Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Intended fate - Sad end

Rosalie a Renesmé


Intended fate - Sad endTak tu máte smutný koniec. Plus som vám na konci napísala malú básničku. Len chcem povedať, že Victoria nebude zlá. Vlastne im pomôže. Alebo mu... Nechajte komentík...
Vaša Killy

Skrčila som sa pod strom, a rozplakala som sa... Stále som nariekala... Bože, ako som mohla byť tak hlúpa?
Edward sa na mňa len pozeral s vypúlenými očami a nič nehovoril. Proste bol ticho... Nič. Zrejme takúto reakciu nečakal.

„Ehm, Bella? Prosím ťa, čo sa to deje? Prečo stále hovoríš, že si hlúpa a je to všetko tvoja vina? Ah... no... vieš... To proste nie je tvoja chyba, že ťa už nemilujem. Chápeš to? Ja som sa snažil, ale... Proste potrebujem voľnosť. Ja ťa asi aj mám rád, ale chcem si užívať...“ a ďalej hovoril takéto hlúposti. Ja viem, že ma miluje! Veď som ten list v tom sne našla.

„Edward, je asi na čase ti niečo povedať. Ja som ten list našla. Počuješ, Edward? Našla!“ 

„Aký list, Bella?“ spýtal sa ma s prekvapením v očiach. Čo si to nepamätá? Nie... Je predsa upír. Určite to len predstiera...

„List, v ktorom mi píšeš, ako veľmi ma miluješ... Viem, že ma chceš chrániť pred tvojím svetom a nechceš, aby som bola upír...“ povedala som mu.

„Ale, Bella, ja ťa už vážne nemilujem. Mám ťa síce rád, ale to je všetko... asi... Chcem si užívať! Viem, že pri mne sa nedá použiť veta, že: Chcem si užívať kým som mladý, ale doteraz som nič nerobil. Obidvaja moji bratia si užívali hneď po premene, ale ja nič... Chcem si to teraz vynahradiť, ale ty mi akosi kazíš plány...“ 


Stála som tam so smútkom v očiach. Nebola som schopná sa ani pohnúť. Je pravda to, čo mi teraz povedal? Je možné, aby sa moja nočná mora tak splietla? Ona sa nesplietla. Moje podvedomie sa ma snažilo chrániť. Chrániť, pred krutou realitou. Toto je pravda. Cítim to. Edward ma nemiluje... Vidím mu to v očiach.

V tom sne mal nepriestupnú masku. V tom sne sa tak predo mnou chránil, aby som na nič neprišla. Ale tento Edward nemal žiadnu masku... On ju nepotreboval. Vidím mu v očiach úplnú ľahostajnosť. Dokonca je trošku pobavený. Znudený. 
Rozhodla som sa. Nechám ho ísť. Áno. Tak to bude najlepšie. A viem aj, čo urobím ja. Zabijem sa. Tu a teraz. Za Edwardom vidím vyvrátený strom. Jeho konáre sú také dolámané. Také dlhé. Také ostré, že by prepichli úplne všetko. Všetko, až na upíriu kožu. Lenže ja som nikdy nebola upír. A ani nikdy nebudem. Prepichli by látku, kožu, žily, svaly... A aj moje srdce. Zbohom...

„Edward, chcem ti len povedať, že ťa milujem. A to sa nikdy nezmení. Zbohom,“ zašepkala som a sklonila hlavu dole, aby nevidel moje slzy ako mi tečú po tvári... Nemusí to vidieť.

Keď som sa opäť pozrela na miesto, kde pred chvíľou stál, už tam nebol. To je dobre. Aspoň to môžem urobiť už teraz.
Neistým krokom som sa pomaly začala približovať k stromu. Práve som si vyhliadla jeden konár. Je ostrý. Nemalo by ma to veľmi bolieť. Bude to rýchle. Bezbolestné. 


Ešte, že mám vo vrecku môj malý a šikovný nožík. Dostala som ho od Charlieho na meniny... 
Vytiahla som ho z vrecka a jedným ťahom som konár odrezala od stromu.
Namierila som si to presne na srdce. Zatlačila som...
Ostrý predmet mi vkĺzol po kožu ako nôž po masle. Strašne to bolelo. Ale ako tá bolesť rýchlo prišla, tak aj odišla. Odrazu ma oslepilo biele svetlo. Bola to nádhera a ja som vedela, že práve teraz začína môj nový, posmrtný a, hlavne, bezbolestný „život“...

Pohľad nikoho:

Dievča s hnedými vlasmi sa až nebezpečne približovala k ostrému konáru. 
Keď ho mala v rukách, bez zaváhania s ním prebodla svoje srdce. Netrvalo dlho a z jej rany sa začala valiť červená tekutina... Krv.

Keď dievča naposledy vydýchlo, prišla k jej bezvládnemu telu postava s červenými vlasmi. Volala sa Victoria. Jej dar je psychický štít. Nikto nevedel, že ona bola svedkom jednej udalosti. Videla celý zážitok onej dievčiny a nádherného chlapca. Bolo jej ich veľmi ľúto. So smútkom v očiach sa pozerala na nehybné telo dievčaťa, ktoré si vytrpelo toľko bolesti.

Edward utekal od Belly ľudskou rýchlosťou. Nemal potrebu sa ponáhľať. Premýšľal. Premýšľal nad tým, čo cíti k, už menovanej, Belle. Myslel si, že to bolo len poblúznenie. Teraz si už ale nebol taký istý. Bol tak hlboko vo svojich myšlienkach, že si neuvedomil, že nedýcha. Nepotreboval to, ale chcel to. Keď sa však nadýchol, zacítil sladký pach. Pach krvi. A tá krv patrila Belle. Rýchlo sa rozbehol naspäť. Keď k nej prišiel, uvidel ju už mŕtvu. A nad je bezvládnym telom sa skláňala ona. Victoria. Okamžite sa rozhodol ju zabiť, ale ona ho zastavila.

„Ja som ju nezabila, Edward. Sama si zapichla ten konár do srdca,“ povedala a otvorila mu svoju myseľ. Edward videl celú tú hrôzu na vlastných očiach. Pochytila ho obrovská bolesť. Až teraz si uvedomil, ako veľmi ju miloval. Rozhodol sa, že bez nej už nebude žiť.

„Victoria, mohol by som ťa o niečo požiadať?“ zašepkal Edward so zavretými očami.
„Čokoľvek.“ 
„Zabi ma!“ prikázal jej a ona ho poslúchla. Jedným ťahom oddelila jeho hlavu od tela. A jeho duša, ktorú si myslel, že ju nemá, sa vybrala za Bellou. Do neba. To im bolo určené. Byť na veky spolu. A tak to má byť...


V očiach tvojich už život zhasol,
na perách ti už úsmev klesol,
dych tvoj už sa zastavil.
Zostaň tu! Len pár chvíľ!
Farba tvojej kože už je biela,
tvoje červené ústa už zmodrali.
Prečo si si viac neverila.
Zlé duše ťa teraz dostali!




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Intended fate - Sad end:

 1
2. Niki
25.05.2011 [15:56]

Tak to si ma naozaj veľmi veľmi potešila, som ti vďačná a neskutočne moc sa teším Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ...dúfam, že sa ti to poradí čo najskôr Emoticon Emoticon

25.05.2011 [9:40]

KillyNiki: No, pôvodne som tu s piisanim uy trosku prestala, ale ked tak velmi prosis, tak sa o to pokuusim... hadam sa mi to podari..:)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!