Bella má práve teraz dvadsaťosem rokov, je uznávaná redaktorka časopisu, ktorá dostáva neuveriteľný plat. Spí so svojím šéfom a zdá sa, že všetko je v poriadku, ale nie je. Stále ju ťaží trauma z minulosti. Bella sa stále vracia na strednú školu, kde urobila tú najväčšiu chybu v živote. Ale čo keď sa jej túžba zmení na skutočnosť a ona dostane šancu chybu napraviť?
Pravdepodobne bude mať tri diely, tento je prvý a dúfam, že sa bude páčiť. :)))
Melanie99
26.05.2012 (21:15) • Melanie99 • FanFiction jednodílné • komentováno 10× • zobrazeno 1813×
„Lucy! Kde zasa trčíš, doparoma! Tak, kde si?" Nezainteresovaná osoba by povedala, že šialená ženská behá po chodbe ako zmyslov zbavená a lížu jej päty. Tí, čo v tomto zmätku žili, o tom však vedeli svoje. Šialená ženská som tu ja.
„P... prepáčte mi to, slečna Swanová... Ja som vám bola odfotiť tie..."
„Je mi to jedno! Úplne jedno, aj keby si si tam skenovala ten svoj pomalý zadok! Povedz mi, kde je moja káva, dočerta?!" Možno som bola trochu rozohnená. Lucy sa vohnali slzy do očí a okamžite mi trielila pre kávu. Chytila som si tvár do dlaní. Toto som v úmysle namala, ale keď má človek zlý deň, naštve ho aj jeho sekretárka.
Radšej som sa vybrala na vrchné poschodie, do svojej kancelárie. Bola naozaj malá. Tým chcem povedať, že mala rozlohu priemerného trojizbového bytu. Takže nič extra. Stlačila som číslo poschodia a nastúpila som do výťahu. Prázdny - našťastie. No kým sa zavreli dvere, zasekla sa medzi nimi ruka. Ruka, ktorá patrila istému človeku. Ó môj Bože...
„Slečna Swanová, prajem pekné ráno! Vyspali ste sa dnes dobre?" Andrew Wilson na mňa žmurkol. Dobre vedel, že som dnes nespala. Celú noc som sa totiž zvýjala v jeho spálni. S ním...
„Isteže, pán Wilson, vyspala som sa presne tak dobre ako vy."
„Si strašne sexy, keď ma oslovuješ pán Wilson. Povedz to ešte, Swanová..." zavrčal mi do ucha. Zavrela som oči a napočítala som do desať, aby som mu nevrazila. Nemám náladu, a to ani naňho. Smola.
„Andrew, teraz nie. Nemám čas a ani náladu a mimo to, výťah práve zastavil." Nechala som ho tam stáť so zarazeným výrazom a pretlačila som sa popri ňom z výťahu. Ten sa zavrel a on začal klesať. Vďaka Bohu...
Konečne som bola vo svojej kancelárii. Zvalila som sa do kresla s vyhrievanou opierkou a masážnym systémom, vyložila som si nohy na značkový stôl so zabudovaným počítačom a vychutnávala som si chvíľu pokoja... Až kým niekto nezaklopal na dvere.
„Kto do... " Radšej som nedopovedala, lebo to bola Lucy s kruhmi od špirály pod očami, ledabolo zotreté vreckovkou.
„Och, Lucy, prepáč, nevedela som, že si to ty. Vďaka za tú kávu." Usmiala som sa na ňu a ona sa na mňa prekvapene pozrela. Potom koktajúc vycúvala z kancelárie a ja som sa opäť ponorila do ticha. A zase som sa z neho vynorila. Nie, nebudem na to myslieť. Je to už takmer jedenásť rokov. A stále tak čerstvé spomienky...
„No tak... Poď sem... Belli, Belli, haha! Nie je to smiešne? Nie? Mne to príde smiešne... " Zhrozene som sa dívala na totálne opitú Susan, ktorá mi núkala fľašu niečoho odporne smradľavého.
„Sue! Ako si to mohla spraviť, čo tvoj otec, há?" Jej otec bol strašne prísny.
„Aký otec? Nemám otca! Hahaha!" Takmer som jej vrazila. Našla som ju v tmavej uličke s nejakou spitou partiou a ona mi ide ešte ničiť nervy.
„Sue, ideme!"
„Nikam nejdem, pusť ma! Napi sa! No táák, Belli! Pôjdeme na tú párty... Bude to skvelé..." Začalo ma to lákať... V živote som nepila alkohol. Decká si zo mňa strieľali... Nie! Musím dostať Sue domov...
„Prosím..." Sue na mňa urobila psie oči...
„Ja... ja... och, dobre. Ale len trochu..." Asi som potratila rozum. Napila som sa z plastovej fľaše a takmer som zvracala. Chutilo to oveľa horšie, ako to smrdelo... Ale okamžite som cítila tú odozvu.
„Bell, nebuď srab, daj si ešte!" A potom sa to začalo... O desať minút som bola v horšom stave ako Sue... Nejaký Steve nás odviezol na párty. Bol tam hluk, smrad po zvratkoch a ľudia. Veľa ľudí.
„Héj, všetci! Počúvajte!" Hudba stíchla a pätnásť až osemnásťročné decká sa otočili k Steveovi.
„Máme tu nových hostí, takže ich privítajte!" Zbytok viem, už len z videonahrávok...
Tancovala som na stole striptíz... Bozkávala som sa... Ani netuším s kým... Ale to najhoršie. Vyspala som sa s nejakým... Keby som len vedela s kým...
„Bella! Božemôj, zobuď sa! Prečo spíš v práci, há?" Och, nie. Môj brat Chris stál nado mnou a na tvári mal úškrn.
„Nechaj ma, vieš, že keď som nevyspatá, nie som práve najmilšia, takže na tvojom mieste by som okamžite zdvihla ten tvoj zadok a..."
„Ale ja to neurobím, lebo by som každému v tvojom okolí povedal o tvojich nočných pohovoroch s pánom Wilsonom" Ostala som v šoku.
„Ako si... Ty - jeden - malý - hnusný - zmrd!" Slová boli oddelené údermi do hrude, ktoré asi ani necítil. Ešte si aj zívol.
„Ha! Ako keby to niekto mohol nevedieť. Inak, vďaka za potvrdenie... Bol to len dohad." Asi, nie, určite ho zabijem. Budem ho trhať na kúsky, tie na menšie kúsky, tie spálim a ich popol nechám zožrať jeho manželke. S tým svojím arogantným úškrnom sa vyplahočil z mojej kancelárie.
♠♠♠
V mojom krásnom byte, opäť v jednom z najmenších, som si urobila kávu a ľahla som si na hypermodernú pohovku. Zapla som si televízor, ktorý sa vysunul zo steny a najviac zo všetkého som si priala, aby som nič z toho nemala a opäť bola tá sedemnásťročná Bella, ktorá bola vždy nevýrazná... Ó, a samozrejme, Bella, ktorá sa nevyspala s anonymom v opitom stave a Bella, ktorej jej vlastný otec - šerif - neukazoval videozáznamy z onej párty. A taktiež Bellou, ktorá si môže vybrať a nie ísť cestou niekoho iného...
Pííp.... Píííp.... Píp, píp, píp, píp...."
„Dočerta, buď už ticho!" Konečne som vypla budík. Natiahla som sa na svojej obrovskej posteli a spadla som na zem. Rozlepila som svoje oči. Kde to som? Kde... Ó nie! Nie, nie, nie! To sa mi iste sníva... Nie som vo svojej starej izbe... Nie. Som vo svojom byte, v New Yorku a teraz spím...
Nepomáhalo to. Doriti! Pozrela som sa do zrkadla a takmer som vykríkla. Moje krásne pestované a kučeravé vlasy nahradili splyhnuté hnedé a vysušené... výrastky. Moja dokonalá tvár bola nahradená bledou maskou a moje plné karmínové pery sa zmenili na popukané útvary... Moje prsia sa scvrkli... Dobre, dlhšie to zadržiavať nejde:
„Ááááááá!"
Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Dávajte si pozor na tajné túžby... 1. časť:
Drsně Sice si taky myslím, že to bylo kdesi, ale je to dost dobrej nápad .
Zajímavé ale něco mi to připomíná nějaký film, ale neva jen tak dál
Vypadá to dobře
Těším se na pokračováni
vyzerá to zaujmavo teším sa na pokračovanie
wow
Ahoj,
článok som ti opravila, ale nabudúce nemeň typ písma, ponechaj základné. Taktiež slovo "zplhnuté" neexistuje, existujú iba splyhnuté vlasy, tak som ti to tiež opravila.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!