Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Dokonalá III

08.05.2011 (16:15) • Forevergirl • FanFiction jednodílné • komentováno 4× • zobrazeno 2532×

3. časť

Edward zničene sedel v lietadle. Všade, kde sa pozrel, videl len ju. Nevnímal okolo seba absolútne nič, mal pocit, že teraz nemá preňho už nič zmysel. Za dva neuveriteľne krátke dni sa jeho život obrátil hore nohami, no rýchlo sa vrátil do tej časti existencie, kedy bol znova na dne a hlavne sám.

Jeho rodina sedela pár sedadiel pred ním, no nevšímal si ich. Nechcel vidieť nikoho, len ju. Tá túžby byť s ňou bola preňho silnejšia ako on.

Keď pristáli vo Forks, vystúpil z lietadla, no domov nešiel so svojou rodinou. Šiel priamo cez les, chcel ísť na jeho lúku, kde si predstavoval, že bude s Bellou. Priam videl pred sebou obraz seba a Belly. Sedela by mu v náručí, hladil by jej dlhé vlasy, bozkával jej lačné pery...

Sadol si uprostred lúky, kolená si pritiahol k brade a položil si na ne hlavu. Tichom sa ozývali jeho tlmené vzlyky. Nešlo to zastaviť, mal zlosť, ale smútok bol silnejší.

O pár hodín jeho trápenia mu zazvonil mobil, nedvíhal ho. Určite to bol niekto z rodiny, ktorý ho chcel presviedčať, aby prišiel domov. Po celej noci presedenej na lúke sa konečne rozhodol ísť domov. Tam ho už netrpezlivo čakala Esme, ktorú bolelo, že sa jej syn trápi. Chcela mu pomôcť, ale nemala ako.

„Edward, si v poriadku?“ spýtala sa ho Esme matersky.

„Nie, Esme, nie som v poriadku, ale nechajte to tak,“ šepol jej a pobral sa do svojej izby. Zvalil sa na posteľ, zahľadel sa cez veľké okno na les a videl znova len ju.

„Netráp ma už,“ šepol.

„A ja som ťa niekedy trápila?“ ozval sa jemný hlas vo dverách. Edward sa prudko posadil. Videl ju. Bol ňou tak pohltený, mal z nej zatemnenú myseľ, že ju dokonca videl vo svojej izbe. Usmial sa na ten nádherný prelud, ktorý sa naňho žiarivo usmieval.

„Mal by som zájsť k psychiatrovi, vyzerá až príliš živo,“ povedal Edward sám sebe, a zrazu sa ozval jej krásny smiech.

„Myslím, že ten by ti nepomohol,“ povedala mu Bella. „Ale o jednej veci by som vedela...“

Edward nemo sledoval svoj prelud, ako sa k nemu približoval. Vyzerala príliš reálne, priam by uveril, že je tu naozaj, ale nebola. Bola vo Volterre. Bella pokrútila hlavou nad jeho myšlienkami, sadla si vedľa neho do posteľe a natiahla k nemu ruku. Edward ostal primrznutý ako socha. Neveril tomu, neveril, že tu naozaj je. Nebolo to možné, bola s Arom, to jeho si vybrala.

„Sklapni, Edward. Tvoje myšlienky sú nemožné,“ povedala mu Bella a pohladila ho po tvári. Edward zalapal po dychu, toto nemohol byť len sen. Musela to byť skutočnosť, no stále tomu celkom neveril.

„Ja ťa presvedčím,“ šepla mu do ucha, zvalila ho pod seba a vrhla sa na jeho pery. Edward si síce myslel, že je to len sen, ale zapojil sa ihneď. Povalil ju pod seba, zahľadel sa jej do očí, tie skĺzli na jej sladké pery, ktoré čakali na ďalšie jeho bozky. Jemne ich ochutnal, potreboval sa uistiť, že to nie je len sen. Bellu to už trochu nahnevalo, znova ho strhla pod seba, jeho košeľa a nohavice skončili v kúte jeho izby. Očividne vymyslela ten najlepší spôsob, akým ho presvedčiť, že sa mu nesníva. Keď si to začal Edward pomaly uvedomovať, zapojil sa vášnivo do ich spletivého ukojenia túžob, ktoré sa stali ešte nutnejšími.

Nevideli sa len deň, ale pre nich to boli roky. Hlavne pre Edwarda. Jeho ruky putovali po celom tele krásky ležiacej pod ním, ktorá mu s radosťou nechala svoje telo, aby si s ním robil, čo chce.

Po celom poobedí a noci obaja ležali v objatí na posteli. „Je možné, že som unavený?“ šepol Edward do ticha vyčerpaným hlasom.

„Edward, ja ani neviem, čo sú slová,“ šepla mu späť a unavene sa usmiala.

„Takže sa mi nesníva,“ povedal si Edward sám pre seba. Bella si celým telom ľahla na Edwarda, čím sa svojím nahým telom dotýkala jeho, vyvolávalo to v ňom príliš príjemné pocity.

„Edward, sústreď sa,“ povedala mu Bella karhavo. Edward konečne spustil oči z jej božského tela a zahľadel sa jej do očí, v ktorých boli zlaté žilky. Edwardovi sa rozšírili oči, naozaj boli dožlta? Bella sa pousmiala, keď videla, čo jej Edward pozoruje.

„Treba si začal zvykať na tento spôsob života,“ šepla.

„Zvykať?“ zopakoval Edward, nevedel, či má veriť vlastným ušiam. Naozaj to povedala? Alebo sa mu len snívalo.

„Nesnívalo sa ti to,“ šepla Bella s úsmevom. Ruku odtrhla do Edwardovej hrude a svoje prsty mu dala pred oči. Edward sa na ňu zmätene pozeral, až potom si to všimol. Ohúrene sa na ňu pozrel, po tvári sa mu začal rozlievať radostný úsmev. Nemala tam totižto svadobný prsteň, a ani obrúčku.

„Viem, že som ti ublížila, keď som neprišla, ale mala som na práci niečo dôležitejšie. Môj vzťah s Arom sa stal po dvesto rokoch dosť... nudný. Nikdy na mňa nemal dostatok času a ja som po vládnutí najskôr neuveriteľne túžila, ale... Ty si vstúpil do mojej existencie ako riadená strela, ty si mi ukázal, čo znamená láska. Povedala som mu, že chcem odísť, ukázala som mu svoje myšlienky...“ Edward zalapal po dychu.

Bella sa naňho nežne usmiala, pohladil ho po líci. „Nechaj ma to, prosím, dopovedať,“ poprosila ho.

Edward sa ospravdlňujúco usmial, no nervózne. Nechcel, aby mala jeho rodina problémy s Voltruiovcami, ale keď mal možnosť byť s Bellou... bolo mu tu jedno.

„Aro videl všetko, čo sa medzi nami udialo. Priznám, že som čakala, že ma dá zabiť, alebo niečo na ten spôsob, no prekvapil ma, absolútne som to nečakala. On totižto stretol nejakú Sulpiciu, stretol ju pred mesiacom na severe Talianska. Povedal mi, že by som mala žiť s niekým mladším, vraj si to zaslúžim. Nemohla som uveriť tomu, čo som počula. Hneď som sa zbalila a letela za tebou,“ dopovedala mu.

Edward sa zrazu od šťastia rozosmial, strhol Bellu pod seba a zahľadel sa na ňu.

„Ja tomu stále nedokážem uveriť,“ šepol Edward. Pohladil ju po vlasoch, prstom skĺzol po jej líci, sklonil sa nižšie a perami ochutnal tie jej. Jemnučko sa obtrel o tie krvavočervené sladké lupene. Jemne vzdychol, keď si pomyslel, že ich bude môcť bozkávať navždy. Už navždy je len jeho.

„Navždy,“ šepla Bella na jeho myšlienky. Prstami prehrabla jeho bronzové vlasy, Edward privrel slastne oči.

„Ľúbim ťa, Bella, už od prvej chvíle, čo som ťa uvidel,“ šepol zbožným tónom. Bella sa nežne usmiala.

„Aj ja teba, Edward. Milujem ťa.“

„Čím som si zaslúžil takého anjela?“ spýtal sa Edward sám seba. Bella sa zasmiala od šťastia. Už mohla konečne veriť, že bude s týmto mužom, ktorý rozohrial jej srdce, ktorý jej ukázal šťastie, radosť, lásku a dal jej rodinu, ktorú nikdy nemala. Volterru za ňu určite nemohla považovať.

„Héj, čo tam robíte tak dlho?“ ozval sa zdola Emmett. Bella sa rozosmiala, Edward len s úžasom hľadel na jej krásny smiech, no dlho nevydržal a vrhol sa na jej pery.

A tak sa začala nádherná existencia dvoch upírov. Strávili viac času v ich izbe, než s ich rodinou. Každým dňom sa milovali viac a viac, každý deň potrebovali ukojiť túžby po sebe, ktoré boli nekonečné. Edward stále nedokázal uveriť svojmu šťastiu. O pár mesiacov im prišiel list z Volterry. Edward sa trochu obával, no nemal prečo. Aro ich totiž pozýval sa svoju svadbu so Sulpiciou. Bella bola úprimne rada, že Aro neostal sám. Ona ho totižto milovala, ale nebol to ten cit, ktorý cítila k Edwardovi - intenzívnejší, nekonečný a úprimný.

Z Ara a Belly sa stali najlepší priatelia, takže každoročné návštevy Volterry sa stali pre Cullenovcov zvykom.

1. časť - 2. časť

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá III: