne milovala," šepol som jej nežne. Nessie sa na mňa pozrela a z oka jej stiekla malá slza. Hneď som jej ju zotrel a hladil som ju po vláskoch.

„Miloval si ju?" spýtala sa ma.

Musel som sa jemne pousmiať. „Áno, anjelik. Bola pre mňa všetko, neskutočne som ju miloval, až to je nemožné a navždy ju budem milovať," šepol som s privretými viečkami. Stále som mal pred očami Bellu, jej krásny smiech, jej voňavé vlasy, jej nežné bozky, horúca pokožka, ktorú som cítil, keď sa ma dotýkala.

„Povedz mi niečo o nej. Ako ste sa spoznali," dožadovala sa odpovede, presne ako moja Bellinka.

„Bellu, tvoju mamku, som stretol, keď sa prisťahovala za tvojím dedkom. Bola to láska na prvý pohľad. Už v ten prvý deň som sa do nej zaľúbil. Bál som sa, že ma odmietne kvôli tomu, že som upír, ale tvoja mamka bola neskutočne odvážna, nebála sa ma. Obaja sme sa milovali, ona mi dala toho tak veľa, že som si to ani nezaslúžil..." Musel som prestať, lebo som začal takmer vzlykať. Táto téma bola v našej rodine veľmi citlivá, každého navždy postihla. To ona zmenila našu existenciu k tomu najlepšiemu, len ona.

„Ako vyzerala?" pýtala sa ďalej Nessie. Zhlboka som sa nadýchol nepotrebného vzduchu. A zrazu som akoby pred sebou videl Bellu. Bolo to neskutočné, každý deň sa mi takto zjavovala. Vždy ku mne podišla a pohladila ma po líci. Privrel som oči, blažene sa usmial, no ušiel mi vzlyk.

„Mamka bola nádherná žena. Jej oči boli presne takej farby ako tie tvoje. Miloval som pohľad do tých čokoládových studničiek. Jej pleť bola bledá a tvár mala veľmi krásnu. Častokrát sa červenala, keď som jej položil nejaký kompliment alebo som jej vyznal lásku." Pousmial som sa nad tým a videl som, ako sa aj Nessie nežne usmiala.

„Tvoja mamka bola neskutočne dobrosrdečná a milá. Nebola krásna len svojím výzorom, ale aj svojím vnútrom. Nenašiel som u nej snáď ani jednu zlú vlastnosť. No vlastne jednu áno, bola strašne tvrdohlavá." Zasmial som sa nad tým, jej tvrdohlavosť ma vždy udivovala.

„Mala veľa priateľov?" spýtal sa môj anjelik.

„Mamka nebola rada centrom spoločnosti, no mala priateľov, ktorým mohla dôverovať. Ale jej nalepšia priateľka bola vždy teta Alice," odvetil som jej.

Aj ona bola moja najlepšia priateľka, ozvali sa myšlienky Alice z poschodia.

„Vieš, keď sa tvoja mamka dozvedela, že je tehotná, bola neskutočne šťastná. Ja som tomu najskôr nemohol uveriť, ale bola to pravda. Nikdy som neveril, že by som mohol mať takú krásnu dcérku." Pobozkal som ju na líčko a Nessie sa usmiala, no po líci jej stekali slzy. Toto mi chýbalo, tiež som potreboval slzy...

„Nechcela som jej ublížiť, to ja som ju zabila," šepla zrazu a ja som sa na ňu vystrašene pozrel. Kľakol som si k nej a pozrel sa do jej uslzených očí.

„Nie, Nessie, nemôžeš za to. Prosím, neobviňuj sa, nikdy. Mamka by to nikdy nechcela. Keď tvoja mamka zomierala, šepla mi, aby som sa o teba postaral. Nikdy ťa za to nevinila, nikto ťa za to neviní. Mamka chce, aby sme boli šťastní. Nikdy na ňu nezabudneme, navždy bude v našich srdciach," šepkal som jej naliehavo.

Vtom sa otvorili dvere a dnu vošiel Jake. Keď si všimol naše výrazy, zmeravel, no Nessie sa k nemu hneď rozbehla. Pevne ju objal a ja som si musel skryť tvár do dlaní, aby nevidela, ako som vzlykal.

Zrazu som ucítil nepatrný dotyk na líci. Prudko som otvoril oči a znova tam videl Bellu.

„Nikdy na teba nezabudnem, navždy ťa budem milovať," šepol som jej. Bella sa pousmiala a ucítil som jej pery na svojom čele.

„Milujem vás. Postaraj sa nám o ňu," šepla mi a zmizla.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Chýbaš nám: