Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Čo keby...

19.07.2009 (09:39) • ClairdeLune • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1686×

Čo keby....

Obliekla som si veľmi vyzývajúce oblečenie...

Mala som mini sukňu a tričko s výstrihom až po pupok, lodičky s vystrihnutou špičkou a na dosť vysokom opätku. Pravde podobne ak by som bola človek tak by som sa už určite zabila. Ale teraz už nie, zaškerila som sa do zrkadla a moje tmavočervené oči sa až magicky zaleskli.

Ešte raz som si prepudrovala tvár, obtiahla pery krvavo červeným rúžom a mohla ísť, na lov, lov ľudí...

Vedela som, že sa im prieči tento štýl lovu. Ale čo keby ma premenil a ostal so mnou možno by som nelovila, ale čo už. Teatrálne som si povzdychla a zákerne som sa zašklebila. Otvorila som okno a vyskočila von do noci...

Cestou k baru kde som chcela dnes loviť som premýšľala. Čo veď mám večnosť a pri mojom šťastí na Cullenovcov narazím. A to by ma potešilo aspoň by som sa im mohla vysmievať a ukazovať, že už aj ja som tým čím sa Edward bránil zubami nechtami aby som bola. Som upír! A ešte k tomu taký upír, ktorý pohŕda krvou zvierat. Zastavila som pri bare. A jeto môžeme tam ísť...

„Ahoj, Bells! Tak ako? Máš sa?“ opýtal sa ma opitý človek, ktorý naozaj nevoňal dobre jeho krv bola už tak nasiaknutá alkoholom a hlavne mal známosti, tak vždy keď som potrebovala niečo sfalšovať, mi s tým pomohol.

„Ďakujem Tom, ide to a čo ty??“

„Ále ide to veď vieš.“

„Jasné viem.“ Usmiala som sa keď sa začal pozerať po iných dievčatách a mne už nevenoval pozornosť. Ja som tú  svoju venovala mojej novej koristi. Každý večer som tu robila tanečnicu. Dostávala som veľmi slušné peniaza, ktoré som nepotrebovala. Ak som niečo chcela zobrala som si to. Ďalšia vec, ktorou by Cullenovci pohŕdali. Ale bolo mi to jedno. Nenávidela som ich! Išla som k svojej šatne. Prezliekla si vyzývajúce prádlo.

http://www.oblecsesexy.cz/saty/sexy-barevne-saticky/

Keď som vychádzala z šatne zastavil ma Chris. Môj šéf.

„Bella, myslel som, že dnes neprídeš!“

„No vieš dnes ma chytá hlad.“ Povedala som mu. On jediný vedel o našej existencii, lebo dokázal zachrániť Arovi jeho poloľudskú dcéru a už upíriu manželku. Chcel za to pokoj.

„Bella, v jednom súkromnou boxe oslavuje jeden osemnásť ročný chalan a ako sa zdá sú tam aj traja upíry teda aspoň podľa mňa. Chcel dve najkrajšie a povedal som mu, že ale toto nie je bodrel a aby bol pokojný. Bella, žiadne nervy! Jasné, nebude ťa obchytkávať ani nikto z nich. A vlastne nie počkaj chcel pre každého jednu. A myslím, počkaj hneď som tu.“

No super tak namiesto lovenia budem niekoho privádzať k orgazmu ľadnými pohybmi. To bude sranda. Neviem moje vnútro sa zmenilo. Bolo iné. Plné bolesti, ktorú som skrývala za tvrdú masku. Bola som pre verejnosť tigrica ale keď som bola sama tak som bola plachá ovečka. A teraz budem tigrica. Dobehol ku mne zadýchaný Chris. Videla som ako pod jeho kožou rýchlo tečie krv. Ale nemala som veľkú náladu ublížiť. Aro by ma pravdepodobne zaškrtil. Aj keď je to nemožné on by to určite vedel.

„Bella, máš ísť tam  nájsť bronzovlasého chlapca a má okolo sedemnásť. No tak bež!“

„No veď už idem ale len preto, že to platíš a Chris!“

„áno Bella?“

„došli mi šaty, zajtra si idem kúpiť niečo nové tak mi dáš kreditku.“

„Jasné, jasné“

Prešla som cez plnú sálu opitých mužov a nehanebných žien. Samozrejme jeden ma zastavil.

„Ale ahoj zlatko, ako si pekne oblečená!! Pôjdeš so mnou? Mám veľa peňazí!“ pozrela som sa na neho červeným pohľadom a potom som mustúpila an nohu. Pravdepodobne som mu rozdrtila všetky kosti.

„Nie som šlapka! A teraz uhni!“ odstrčila som ho z cesty a ďalej kráčala hrdo vystretá k súkromného sálu.

„čau Bella!“ zavolala na mňa jedna nejaká Elissa, ktorú som moc nepoznala ale bola fajn na ňu sa lepili tiež chlapi a potom som si ich lovila. Vošla som do salónu a podišla k Chrisovi.

„Tak som tu, ktorý to je?“ porozhliadla som sa po sále. Bolo tu plno voňavých ľudí a tiež som cítila asi troch upírov. Tá vôňa mi bola povedomá ale nemohla som si spomenúť. Viem, že to bola vôňa ešte z ľudstva. Chris ma chytil za predlaktie a ťahal cz plnú sálu. Došli sme k stolu kde nám chrbtom stáli tri osoby. Upíry. Ale čo ma prekvapilo, naštvalo, rozohnilo bolo to, že jeden mal bronzové vlasy, druhý bloňďavé a ten tretí čierne. Postavy boli rovnaké akurát ten tretí mal viacej svalnatú postavu. Boli to Emmett, Jasper a podliak Edward! Ako som ich nenávidela! Môžem sa tam prikradnúť a všetkým trom odtrhnúť hlavy!! Alebo ich niekam odvediem a potom zabijem. Veď pijem ľudskú krv a oni zvieraciu, mala by som byť silnejšia. A okrem toho Edward by nemal top srdce zabiť. Ešte stále sme išli s Chrisom k nim a čím som bola bližšie tým väčšia bolesť zalievala moje vnútro. Zrazu sa Jasper postavil, stále chrbtom nám otočený, odišiel asi na záchod. Pekne mám šancu dostať prvého a potom všetkých. A naposledy si nechám Edward. Budem ho mučiť!! Už sa teším. Asi najpravdepodobnejšie si zistím čo ku mne cíti a potom sa budem. Hmm. Neviem asi vyzliekať a mučiť ho!! Chcela som ísť za Jasperom ale Chris ma držal, pozrela som sa na neho v nemej otázke.

„Bella, ten s bronzovými vlasmi!“ Ja mám ísť k Edwadovi? No zbohom.

„Dobre, ale ešte sa musím ísť navoňať.“

„Dobre.“

Išla som za Jaspreom. Mala som šťastie záchodová chodba bola prázdna a Jasper tam an konci stál a telefonoval.

„Alice to nieje možné!! Veď ona zomrela! To Edwarda zabije! A čo chce s ním alebo s nami robiť?!“  podišla som k nemu a on sa otočil. Pozeral na mňa s prekvapením.

„Alice, musím ísť!“ zložil. Zaškerila som sa na ten telefón, ktorý zložil do vrecka.

„Ahoj Bella.“

„CCCCCC! Jasper! Teba neučili, že nemáš sa rozprávať s cudzími ľuďmi??“ opýtala som sa a naklonila som hlavu na bok.

„Ale ty nie si cudzia!“ podišiel ku mne a chcel ma objať ja som zavrčala tak hrozivo až to bolelo. A potom so zdrhla. Rovno ku Chrisovi už sa teším na Edwarda!

„Bella! No konečne! Poď je tam sám. Máš ho rozpáliť a potom nič viac, teda iba ak chceš, ale ako ťa poznám tak asi nie. Ale pozri sa na neho lepšie!“ povedal a popostrčil ma k Edwardovi. Ľadne som k nemu dokráčala a pritom som krútila zadkom. Pekne si to užijem. Keď som tam došla tak si k nemu akurát sadol Emmett ale asi o dve sekundy zmizol. Zdalo sa mi to alebo Jasper tam nebol? Prišla som k nemu, sadla som si mu na lono a pobozkala som ho jemne na krk, pričom som mu doň aj zahryzla. Potom som sa pozrela do jeho očí. Bol dokonale vyvedený z miery. Oči mal tak nebezpečne vypúlené až som sa bála, že mu vypadnú. Zdvihla som sa optrela svoju pánvu o tú jeho. V očiach mu zahorela túžba.

„Dlho sme sa nevideli.“ Zašepkala som mu do ucha a zároveň som ho zakusla. Prešla som mu cez opasok a ruka mi vkĺzla pod jeho tričko. Ako nerada som si musela uvedomiť, po ňom ešte naozaj túžim, chcem ho! Preletelo mi hlavou. Znova som sa zdvihla a troška viac som zatlačila na jeho panvu. Pritiahol si ma ešte bližšie a vrhol sa mi na krk.

Zakláňala som hlavu.

„Ešte si mi neodpovedal.“

„A čo chceš počuť?“ zavrčal a odhalil mi kúsok ramena. Pozrela som mu do očí.

„Bella,..........milu......miluje..............milujem................ťa.“ zašepkal a znova zavrel oči. Hovoril to ťažko keďže som bola až moc blízko jeho opasku. Zatrčila som svoje pazúriky do jeho brucha a zuby do jeho krku. Zavrčal znova. Mnou už tak zmietala vášeň, že som zabudla na moju pomstu a na nič iné ako na jeho úžasné telo, nádherné pery...

Odhrnul mi aj ďalšie rameno a šaty mi padli tesne nad prsia. Edward ešte hlasnejšie zavrčal a položil ma na pohovku na ktorej sedel. Bozkával ma po celej tvári, krku, ramenách a troška odhalenom dekolte. Bol to šialený adrenalín zmiešaný s vášňou. V obrovskej izbe bolo asi tridsať ľudí. Nohy som mu obvinula okolo pásu a pritlačila k sebe.

Rozohniť a stopnúť! Povedala som si pretočila som sa na neho. Sadla som si na neho a panvu som až vyzývavo obtrela o tú jeho. Pobozkala som ho na pery a zmizla. Odišla som. Normálne som sa postavila a doslova ušla. Ešte som zachytila Chrisa.

„Výborne! Takú vášeň som u teba necítil.“

„To vieš musela som niekedy vypustiť hormóny...“

Po ďalšom týždni som do baru nechodila, nemusela som. Vedela som, že sa sem nasťahovali Cullenovci to už som ani na lov nechodila, niekedy len tak zo srandy som lovila zvieratá. Ale ľudia boli neporovnateľní. Tú sladký úžasnú chuť keď mi krv stekala dole krkom. Cullenovci boli všade keď som išla dole do mesta a niečo si kúpiť narazila som na Alice, Rose a Esme. Vujavene sa na mňa pozerali a ja som radšej zablokovala pach a zdrhla domov. V auto salóne som stretla Carlisla, Emmett, Jaspera a Edward. Edward na mňa pozeral ako na obrázok. Mal smolu chlapec. Patrila som mu a on ma opustil.

Moje ovládanie mohlo byť lepšie ako to Carlislové ak som chcela. A to bol ten háčik. Tajne som dúfala, že stretne Edwarda a uvidí moje krvavé oči. Bol zázrak, že si to na tom večierku nevšimol. Už dlhšie som to nevydržala a za zamračeného dňa odišla do lesa aspoň si niečo nechutné zaloviť. Bolo nepravdepodobné aby som tu stretla Cullenovcov. Je zamračené tak budú asi v škole.  Ako šeredne som sa zmýlila. Keď som dolovila pumu, medveďa aj nejaké malé zvieratá. Niečo ma strhlo stranou.

„Už mi neujdeš!“ zavrčal a niesol ma do malého domčeka. Bolo to zvláštne keď ma držal Edward. Myslela som len na to, že sa ma bude dotýkať.

„Nútiš ma používať násilnícke sklony, Bella.“ Povedal a prirazil ma k stene v nejakej izbe. Bola presne taká akú mal vo Forks. Ale tu bola aj posteľ. Bola som ako devka! Musela som si to priznať, ale devky sa odovzdávajú každému a ja sa odovzdám iba jednému. Škoda.

„Myslíš?“ zavrčala a bola som rázom pri dverách.

„Už mi neujdeš!“ zavrčala a chytil ma za ruku a strhol na svoju hruď.

„Prečo si mi utiekla?“ opýtal sa. Keď ma bozkával na krku. Ja som bola opantaná vášňou, nebola som schopná rozmýšľať. Zakláňala som hlavu hlbšie do vankúšov. Nedokázala som mu vzdorovať. Ak sa ma dotkol moje myslenie a povaha bola v háji. Ako aj moja pomsta.

„Lovíš ľudí?“ opýtal sa ma keď jemne pobozkal na pery.

„Áno.“

„Vedel som to. Preto sú tvoje bozky také chutné.“ Zašepkala a znova plienil moje ústa.

„Bella, už mi neujdeš!“ povedal a aj som vedela, že nemám šancu.

„nie už nie. Iba ak by si mi utiekol ty.“

„To nemám v pláne.“

„Len aby.“

„Vieš o tom, že ťa nenávidím?“

„Vážne? Veď ty to ani nevieš.“ Zasmial sa.

Sklonila som sa k jeho uchu a pomaly som doň zahryzla, moje pazúriky zaryla do jeho tela, a panvou sa zdvíhala a klesala. Bolo to úžasné!!

„Bella, musím ti všetko vysvetliť.“ Začal ale teraz sa mi to nehodila. Vysvetľovať môže neskôr. Teraz chcem robiť niečo iné.

„Neskôr. Len mi sľúb, že ma už neopustíš.“

„Nikdy, Bella, nikdy v mojej večnosti.“

„Ďakujem.“

A my sme slastne pokračovali do našej malej ale krásnej večnosti.

Bok po boku...

Pri sebe...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Čo keby...: