Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Každý má svoj sen - 1. časť

11.06.2014 (21:00) • beer • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 1777×

1. časť

Edward:

„Edward, nebudem s tebou o tom diskutovať! Zakazujem ti približovať sa k tomu dievčaťu! Jasné?“ zavrčal na mňa Carlisle.

„Nie, nie je mi to jasné. Prečo ti zrazu záleží na tom, s kým sa stýkam?“ Niekoľko desiatok rokov som sa s otcom takto nepohádal.

„Pretože sa jedná o človeka. Nemôžeš s ňou tráviť toľko času. Nechápeš, že to je nebezpečné?“ Nielen jeho hlas, ale aj myšlienky na mňa revali.

„Nemaj strach, uvedomujem si všetky riziká, ale taktiež viem aj to, že moja láska k nej je silnejšia ako smäd,“ snažil som sa hovoriť zmierlivejšie.

„Láska? To nie je láska, Edward. Je to obyčajné poblúznenie.“ Vedel som, že Carlisle chce len ochrániť rodinu, ale tu nebolo pred čím, nechcel si to nechať vysvetliť.

„Ako to môžeš vedieť?“ Bol som naňho naštvaný a začal som vrčať. „Veľmi dobre viem, aký je rozdiel medzi láskou a poblúznením.“

„A vieš aj to, aké nám všetkým hrozí nebezpečenstvo, ak sa neudržíš-“

„Udržím,“ skočil som mu do reči, ale ignoroval to a pokračoval.

„A vieš si predstaviť, aké by bolo nebezpečné, ak si začne priveľa všímať a dozvie sa, čo sme zač...“ Musel som s pravdou von.

„Bella už o nás vie,“ šepol som.

„Čo si povedal?“ opýtal sa Carlisle zarazene, akoby to nepočul.

„Bella už vie kým sme.“

„Ako si mohol zradiť celú rodinu?“ zavrčal. Viac ako sklamaný bol naštvaný. Takto som ho hádam ešte nevidel.

„Carlisle,“ oslovil som ho, ale zastavil ma zdvihnutím ruky.

„Edward, sprav mi láskavosť a odíď, skôr, než spravím niečo, čo by som mohol ľutovať.“

Nechcel som pridávať do ohňa, tak som mu vyhovel a odišiel som. Rozbehol som sa k Bellinmu domu. Sľúbil som jej, že sa dnes ešte zastavím.

Celkovo som nechápal Carlisleove správanie. Veď som nič zlé neurobil. Rozumel som tomu, že sa bojí o rodinu, ale týmto zabraňoval môjmu šťastiu. 

Bellu som jednoducho miloval a nedokázal som sa od nej držať ďalej. A aby som jej mohol byť na blízku, musela o mne vedieť.

Vyhupol som sa na strom a myseľ som mal už len pre Bellu. Ležala na posteli a čítala knihu, ktorej titul som nevidel. Okno bolo otvorené. Zaplavila ma hrejivá vlna šťastia pri pomyslení, že na mňa čaká.

Neváhal som a ladne sa presunul do jej izby. Nemohol som sa dočkať až budem opäť s ňou. Bola tak zaujatá príbehom z knihy, že ma ani nezaregistrovala.

„Bella?“ šepol som do ticha. Srdce jej začalo šprintovať, posadila sa a uprela na mňa pohľad svojich čokoládových očí. „Ahoj,“ pozdravil som, keď som si bol istý jej pozornosťou.

„Ahoj,“ odzdravila tichým hláskom. Pri jej tichej mysli som bol bezradný. Nemohol som tušiť, či jej splašené srdce signalizuje strach alebo radosť z mojej prítomnosti.

Stále som bol veľmi opatrný. Nie je to práve dlho, čo sa dozvedela, že jej priateľ je upír. Ešte stále si mohla všetko rozmyslieť a ja som o ňu nechcel prísť.

Pomaly som sa k nej blížil a obozretne sledoval jej reakcie. Nevyzerala vystrašene, tak som si prisadol.

„Čakala si ma?“ Kývol som hlavou smerom k oknu. Bella sa začervenala a prikývla. Bola nezvyčajne tichá, nevedel som, čo si mám od toho sľubovať.

„Som rada, že si prišiel,“ prehovorila potichu. Jej slová mi vyčarili úsmev, nešlo to inak. Chytil som ju za ruku a jej srdce na seba znova upozornilo. Potešilo ma, že sa zhnusene neodtiahla, práve naopak. Môj stisk mi opätovala.

Rozhodol som sa, že jej musím povedať o tej hádke s Carlisleom. Predsa len sa jej to týkalo.

„Povedala si svojmu otcovi, že máš priateľa?“ opýtal som sa so záujmom. Keďže Charlie spal, nemal som sa to ako inak dozvedieť.

„No,“ začala Bella a ja už som vedel, aká bude odpoveď. Nepovedala mu to. „Chcela som mu to oznámiť, ale nejako z toho zišlo... Mali sme iné veci na predebatovanie.“

„Ale povieš mu to, však?“ uisťoval som sa.

„Áno,“ povedala a hľadela mi priamo do očí úprimným pohľadom. To ma utvrdilo v tom, že Bella sa rozhodla ostať so mnou, napriek tomu, čo som.

„Ja som sa doma pochválil.“ Bella vyvalila oči a čakala, ako budem pokračovať. „Povedzme, že by to mohli vziať aj lepšie,“ priznal som priamočiaro. Nechcel som mať pred ňou žiadne tajomstvá.

„Čo to znamená?“

„Majú strach, najmä Carlisle. Bojí sa o rodinu a tiež nechce, aby sa tebe niečo stalo.“ Počas toho ako som rozprával som skenoval naše spojené ruky.

„Takže...“

„Takže nič. Moja rodina neovplyvní to, že chcem, že budem s tebou, rozumieš?“ hovoril som naliehavo. Potreboval som, aby pochopila, že nič nie je prekážkou.

„Ale tvoja rodina neschvaľuje, aby sme boli spolu.“ Nepýtala sa.

„Niektorí. Carlisle si myslí, že nás môžeš prezradiť.“

„To by som nikdy nespravila,“ presviedčala ma náhlivo.

„Bella,“ upokojoval som ju. „Nepotrebujem súhlas rodiny. Nie som otrok, aby som bol povinný ich poslúchať. Všetci sme si rovní.“

Nahol som sa pre bozk a Bella zmeravela. Dych sa jej zrýchlil, ale inak ako ním a srdcom o sebe vedieť nedala. Sklamane som sa odtiahol, predsa len sa ma bála.

„Prepáč, Edward.“ Pohladila ma po líci. „Ja som teraz trošku v rozčarovaní. Tvoja rodina nechce, aby sme sa stýkali. Čo ak bude aj Charlie proti?“ Naozaj jej na tom záležalo.

„Myslím, že Charlie nevie všetko, tak nebude mať dôvod nesúhlasiť,“ povedal som sebaisto. „Ale ak by predsa len bol proti, tak naša láska bude zakázaná,“ usmial som sa. Chcel som Bellu trocha rozveseliť. Skutočne bola smutná kvôli tomu, čo som jej povedal.

Bella sa začervenala, ale úsmev mi opätovala. Nežne ma poláskala po líci a následne ma na to isté miesto pobozkala.

„Nemysli na to, dobre?“ nabádal som ju, nechcel som, aby bola nešťastná.

„Dobre,“ súhlasila a tajomne sa usmiala. Nádherný úsmev. Celá bola krásna, najkrajšia.

„Deje sa niečo?“ opýtal som sa, keď sa neprestala usmievať.

„No, som zvedavá, mám pár otázok.“ Tvár jej žiarila veselosťou, aj keď oči mala ustarostené.

„Ďalšie otázky?“ Jej smiech bol tak nákazlivý.

„Iba pár... Desiatok.“  Pohodlnejšie sa usadila, ale moju ruku nepúšťala.

„Čo by si chcela vedieť?“

Rozprávali sme sa približne hodinu a Bella sa stále pýtala. Niektoré otázky boli nezmyselné a smiešne, ale na všetky som poctivo odpovedal. Svoju radosť prenášala na mňa a ja som nemohol odolať.

O pol noci som musel Bellu vydierať, že ak nepôjde spať, tak jej už na nič neodpoviem, lebo inak by bola hore celú noc a neodpočinula si.

Nakoniec súhlasila a uložila sa vedľa mňa. Netrvalo dlho a zaspala. Celú noc som strážil všetky jej sny.

Autor: beer (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Každý má svoj sen - 1. časť: