Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Edward a žiarlivec?

30.03.2011 (15:00) • GuardianAngel • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1705×

Dnes má Esme narodeniny, ktoré sme nezvykli oslavovať každý rok. No odkedy máme Nessie, snažíme sa správať  viac rodinne, zavádzame tradície, tak, aby si na ne zvykla aj ona. Alice sa už od pondelka vyžívala v prípravách na Esminu oslavu, úplne ju zamestnávala, a my ostatní sme boli nadšení z toho, že tento týždeň vynecháme naše tradičné víkendové behanie po obchodoch.

Zazvonil zvonček pri dverách. Všetci sme sa strhli. Nikto k nám nechodil, aby sme o tom dopredu nevedeli. Alice nebola doma, pobehovala a zháňala veci, s ktorými nás prekvapí na oslave. Keďže nikto nevstával, postavila som sa a podišla k dverám. Keď som ich otvorila, stál pred nimi mladý, neznámy muž. Oblečený prišiel akoby bol pozvaný na oslavu. Mal dlhšie čierne vlasy a oči modré ako Egejské more. Keď zaregistroval, že sa konečne otvorili dvere, pozrel sa na mňa a zatajil dych. Tento pohľad a zatajenie dychu som ako upírka poznala veľmi dôverne. Chvíľu na mňa pozeral, ale to už som začula tiché vrčanie z obývačky. Nad tým som sa len nenápadne usmiala.

„Pomôžem vám nejako?“ opýtala som sa, pretože neznámy tajomný muž ešte stále neprehovoril. Pozrel sa na mňa s otázkou v očiach a nadýchol sa.

„Dobrý deň, mohli by ste mi, prosím, zavolať pani Alice Cullenovú?“ Pozrela som na neho so zdvihnutým obočím. Zrazu som začula ďalšie zavrčanie, no tentokrát to nebolo Edwardovo zavrčanie, ale Jasperove.

„Je mi ľúto, ale Alice tu práve nie je. Môžete pre ňu nechať odkaz.“ Znovu si ma premeral celú od hlavy po päty. To už Edward nevydržal a vstal. Podišiel ku mne a objal ma zozadu okolo pásu.

„Láska, nejaký problém?“ ozval sa príjemným, no pre muža varovným hlasom.

„Ale nie, zlatko, len tento mladý muž zháňa našu Alice.“ Edward sa na neho pozrel zachmúreným pohľadom, pred ktorým mladík ihneď cúvol.

„Moja sestra momentálne nie je doma,“ povedal a jeho uhrančivý pohľad vravel, aby muž veľmi rýchlo odišiel.

„Prepáčte a pani Isabella Cullenová je doma?“ Hlavou mi prebleslo odkiaľ poznám moje meno. Bola som veľmi zaskočená. Edward ma stisol ešte viac do  svojho naručia.

„To som ja,“ odpovedala som.

„To som rád, že som zastihol aspoň vás, pani Cullenová,“ povedal tajomný mladík. Pozrela som na neho s otázkou v očiach.

„Ako vám môžem pomôcť?“ Mladík vybral z vrecka elektronický prístroj na snímanie prstov a odpovedal: „Ja som z miestnej cukrárne, pani Alice si u nás objednala narodeninovú tortu s nápisom: Všetko najlepšie k narodeninám prajú tvoje deti. Mal som ju doručiť na túto adresu.“ A vtedy som pochopila, bola to tajomná torta, o ktorej povedala len mne. Pred každým tajila toto prekvapenie, hlavne pred Edwardom, aby to náhodou nepovedal Esme, keby začala vyzvedať.

„Aha, už si spomínam, vravela mi, že ju objednala. A kde ju máte?“

„Tamto v aute,“ odpovedal a vybral sa po ňu.

„Zlatko, ja to vybavím, ty choď za Nessie, každú chvíľu sa zobudí,“ povedala som Edwardovi. Mladík z cukrárne otvoril škatuľu a ja som zbadala čosi neskutočné. Takmer som onemela. Torta bola ozdobená postavičkami, ktoré sa podobali na nás všetkých. Akoby sme si z oka vypadli, a hlavne Nessie. Na vrchu torty stála postavička Esme v pevnom objatí Carlislea.

„Je nádherná.“ Nič viac som nedokázala povedať.

„No, snažili sme sa čo najpresnejšie podľa fotografií vyrobiť cukrové figúrky. Myslím si, že sa nám to podarilo."

„Áno, určite sa vám to podarilo,“ usmiala som sa na neho, a on si ma porovnal s postavičkou na torte.

„No, figúrka znázorňujúca vás sa nám jednoznačne podarila. Ale vy ste v skutočnosti ešte oveľa krajšia.“ Z domu som začula niečo, čo pripomínalo lámanie dreva, ihneď za tým smiech a plač našej malej Nessie.

„Ospravedlňte ma na chvíľu, hneď sa vrátim.“

Rozbehla som sa do domu. Keď som vošla do obývačky, môj pohľad padol na miesto, kde predtým stál klavír, na ktorom hrával môj manžel. Ostala som v nemom úžase. Teraz tam bola iba kopa triesok. Nessie pribehla ku mne a so slzami v očiach mi skočila do náruče. Edward upieral celý svoj pohlaď na nás obe.

„Chcel vybehnúť a odtrhnúť mu hlavu, za to, na čo myslel,“ vysvetlil mi Emmett.

„Ale no tak, Edík, žiarlil si na obyčajného človeka? Veď vieš, že milujem len teba.“ Otočila som sa s Nessie, keď ma vtom za plece chytila pevne Edwardova ruka.

„Idem s tebou za každú cenu,“ povedal zlostne.

„Ospravedlňujem sa za zdržanie, no práve sa zobudila moja dcéra,“ usmiala som sa ma Edwarda a on ma pobozkal na čelo.

„To nevadí, toto je dnes posledná roznáška,“ povedal mladík veselo a pozrel sa na nás troch.

„Prosím vás ešte o elektronický podpis a torta je vaša. Kde vám ju môžem odniesť?“ opýtal sa ma.

„Asi do garáže, tam Esme nechodí,“ odpovedal namiesto mňa Edward s úškrnom na tvári. Asi áno, tam nezvykne určite chodiť. Edward nás obe silno objal, akoby nás chcel skryť pod svoje ochranné krídla. Nessie mi položila hlávku na rameno a zaspala. Zrazu som začula kroky, vedela som, že ide Rose, aby malú uložila do postieľky. Mladík sa zľakol, lebo nepočul prichádzajúcu Rose. Jeho celý pohľad teraz spočinul na Rose.

„Daj mi ju, ja ju odnesiem do postieľky,“ povedala pošepky.

„Dobre, len nech sa nezobudí,“ povedala som Rose. Mladík stál a jeho pohľad sprevádzal Rose až do domu. Edward ako upír čítal všetky jeho myšlienky a už sa neovládol.

„Už by ste mali odísť. To, čo ste potrebovali, ste už iste vybavili!“ povedal Edward a snažil sa mladíka poslať kade ľahšie. Na líci som zacítila horúci Edwardov bozk. Mladík veľmi dobre porozumel Edwardovým slovám, pochopil, že nebol vítaným hosťom.

„Ďakujeme za vašu objednávku, radi vám poslúžime aj nabudúce,“ poklonil sa a odišiel.

„Prepáč, že som tak žiarlil, ale keby si počula jeho hriešne myšlienky. Stále myslel na to, ako vyzeráš bez šiat. To preto som bol taký nervózny a neskutočne som žiarlil“ ospravedlnil sa mi a ja som ho vrúcne pobozkala.

„To nevadí, už je to za nami, no čo tvoj klavír?“ To bolo jediné, čo ma trápilo. Veď na ňom tak rád a krásne hrával.

„Alice už o tom vie, takže to zariadi, aby do večera doniesli z obchodu nový,“ povedal.

Klavír doniesli asi pol hodinu predtým, ako prišla domov Esme. Oslava narodenín dopadla podľa očakávaní, Edward zahral na novom klavíri skladbu, ktorá sa páčila všetkým. Keď už všetci odišli, hral už len a len pre mňa a Nessie piesne, ktoré sa páčia nám trom a spievame si ich spoločne. Aj vtedy pochopil, že nemal prečo žiarliť.

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a žiarlivec?: