Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Intended fate 1. časť

06.03.2011 (13:45) • Killy • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1413×

Zobudila som sa celá spotená a s veľkým krikom. Ešte šťastie, že Charlie išiel do Port Angeles na policajnú stanicu, inak by som mu neviem ako vysvetľovala, prečo celú noc kričím. Teraz, keď na to tak spomínam, čo to, do čerta, malo znamenať? Takú nočnú moru som v živote nemala...

... Edward v lese s neutrálnym výrazom sa na mňa pozerá znechutene. Pobozkal ma na čelo a už ho nebolo. Nemiluje ma, nemiluje ma, nemiluje ma, nemiluje ma... Som mu ľahostajná, nezaujímam ho, je mu jedno čo so mnou bude.

Som doma, píšem list Charliemu, aby sa na mňa nehneval a odpustil mi. Držím v ruke kuchynský nôž a zapichnem ho do srdca. Potom je už len tma...

Malo to byť nejaká znamenie? Bože, Bella, spamätaj sa! Bol to len hlúpy sen! Alebo nie? Hm, zabudnem na to, a už si na to ani len nespomeniem... Nič to neznamená. Nič! Ja predsa nie som Alice, aby som predpovedala budúcnosť!

Postavila som sa z postele a ťarbavým krokom som sa dostala ku skrini. Zobrala som si prvé, čo mi prišlo pod ruku. Čo je tmavo-modré tričko s dlhým rukávom a svetlé rifle. Na to čierny sveter a je to. Teraz sa ešte učesať a bude to. Keď som sa uvidela v zrkadle, skoro som dostala šok. Fialové kruhy bod očami, červené oči a vrabčie hniezdo na hlave. Fakt skvelé! Nanosila som si pod oči tonu make up-u a popraskané pery som si pretrela bezfarebným leskom. Ešte špirála na mihalnice, a som hotová. Teda nie! Vlasy! Učesala som sa a nechala moje mierne kučery voľne spadnúť do pol pásu. Tak. A teraz som hotová.

Nasypala som si vločky do misky, zaliala mliekom, a pri jedení som si prečítala správy v novinách. Nič zaujímavé. Zobrala som batoh, a už som bola na ceste do školy. Pred školou som uvidela našu partiu. Mikea, Jessicu, Angelu a Erika. Usmiala som sa na nich, a oni ma zavolali k nim.

„Čau, Bella!“ povedal Mike.

„Ahoj! Ako sa máte?“ spýtala som sa ich, keď som sa so všetkými objala.

„Dobre,“ odpovedali všetci naraz a ja som sa začala smiať. Po chvíli sa pridali.

„Super! Je tu Cullen,“ zakričal mi Mike rovno do ucha, au, a ja som sa otočila smerom, ktorým ukazoval.

„Tak sa zatiaľ maj,“ zašomrala Angela a všetci odišli.

Ja som sa pozrela na Edwarda a spomenula som si na moju dlhú noc. Mám mu to povedať? Hm, radšej nie. Ešte by si myslel, že som blázon. Ale čo keb... Bella! Zabudni na ten sen a buď ticho!

„Ahoj, láska,“ zašepkal mi Edward do ucha a ja som si myslela, že sa mi podlomia kolená, keď som uvidela jeho pokrivený úsmev. Milujem ho, milujem ho, milujem!

„Milujem ťa,“ zašepkala som mu do ucha. On ma na oplátku pobozkal a ja som mala čo robiť, aby som nespadla.

„Musíme na hodinu,“ povedal po chvíli ticha Edward.

„Tak dobre,“ zašomrala som a odišla spoločne s ním do školy. Na chodbe nás zastavila Alice.

Presne ako v tom sne, pomyslela som si a mierne zakrútila hlavou.

„Bella! Všetko najlepšie!" zavrešťala Alice na celú chodbu, a ja som si myslela, že ju zaškrtím...

„Alice!" zakričala som jej pri uchu a ona sa na mňa ospravedlňujúco usmiala.

„Prepáč, Bella," povedala Alice.

„No jasné," zašomrala som si pre seba, ale vedela som, že to bude počuť.

„Bella, rozhodla som sa, že oslávime tvoje narodeniny u nás!" povedala Alice. Odrazu som pocítila značnú radosť z mojej oslavy a nedočkavo som to Alice odkývala. Až po chvíli mi došli dve veci. Tá prvá bola, že tá radosť nebola moja, ale Jasperova. No, super! Tá druhá, že presne takto sa vyvíjal aj môj sen. Bella! Nemysli na to! Edward ťa predsa miluje!

Ďeň v škole bol celkom nudný. Žiadne písomky a ani ma neskúšali. Na obede som sedela s Jessicou, Mikeom, Angelou, Erikom a Edwardom. Po obede som už nemala žiadne hodiny, a tak som si sadla do môjho nákladiačiku a išla som domov.

O dve hodiny prišla na návštevu Alice s Rosalie a začali ma chystať na dnešný večer. S Rosalie sme si všetko vyriešili a teraz sme kamarátky na život a na smrť. Asi tak, ako s Alice. Po ďalších dvoch hodinách sedenia a plnenia pokynov, ako napríklad zažmurkaj, nežmurkaj, otvor oči, pozeraj sa hore a podobne, mi Alice povedala, že som hotová. No konečne! Navliekla na mňa prekrásne zelené šaty. Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, musela som uznať, že vyzerám dobre.

Za tridsať minút sme parkovali pred ich vilou a začala sa oslava. Najprv sme tancovali, Alice dokonca spievala. Potom mi začali všetci gratulovať a na konci mi začali dávať dary. Och, ako to ja neznášam! Od Rosalie som dostala nádherný náhrdelník. Od Esme a Carlislea dve letenky na Floridu za mamkou, a tak ďalej. Dávala som si veľky pozor, aby som sa o nič neporezala. Keď som začala rozbaľovať darček od Alice a Jaspera, nedávala som pozor, pretože som bola veľmi zvedavá, čo mi moja milovaná sestrička prichystala za prekvapenie. To som však nemala robiť. Porezala som sa do prsta a pár kvapiek krvi dopadli na snehovo-biely koberec. Potom sa všetko odohralo veľmi rýchlo. Jasper po mne vyštartoval, Edward ho však vyhodil do vzduchu a mňa hodil na stôl. Ďalej som už nevnímala, pretože som si spomenula na dnešnú noc. Ten sen! To nie, to sa nemohlo stať! Prečo som bola tak nezodpovedná?

Carlisle mi zašil ranu na ruke s tým, že to nie je nič vážne. Edward ma odviezol domov a ja som bola ešte stále mimo. Keď si toho Edward všimol, nedalo mu, a spýtal sa ma:

„Bella, prečo si od tej nehody tak mimo? Ja sa ti ospravedlňujem a sľubujem ti, že už sa to nikdy nestane." Tú poslednú vetu zašepkal, ale ja som ho počula. Len dúfam, že tento sen neskončí tak, ako si ho pamätám. Dúfam...

Na druhý deň som ani neraňajkovala a už som utekala do školy. Na moje zdesenie som zistila, že tam Cullenovci nie sú. To je zlé znamenie. Celú školu som len tak prešla a už som sa ponáhľala domov. To čo som uvidela, ma úplne omráčilo. Edward stál pred domom a pozeral sa na mňa neutrálnym výrazom. Ten sen bol varovanie. A ja hlúpa som ho nepočúvala!

„Poď sa so mnou poprechádzať," zamrmlal Edward a odišiel smerom k lesu. Ja som ho nasledovala. Po minúte chôdze sme zastavili a Edward sa na mňa otočil.

„Musíme odísť z Forks," povedal mi Edward tak známe slová. Ja som mala čo robiť, aby som sa nezosypala. Ešte som dúfala, že tým my, myslel aj mňa. Nestalo sa.

„Ty ma nechceš?" spýtala som sa šeptom. Už som to nevydržala a pustila som slzy, nech si robia, čo chcú.

„Nie,“ povedal Edward s nezáujmom. Tak, a teraz už nemôžem.

Zosunula som sa na zem.

„Toto nie je možné! Toto musí byť sen! Mala som dbať na tie varovania! Som hlúpa!“ mrmlala som si dookola... Mala som dať na tie sny! Teraz Edward odíde a ja tu ostanem rovnako sama, ako v tom sne.

Sad End Happy end

Pozor!!! Píšem aj na OurStories pod rovnakou prezývkou a súrne potrebujem čitateľov. :D... Ak máte záujem, tak kliknite tu, na moje zhrnutie. Píšem tam novú poviedku a dajako sa asi nechce uchytiť... neviem. Ak máte záujem o moju tvorbu, máte šancu...:)

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Intended fate 1. časť: