Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Dávajte si pozor na tajné túžby... 2. časť

02.09.2012 (15:30) • Melanie99 • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1257×

S absolútnou hrôzou som sa dívala sama na seba. Čo sa to deje? Vtom som započula dupotanie po schodoch. Ak mám pravdu... doriti! Rýchlo som zaľahla do "svojej" postele, a robila som sa, že spím. Dvere sa roztvorili a stál v nich... Nekrič! Buď ticho!

„Bella! Zobuď sa, čo sa deje? Počul som krik..."

„Dobré ráno... oci. To nič, mala som zlý sen." S panikou v očiach, ale pokojným výrazom a sileným úsmevom som sa pozrela na svojho otca, Charlieho Swana, ktorý vyzerá o jedenásť rokov mladšie... Dokelu!

„Tak dobre... Vyspi sa, sú dve hodiny, ráno máš školu." Čo?

„Čo do... aha. Jasné, škola. Tak dobrú." Charlie vyšiel z mojej izby. Z mojej malej izby, ktorú som naposledy obývala v čase maturity. Predtým, než som odišla do New Yorku. Z izby vo Washingtone, v tom najzašitejšom mieste na svete. Vo Forks. Musela som si sttrčiť ruku do úst, aby som nevykríkla opäť. Teraz musím rozmýšľať. Čo sa to, doriti, deje? Áno, to je naozaj zmysluplná otázka.

„Ó nie... prečo, prečo, prečo, prečo ja?" Začala som si trieskať svoju novonabudnutú, sedemnásťročnú hlavu do svojho vankúša. Rýchlo som sa však spamätala. Týmto si teraz nepomôžem.

Podľa všetkého som sa... vrátila v čase, alebo čo. Alebo že by som bola opitá? Nie, nie to asi nie. A ja som už dúfala. Pomaly som sa postavila, vyhýbajúc sa pohľadu do zrkadla, a mierila som si to do kúpeľne. Umyla som si zuby, osprchovala som sa, ale ani som sa na seba nepozrela. Potom som sa zamyslela. Ak som sa nezbláznila (o čom dosť pochybujem), prečo sa mi to stalo? Na ježibaby neverím, Harryho Pottera som nečítala, takže neviem, ako to v takýchto šialenostiach chodí. Vtom som sa zarazila. Rýchlo som utekala do svojej izby, kde som mala mobil a pozrela som sa na dátum. Ten hovoril, že je dvanásty jún. A je štvrtok. Musí to byť ono. Toto je deň pred tým, čo som sa z neviditeľnej myšky zmenila na... asi čakáte hviezdu školy, či také niečo. Skôr by som použila výraz "trapáčka". Stratila som všetkých priateľov a aj Angela sa na mňa vybodla.

Takže, podľa mojich absolútne úžasných myšlienkových pochodov som dospela k záveru, že som opäť tá sedemnásťročná Bella. Čo ma viedlo k tichému záchvatu zúrivosti a zápasu s vankúšom.

Rozhodla som sa, že sa z toho vyspím. Možno je to predsa len sen...

„Bella! Zobuď sa, preboha! Zmeškáš školu."

„Už idem, oci."

Posadila som sa a pretrela som si oči. To mám ísť naozaj do školy? A čo ak tam bude Susan? A Mike, Ellie, Josh... No dobre, nikto z nich mi nebol skutočným priateľom. Vyrástli sme, zmenili sa, ale teraz sme opäť tí istí tínedžeri. Čo je najhoršie, asi o tom viem iba ja.

Navliekla som si na nohy veľké papuče, ktoré vyzerali ako zajačie hlavy, a išla som do kúpeľne. Tam som zo seba urobila človeka, no neskoro mi došlo, že som opäť na strednej škole. Tak som teda prestala v šatníku hľadať kostým a obliekla som si džínsy s voľnou blúzkou. Určite sa nemienim obliekať ako za mlada. Vyzerala som vždy buď ako bezdomovec, alebo ako vyrastená piatačka. Zredukovala som aj svoje líčenie (červený rúž neprichádzal do úvahy) a na tvár som si naniesla vrstvu čohosi, aby som zakryla čo sa dá. Potom som zbehla dole schodmi, a opäť som takmer omdlela, keď som zbadala svojho otca stáť bez pomoci, a so všetkými zubami. Okej, až taký starý asi nebol, ale človeku to ubehne.

„Dobré ránko."

„Bells, prepána, meškáš už dvadsať minút! Nikdy si do školy nechodila neskoro a..." Zarazil sa, keď sa na mňa pozrel.

Dobre, možno som "vtedy" nenosila obtiahnuté džínsy, obopnutú blúzku a topánky na opätku s otvorenou špičkou, no nemohla som si pomôcť. Do tenisiek sa už obúvať nemienim. Môj vzhľad však nekomentoval a ja som si narýchlo obliekla kabát a nastúpila som do... Takmer som sa k tomu autu vrhla. Dobre, je to už dávno, ale svoj nákladiačik milujem stále rovnako.

Naštartovala som a vychutnávala som si otrasné kvílivé zvuky. Potom som sa kymácajúc pohla. Do školy som dorazila na druhú hodinu, a keďže absolútne netuším, akú máme hodinu, rozhodla som sa spýtať. Nebolo to ťažké, lebo všeťci sa na mňa dívali ako na zjavenie. Zaklopala som na rameno nejakému dievčaťu.

„Ahoj, prosím ťa, nevieš akú máme teraz ho..." S úžasom som sa dívala na svoju najlepšiu priateľku, na Susan. Vôbec sa nezmenila. Krásne, ešte nezničené plavé vlasy jej splývali s tvárou a jej pleť bola marhuľovej farby, nepoznačená sinavosťou. Nebola to tá troska, ktorú som poznala s budúcnosti. Mala som chuť ju objať, a už nikdy nepustiť. V tej chvíli som si sľúbila, že jej už nikdy nedovolím zničiť si život.

„Susan! Och bože, tak si mi chýbala! Už mi to nikdy nerob!"

„Videli sme sa len včera?"

„Mne to prišlo ako niekoľko rokov." Znova som ju objala. A vtom mi to došlo. Dostala som druhú šancu. Môžem napraviť život nielen sebe, ale aj ľuďom, ktorých mám rada. Na tvári som mala priblblý úsmev a kráčala som so Susan na angličtinu. Sadla som si do voľnej lavice a tesne pred zvonením sa dvere otvorili a dnu vošiel Edward Cullen. Pozrel sa na mňa a vyvalil oči. Sadol si vedľa mňa a zašepkal mi do ucha.

„Teda Swanová, ja som si myslel že musíš mať nejaké hrozné zranenie. V niečom kratšom ako v sukni pod kolená som ťa zatiaľ nevidel." Zrazu som si naňho spomenula. Na štyri príšerné roky, keď sa mi vysmieval a robil mi naschvály. Na štyri roky červene v lícach spôsobenej jeho odpornými a perverznými poznámkami. Nasupene som sa naňho otočila a odsekla som mu.

„Možno som ťa len chcela ušetriť pocitu mať vlastný penis zarazený v zadku, ale keď mi ešte niečo povieš, zjavne sa tomu neubrániš."

„Ó, už sa trasiem. Mimochodom, nemyslím, že práve ja som tu ten, kto by ho chcel mať v zadku. Maj sa, Swanová." Zasalutoval mi a odsadol si do voľnej lavice na druhej strane triedy. Ja som ešte stále mala otvorené ústa v úžase nad jeho opovážlivosťou. Desať rokov som nepočula ten jeho sprostý hlas, ale stále mám chuť nakopať mu tú nádhernú tvár.

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Dávajte si pozor na tajné túžby... 2. časť: