Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » I am no Bella, I am murderer - Fate can not be fooled

14.05.2011 (17:30) • Nesii • FanFiction jednodílné • komentováno 14× • zobrazeno 5746×

Na kraji priepasti anjel stál, v smutných očiach lásku mal. Veď vedel, že už nevzlietne. On v srdci lásku mal, no osud mu lietať nedoprial.

Poznáte všetci romantický príbeh o upírskej láske, o Edwardovi a Belle. Ale čo keď to nedopadne tak, ako má, čo keď vtedy v lese povie ona Edwardovi, že s ním končí, že nedokáže s ním byť, že necíti od neho lásku, ktorú by chcela cítiť. Zmení sa celý osud Belly Swanovej a Edwarda Cullena, a jeho rodiny.
Nebudem rozpisovať, ako to všetko začalo, nezačnem od začiatku, ale od stredu, keď Bella odišla z mesta Forks, ďaleko od svojej lásky.

Florida, Bellina izba, 10:00

Viac istoty je v tom, čo zničiť chceš, než v slasti, ktorú skazou dosiahneš.

William Shakespeare (Macbeth, Macbeth)

Áno! Riadim sa týmto mottom. Viem, že som ublížila mnohým ľudom, viem, že som zabila Edwarda mojimi slovami, ale ja som nevládala. Presne ako je v tom motte.
Chcela som od Edwarda, aby sme žili normálny život, ako muž a žena, ale to sa nedalo. Každý deň sme sa kvôli tomu hádali, a bolo len otázkou času, kto prvý to nezvládne. Nechcela som náš vzťah pokaziť viac tým, že som po ňom túžila, a tak som spravila vec - zničila náš vzťah. Veľmi ma to bolí, ale ja verím, že Edward nájde človeka, ktorý mu bude vyhovovať a začne žiť plnohodnotný život svojho srdca. Odišla som naspäť do Floridy, ale teraz sa znova balím, prijali ma na Harvard. Veľmi sa teším, pretože si troška oddýchnem od tých starostí a budem myslieť len na školu. To dúfam...

„Bella!!! Už ti letí lietadlo, pohni si!" kričala mama s panikou v hlase.
„Už idem!" odpovedala som jej, zobrala si cestovnú tašku, poslednýkrát pozrela na izbu a zbehla dole.

„Bella, poď už," vzdychla mama úľavou, že som už konečne tu.
„Mami, pokoj, neboj sa, dobre to dopadne, áno?" Pozrela som sa mame do jej veľkých detských očí a uistila ju, že všetko je fajn.
„Áno, Bella, ale teraz si už sadni do auta," naliehala.
Ja som ju poslúchla a sadla som si do Philovho auta. Mama si sadla dopredu a Phil vyrazil, smer letisko.

„Zbohom, mami, ahoj, Phil!" Na malú chvíľu som ich silno objala, nastúpila do lietadla a mama s Philom boli preč.

Harvard sa nachádza v (Cambridge) Massachusetts.

Massachusetts, v nejakom taxíku, 16:00

Sedím v nádhernom taxíku s mäkkými sedadlami a mierim smer Harvard. Taxikár povedal, že je to desať minút cesty. Takže si chvíľu počkám a som tu. Vytočila som mamine číslo a hneď po prvom pípnutí zdvihla.

„Bella, zlatko, už si tam? Ako to tam vyzerá, ubytovanie je pekné?" chrlila matka na mňa otázky.

„Mami, mami, upokoj sa troška, je tu pekne, Harvard je predo mnou, takže neviem, ako vyzerá, len teraz som pristála, zavolám ti, musím sa prihlásiť, pa, mami! Ľúbim ťa."

Zložila som a pozrela na nádhernú Harvardskú školu. Vedľa v areáli je intrák, v ktorom budem bývať.
Taxikárovi som zaplatila, vystúpila z auta a pomalými krokmi išla ku škole. S Edwardom sme spolu plánovali ísť na túto školu, aké by to bolo cez školu ísť s tým anjelom.
Nie! Bella, nemysli na neho, nemysli...

Kričala som na seba v hlave. Vstúpila som dnu a očarila ma krása i veľkosť školy. Bola aspoň dvakrát väčšia ako na Floride. Chlapci a dievčatá v mojom veku sa prihlasovali pri veľkom drevenom stole. Prišla som tam a pozrela na pani, čo stála za stolom.
„Dobrý, volám sa Bella, som tu nová," povedala som a usmiala sa.
„Bella, ako vidíš, je vás tu veľa nových, takže budem potrebovať o tebe údaje, stačí, ak mi dáš svoj občiansky," povedala s otráveným hlasom. Milá. Ak tu bude takýto prístup, tak to bude ešte horšie, ako zostať vo Forks. Z vrecka som si vytiahla peňaženku a z peňaženky občiansky i podala tej nepríjemnej pani.

„Ďakujem, zatiaľ si sadni a vyplň tieto papiere!" Podala mi tri papiere a ja som si išla sadnúť. Pustila som sa do vyplňovania.
Boli tu ľahké otázky, ako napríklad meno, priezvisko, krvná skupina, vek, vzťah, na ktorom som zaškrtla slobodná, ale našli sa aj ťažké ako napr. presné adresy školy, ktoré som nevedela celé...

Po dvoch hodinách vyplňovania som prišla k pani a podala papiere. Pozrela sa na mňa.
„Všetko je v poriadku, tu máš školský oblek a všetky potrebné veci, a poprosím tuto podpis," podala mi krabicu s mojim menom, podpísala som sa a išla za ostanými žiakmi.
„Ahoj! Ja som Mary Brandonová, ty musíš byť Bella. Dali mi ťa na starosť, ja som vo vyššom ročníku. Vždy dostaneme nováčikov, poď za mnou," chrlila zo seba slová takou rýchlosťou, že som jej skoro nerozumela, len som prikývla a išla za ňou po schodoch.

Vošli sme do ďalšej budovy, tuším, že Intrák. Prechádzali sme nádhernou dlhou chodbou a zastali sme pred dvermi s číslom 358. Otvorila dvere a vstúpili do jedno izbového bytu.
„Takže. Tu máš kľúč, budeš so mnou na izbe. Oproti našich dvier sú chlapci, takže sa nepomýľ...  A čo ešte... Hmm, aha, vyučovanie začína o tri dni, 9:00, zajtra ti ukážem školu, aby si vedela kam máš ísť!" povedala a chvíľu si hundrala popod nos.

„Mary, môžem sa ťa niečo spýtať?" Pozrela som sa na ňu. Pozrela sa do mojich očí, ona ich mala zlaté, nevšimla som si, ako vyzerá, lebo sa mi ani nestihla ukázať. Mala zlaté vlasy a zlaté oči, nadpozemsky krásna, pripomínala mi Rose. Zavrtela som hlavou a z hlavy dala preč tú myšlienku, ale nie jednu. Upír, musí byť upír. Povedala som úplne inú otázku, akú som chcela povedať.

„Poznáš Cullenovcov?" Zdvihla obočie a usmiala sa.
„Jasné. S jedným z nich chodím, prečo? Poznáš ich?" Úplne ma to zasiahlo. S jedným z nich. Edward, ale to som chcela, chcela som pre neho to najlepšie, aby žil život, ktorý chcel žiť. Otvorila som oči.

„Bývalí priatelia, ako sa volá?" znova som sa spýtala a čakala som len to najhoršie.
„Edward," vyslovila jeho meno so zbožnosťou. Zavrela som oči, spustila tašky a ľahla si na posteľ.

„Je ti niečo?" spýtala sa ustráchane.
„Som len unavená," uistila som ju.
„Ok, zajtra ti ho predstavím. Vlastne, býva tiež na tomto poschodí s mojím bratom," povedala. Prudko som sa posadila.
„On je tu?" spýtala som sa.
„Áno, prečo? Čo sa deje?" spýtala sa.
„Prepáč, ja vlastne neviem, prečo som tak reagovala... asi prichádza na mňa letecká nemoc." Zasmiala som sa.
„Pche, možno, tak ja idem za ním, ak chceš, tak ťa predstavím," povedala.
„Nie, prosím, ani nevrav moje meno... nechcem, aby vedel, že som tu... Mary, sľúbiš mi to???" spýtala som sa jej s prosbou v hlase.

„Dobre, Bella, sľubujem." Usmiala sa a vyšla z dverí. Ja som vstala z postele a išla vybaľovať veci, keď som bola vybalená, sadla som si na posteľ a pozerala fotky mňa a Edwarda. Ach, Edward milujem ťa! Bola som hlúpa, ale musela som, cítila som to...

Mary prišla o desiatej večer, ale ja som bola v driemotách. Sníval sa mi nádherný sen.
„Edward!" zakričala som na môjho anjela a hodila sa mu okolo krku. Pobozkali sme sa a Edward ma položil na zem. Na to si kľakol na koleno. Ja som sa naňho pozerala s rozžiarenými očami. Ale zrazu sa všetko zvrtlo.

„Mary, vydáš sa za mňa?" spýtal sa jej.
„Nie!!!" zakričala som sa a celá spotená posadila na posteľ.
„Bella, čšš, bol to len zlý sen," povedala Mary a objala ma. Ovial ma chlad.
„Sľúb mi, že pred tvojim bratom a Edwadom ma budeš volať Elis, celé meno Elizabeth, ale to nebudeme ani jedna používať, nechcem, aby ma Edward spoznal, boli sme voľakedy priatelia, ale pohádali sme sa, prosím," povedala som.

„Sľubujem, Bella!" Hojdala ma v objatí a ja som rýchlo zaspala. Ten chlad mi pripomínal jeho.
Ráno ma zobudilo slnko, ktoré ma hladilo po tvári. Mary sedela na posteli a s niekým volala, nezaujímalo ma to. Posadila som sa a išla do kúpeľne, osprchovala som sa, očesala, umyla tvár a zuby a išla za Mary.
„Mary, namaľuješ ma, prosím?" Usmiala som sa na ňu.
„Jasné, poď ku mne." Sadla som si k nej, podala celú sadu maľovátok a Mary sa pustila do toho. Chcem to hlavne preto, aby ma až tak nespoznal, Bella sa nikdy nemaľovala.
„Hotovo, si nádherná," povedala Mary po hodine. Otvorila som oči a utekala do kúpeľne, pozrieť sa do zrkadla. Pozeralo sa na mňa nádherné dievča, vyzerala som ako upír, teraz som sa mohla vyrovnať Rose alebo Alice. Utekala som k Mary a vďačne usmiala.
„Veľmi pekne ďakujem," poďakovala som sa a išla obliecť do fialových mini šiat bez ramienok.
„Sekne ti to," pochválila ma Mary.
„Tebe tiež," oplatila som jej to.
„Mary, pôjdeš, prosím, so mnou do kaderníctva?" spýtala som sa.
„Jasné, ale potom ti ukážem školu," zobrala som si bundu a vyšla z intráku spolu s Mary do kaderníctva.

***
„Hotovo!" povedala kaderníčka. Pozrela som sa na hnedo-červené vlasy asi po plecia. Boli nádherné. Také som mala aj prirodzené, na slnku sa mi sfarbili do červena.
„Ďakujem," podala som kaderníčke peniaze a išla naspäť s Mary do intráku.
„Si nádherná," povedala.
„Ďakujem!"

***

„Toto je trieda, do ktorej pôjdeš zajtra ty na angličtinu, biológiu, vedľa v triede je chémia a ostatné sú tiež na tomto poschodí, to nájdeš, poď, ešte ti ukážem jedáleň, spoločenskú miestnosť, knižnicu..."
Ďalej som ju nepočúvala, lebo som videla, ako naproti ide Edward, tuším, ako vravela, s jej bratom.

„Takže, nezabudni, volám sa Elis." Pozrela som sa na Mary, ktorá sa na mňa usmiala.
„Nezabudnem," povedala a hodila sa okolo krku Edwardovi a pobozkali sa. Dala som si na oči čierne okuliare a sklopila zrak.
„Prepáčte, som neslušná. Toto je Elis, Elis toto je môj brat Matthew a priateľ Edward." Usmiala som sa na nich.

„Teší ma," povedal Edward a Matt naraz. Usmiala som, no smutne.
„Aj mňa," povedala som a zahryzla do pery. Veľmi žiarlim, prečo som to spravila, ja sprostá, sprostá, sprostá...

„Elis, haló, Elis!" Mary mi kývala pred očami. Strhla som sa a pozrela na Mary.
„Už som tu, zamyslela som sa." Ospravedlňujúco som sa usmiala.
„To vidím, Elis, poď, pôjdeme do spoločenskej." Chytila ma za ruku a ťahala za nimi.
„Mary, musím ísť na záchod, prídem za vami," povedala som. Mary ma pustila a ja som išla na Women Toilet. Dala som si dole okuliare a pozrela do zrkadla.
„Som obyčajná... ach, sprostá!" Buchla som rukou do zrkadla od hnevu. Rozbilo sa a moja ruka krvácala. Nie! Do ry ti. Fuj, je mi zle, asi omdliem. Chytila som si krvácajúcu ruku, sklo zasiahlo tepnu, do riti! Ak nenájdem rýchlo doktora, vykrvácam a možno to bude lepšie. Bez neho nevydržím ani len chvíľku. Zavrela som oči a ťažko vydychovala. Otvorili sa dvere.

„Bože, Elis, ty krvácaš," kričala Mary.
„Zavolajte doktora," kričala Mary, chytila mi ruku a poriadne stlačila. Ja som pomaličky strácala vedomie.

„Čo je jej?" spýtal sa Edward. Jeho hlas by som spoznala hoci kde.
„Krváca, potrebuje doktora, inak zomrie. Edward, stlač jej to a zadrž dych, idem po pomoc." Mary ma pustila a miesto toho ma chytil Edward. Zachvela som sa.

„Elis, vydrž, počuješ ma?" vravel. Dal mi dole okuliare. Mala som zavreté oči, takže som nevidela môjho anjela.
„Nechaj ma umrieť, bez E... nevydržím... som sprostá... ublížila som..." vzdychla som a podľahla temnote. Dúfam, že navždy.

Edward:

Boli to tie najhoršie slová, ktoré mi Bella povedala. Potom, ako mi to v lese povedala, zmizla a už jej nebolo. Priala si, aby som si niekoho našiel aj som to spravil. Odišiel som študovať na Harvard, mám tam priateľku, upírku Mary. Bellu stále milujem, aj keď ona mňa zrejme nie. Sedím vo svojej izbe a pozerám na našu spoločnú fotku z čias, keď sme sa s Bellou len spoznávali. Dnes má prísť k Mary nejaké nové dievča, to som zvedavý, kto to zasa bude. Mary mi zaklopala na dvere a vošla dnu. Zrak som zdvihol k nej a hneď ju vášnivo pobozkal.
„Kde je brat," spýtala sa sladko. Milujem jej nádherný sopránový hlas, jej pery, vlasy, milujem na nej všetko.

„Odišiel za dievčatami... aká je tá nová?" spýtal som sa zvedavo.
„Tichá, plachá, milá a krásna," opísala mi ju, „má hnedé vlasy a čokoládové oči. Volá sa Elis," povedala a mykla plecami.

To mi pripomína Bellu, ona mala čokoládové oči, hnedé vlasy, ona bola plachá, tichá, milá. A predovšetkým krásna. Ach, Bella, milujem ťa!
„Dúfam, že bude k tebe milá lebo ju..." nestihol som dopovedať, lebo Mary na mňa skočila a vášnivo ma bozkala. Bozky som jej opätoval, začal som ju vyzliekať, a tak isto aj ona mňa. Bozkával som ju všade. Začali sme sa milovať. Bella to na mňa párkrát skúšala, ale nedovolil som jej to a práve preto sme sa rozišli, bol to jej dôvod. Veď chápem ju, nemohla sa so mnou ani poriadne bozkávať. Po milovaní sa Mary obliekla a ja som na ňu pozeral.

„Čo to robíš?" spýtal som sa zmätene. Sladko ma bozkala.
„Musím ísť za Elis," povedala. Ja som zavrčal, Mary sa zasmiala a vyšla z izby, a posledné, čo som počul bolo: „Zbohom, láska!" Milujem ju, áno aj ju.

Na druhý deň, 15:00

Išiel som chodbou popri spoločenskej miestnosti, keď som zazrel Mary s tou novou. Musím povedať, že bola nádherná.

„Tak tú by som zjedol," povedal Matt.
„Nie je zlá," povedal som. Mala hnedo-červené vlasy a na očiach čierne okuliare, pach vynikajúci, voňala ako Bella len trošku sladšia, mala na sebe mini fialové šaty, musím uznať, že bola krásna a sexi. Ou, na čo to myslím? Mám priateľku.
Mary sa ku mne rozbehla a hodila okolo krku, pobozkali sme sa. Elis sklonila hlavu, asi je to pre ňu trápne, ale prečo???
„Prepáčte, som neslušná, toto je Elis, Elis toto je môj brat Matthew a priateľ Edward," povedala Mary a Elis sa smutne usmiala.
„Teší ma," povedali sme naraz s Mattom.
„Aj mňa," povedala a zahryzla si do pery. Toľko podobná Belle, robila to vždy, keď chcela niečo predo mnou zatajiť. S Mary sme sa zarozprávali a rozhodli, že pôjdeme do spoločenskej.

Mary a ja sme sa otočili k Elis, ale ona nevnímala, len tak stála a nehýbala sa. Mary jej začala kývať pred očami, nič nevnímala, čo jej je???
„Haló, Elis, Elis!" Elis sa strhla a pozrela na nás.
„Prepáčte, zamyslela som sa." Pozrela do zeme. Mary sa zasmiala.
„To vidím, Elis, poď, ideme do spoločenskej." Chytila ju za ruky a viedla.
„Mary, musím ísť na záchody, prídem za vami." Mary pustila Elis a Elis išla smer dievčenské záchody. Pozrel som sa na Mary a tá len kývla plecami.
Zrazu Mary zastala strhla sa. Pozrel som sa na ňu.

„Elis, musím ísť na záchody, cítim, že sa jej niečo stalo." Otočila sa a rozbehla k dievčenským záchodom. Počul som, ako zakričala, tak som sa aj ja rozbehol za ňou.
„Bože, Elis, ty krvácaš," kričala Mary.
„Zavolajte doktora," kričala Mary.
„Čo je jej?" spýtal som sa.

„Krváca, potrebuje doktora, inak zomrie. Edward, stlač jej to a zadrž dych. Idem po pomoc," povedala Mary. Mary vyšla z miestnosti a ja som chytil tú krvácajúcu tepnu. Zachvela sa.
„Elis, vydrž, počuješ ma?" vravel som. Dal som jej dole okuliare.
Mala zavreté oči. Jej krv znova voňala ako Bellina. Zavrtel som hlavou.
„Nechaj ma umrieť, bez E... nevydržím... som sprostá... ublížila som..." vzdychla a už neprehovorila. Čo to vravela. Bez E... som sprostá... ublížila som, ale komu, E? Kto je E?
Mary sem prišla s doktorom a ten jej okamžite zastavil krvácanie. Odviezli ju do sanitky a smerovali do nemocnice. Na ruke som mal krv, oblizol som si ruky. Bola výborná. Sladká a zase chuť Belly, ja sa z nej zbláznim. Sadli sme spolu do auta smer nemocnica.
***

„Už sa preberá," povedala Mary. Elis zamrkala očami a potom ich otvorila, čokoládovo hnedé, keď sa pozrela do mojich očí, videl som, že v nich má smútok, bolesť, ale prečo??? Že by to bola Bella? Bella, ktorá mi povedala KONIEC???
Odvrátila zrak a pozrela na Mary.

„Čo si to chcela spraviť?" Vyčítavo sa na ňu pozrela.
„Prepáč... mala som nervy, ale netušila som, že mám takú silu, aby... aby som rozbila sklo... ale bola by som radšej, keby ste ma nezachránili... bolo by to tak lepšie... nikomu by som nechýbala... možno mame... ale tá má priateľa... a otec, ten je zvyknutý na samotu," zachrapčala. Bellini rodičia sú rozvedení...

„Ale, ako to rozprávaš... chýbala by si..." vravela rozhorčene Mary.
Elis zavrela oči. Pošepky som sa spýtal, či by nás nechala osamote. Mary vyšla z izby a Elis otvorila oči pozrela na mňa.

„Kto si?" spýtal som sa. Elis zavrela oči.
„Nemôžem, Edward, ublížila som ti, veľmi a nedokážem s tým žiť... mal si ma nechať vykrvácať... bola by som už mŕtva... ale, aj tak ťa milujem," vydýchla. Vedel som to, je to Bella a znova na pokraji smrti. Prišiel som k nej a sadol si na stoličku. Povedala, že ma miluje.

„Bella," hlesol som. Otvorila oči a zahľadela sa mi do očí.
„Ži šťastne... Mary ťa miluje... a ty ju tiež... zabudni na mňa, zabudni, že si ma vôbec stretol..." vzlykala. Chcel som ju utíšiť, musel som. Chytil som jej tvár do mojich rúk a pobozkal ju na jej pery. Slzy sa jej kotúľali po tvári, pery boli slané.
„Aj ja ťa milujem a odpúšťam ti," povedal som.
„Ja viem," vydýchla. „Vtedy v lese som to tak nemyslela, nechcela som ti už viac ubližovať, preto som to spravila.
Viac istoty je v tom, čo zničiť chceš, než v slasti, ktorú skazou dosiahneš," povedala Shakespeareove riadky. Už viem, prečo to spravila, chápem to.
Znova som ju pobozkal.

„Mňa nechaj tu, bež za Mary... len ti poslednýkrát chcem povedať, milujem ťa a navždy budem, zbohom, láska, prosím, pobozkaj ma!"

Priložil som moje pery k jej a vášnivo ju pobozkal tak, ako bozkávam Mary, ale viac vášnivejšie. Keď som sa odtiahol, Belle stekali slzy po tvári, stále mala zavreté oči. Začal som vzlykať.

„Bella, zapamätaj si, že ťa milujem," povedal som a vytratil sa. Zbohom, Bella.

Bella

Zavrela som oči a zaspala. Môj sen patril mojej láske, môjmu anjelovi.

Televízne správy oznamovali.

Dnes 25.8.2010 podľahla mladá študentka Harvardskej školy, Bella Swan, chorobe - infekcii krvi. Policajti budú vyšetrovať, či smrť mladej študentky nezapríčili lekári. Pohreb bude 28.8.2010 na nemenovanom cintoríne. Zosnulí rodičia sú z toho smutní a stále neveria, že ich milovaná dcéra je mŕtva...

Si anjel, čo voľne lieta oblohou. Si ako bytosť z najkrajšieho sveta. Si pokojné tornádo, horiaci ľad. Si všetko, čo som kedysi chcela mať.

Tak čo, páčilo sa vám či nie?

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek I am no Bella, I am murderer - Fate can not be fooled: