Mladé slovenské dievča pracujúce na slnečnom španielskom ostrove, nedbá na varovanie svojej kolegyne. Čo sa jej stane? Môžu upíri pochádzať aj z malých krajín v strede Európy alebo sú upíri "výsadou" veľmocí?
12.03.2013 (16:00) • ada1987 • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 2413×
„Čaute, baby!“ zakričala som vchádzajúc do garáže, ktorá sa na šesť mesiacov stala mojím prechodným domovom. Určite sa pýtate, prečo bývam v garáži. Pravda je taká, že Španielom na svojich zamestnancoch príliš nezáleží. Pokojne ich šupnú do priestrannej garáže, kde sa nás tam tiesni jedenásť, a nechajú nás napospas osudu. Samozrejme, česť výnimkám! Nie všetci sú rovnakí, ale moja skúsenosť ma prinútila hádzať všetkých Španielov do jedného vreca. Ale čo už! Nesťažujem sa. Plat mám síce mizerný, o stravovaní a ubytovaní ani nehovoriac, ale vždy lepšie ako u nás doma. Veď ktorá firma na Slovensku ti dá 30 000 za umývanie podlahy? Žiadna!
„Idem sa osprchovať a potom zbehnem na pláž, O.K.?“ oznámila som Aldone.
„Dobre vieš, Andrea, ako nemám rada, keď chodíš v noci sama na pláž!“ povedala starostlivo. Aldona mala už cez tridsať a zamestnávala sa tým, že sa o nás všetkých starala, akoby sme boli jej deti. Prevrátila som očami, vzala šampón a vrazila do sprchy. Aldonu som mala rada, ale niekedy mi večná opatera tejto Poľky liezla riadne na nervy. Aldona je tu z nás najstaršia. Všetky pracujeme pre spoločnosť GPS. Niektoré v kuchyni, iné v bare a ďalšie ako napríklad Aldona a ja ako chyžné. Proste hotelierstvo!
Je 22.00 hod., keď mi skončí deväťhodinová pracovná zmena, a ja stihnem už len krátku sprchu a potom šup k vode. More proste milujem! Hlavne v noci, keď som tam sama a nepraží na mňa slnko. Neznášam teplo, ale potom sa asi musíte pýtať, čo robím na Ibize, kde teplota neklesne pod 20 stupňov. Aj dnes ma tie štyridsaťstupňové horúčavy takmer zabili.
Výhodou hotela Maritim, blízko ktorého bývame, je len desaťminútová cesta k moru. Cala Tarida je vážne úžasná pláž. Takmer žiadne medúzy! Fakt!
Už som na mieste a ponáram sa do chladivej vody. Nádhera! Úplný balzam pre moje unavené telo! Zhlboka som sa nadýchla vlhkého vzduchu, ktorý bol úplne iný ako na pevnine. To bolo to prvé, čo som si pri príchode na Ibizu všimla. Ako som tak plávala, spozorovala som kútikom oka za sebou pohyb. Hneď zmizol, ale bol tam. Určite! Od strachu som takmer prestala dýchať. Mysľou mi prebehol rozhovor, ktorý viedla Aldona s Lolou, našou šéfkou, na recepcií dnes ráno. Istú klientku pred necelým týždňom znásilnili a páchateľov dodnes nenašli! Pane Bože, prečo som ja tú Aldonu neposlúchla?!
Rýchlo som vybehla z vody, hodila na seba bledomodré šaty s kvetinkami a utekala preč tak rýchlo, ako mi to moje nové šľapky, ktoré som dostala ako darček od Aldony, dovoľovali. Ale neurobila som ani krok, keď ma niekto surovo schmatol za vlasy a odhodil na piesok. Nepočula som jediný zvuk, ktorý by ma varoval pred jeho príchodom. Len sa tam zrazu objavil, akoby spadol z neba. Šokovane som zodvihla hlavu a zazrela som pred sebou vysokého muža s ryšavými vlasmi a kriedovobielou pokožkou. Určite nebol Španiel, skôr Ír alebo Škót. Jasné, veď včera hrali Íri kvalifikačný zápas s Angličanmi a toto je určite nejaký podgurážený fanúšik. Určite si myslíte, že nie som zdravá, keď premýšľam na kvalifikačnými zápasmi na Euro, keď ma práve napadli, ale ako sa hovorí: „Ja nie som normálna, som len výnimočná!“
Prvé, čo som si všimla na tom mužovi, boli oči. Boli čierne ako noc nad San Antóniom (Blbosť, noc je všade rovnaká, ale lepšie to znie, nie?!) s červenkastým odtieňom. Vyzerali zlovestne. Toto všetko trvalo len zlomok sekundy, lebo muž ku mne priskočil rýchlosťou blesku (ani som nestihla zareagovať a už bol pri mne) a prišpendlil ma k zemi (lepšie povedané k piesku). On ma zabije, uvedomila som si. Začala som sa brániť, ale bezvýsledne. Muž ma silno držal a ja so svojimi štyridsiatimi kilami som nebola pre neho žiadny súper. Udierala som ho do hrude, ale márne. Muž bol studený ako ľad a tvrdý ako kameň. Začala som kričať, ale v mikrosekunde mi priložil ruku na ústa. Snažila som sa ho uhryznúť, ale zbytočne. Jeho dlaň bola ako zo žuly. Nemohla som dýchať.
Bože, zomieram! preblesklo mi mysľou. Od hrôzy som zavrela oči.
Zrazu som na krku ucítila strašnú bolesť. Prudko som otvorila oči. Jeho ústa sa dotýkali môjho krku a ja som si v panike uvedomila, čo sa deje. Ten muž bol upír! To predsa nie je možné! Upíri neexistujú! Je to len výmysel Briama Stokera, Jossa Wertocka alebo Stefanie Meyerovej, ktorí si vymýšľajú príbehy o krvilačných príšerách, ktoré vám v spánku vysajú krv.
Koniec 1. časti.
Venované Pitrske.
Tento príbeh sa skutočne stal. Samozrejme, až na ten koniec. Ale mená a postavy sú skutočné. Až na upíra.
Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Dobrodružstvo na Ibize - 1. časť:
Super! Líbí se mi tvůj styl psaní, je tak příjemně osobitý Moc se těším, come bude dál!!!
Ďakujem za venovanie. Len tak ďalej, talent tam je.
Tak, inšpirované skutočnými udalosťami? Tak na to ti môžem povedať (skôr napísať) - úplná závisť! Veľmi sa mi páčili spresňujúce komentáre v poviedke. Som zvedavá, čo sa stane ďalej... Viva Ibiza! Sigue por favour con este relato!
Wow!
Zajímavý... Těším se na další část.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!