Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Kúzelný taxikár

n+p


Kúzelný taxikárKristen má už po krk novinárov, ktorí dokumentujú každý jej krok. Keď sa jedného dňa zjavia v kaviarni, v ktorej sa práve nachádza, nahnevane nasadne do prvého taxíka, ktorý jej príde pod ruku. Namiesto postaršieho pána v rokoch však na sedadle šoféra sedí muž s dokonalou tvárou a zlatistými očami. A volá sa Edward.

Kúzelný taxikár

„Nechajte ma už konečne!" zabručala a oči privrela do úzkych štrbiniek, až z nich ostali len dve čierne bodky planúce hnevom.

„Prosím, len jeden rozhovor," ozývalo sa z pier novinárov, ktorí sa na seba nedočkavo lepili, drgali sa a nadávali jeden na druhého. Každý chcel byť pri nej čo najbližšie.

„Nie, ani jeden!" syčala pomedzi zuby a nahnevane vstala zo stoličky. Nedopitý kelímok kávy nechala na stole a na priateľku, ktorá sedela oproti nej, sa zahľadela s ospravedlnením v očiach. Modrooká blondína povytiahla kútiky úst do chápajúceho úsmevu a mávnutím ruky sa s ňou rozlúčila.

Kristen sa rýchlosťou svetla prepchala cez húf ľudí a sprevádzaná prosebnými výkrikmi novinárov sa ocitla na neveľkom parkovisku pred kaviarničkou. Nemala veľa času na rozmýšľanie. Ak sa chce vymaniť spod rúk tých zverov, musí konať rýchlo. Pri pohľade na žlté auto s nápisom Taxi na streche sa jej po tvári rozlial šťastný úsmev. To je ono! Ešte skôr, než si to stihla uvedomiť, bežala k dverám auta, z ktorého sa linula melódia príjemnej hudby. Vhupla na sedadlo spolujazdca, zabuchla dvere, zapla si pás.

„Choď!“ prikázala Edwardovi tvrdo, v spätnom zrkadle skenujúc postavy, ktoré sa s fotoaparátmi v rukách blížili priamo k oknu na jej strane.

Najprv na ňu Edward hľadel s otvorenými ústami, no už o sekundu na to otočil kľúčikom v zapaľovaní, doprevádzaný príjemným pradením motora, a vycúval z parkoviska. Prekvapenie, ktoré sa mu usadilo v tvári, mu z nej nie a nie zmiznúť.

„Kam to bude?“ opýtal sa jej pokojne, kútiky úst sa mu pri pohľade na jej nafunený výraz tváre mimovoľne dvíhali.

Nadýchla sa, akože niečo odpovie, no jeho prenádherné črty jej vzali slová priamo z úst. V tej chvíli nechcela nič iné, len sa utopiť v karamelových studničkách očí, ruky si zapliesť do hodvábnych a bronzových vlasov, dotknúť sa saténovej pokožky, bozkávať dokonalo vykrajované pery. Chcela ho, bola to jednoduchá chémia. Vôbec si ale neuvedomovala, že jej sánka každou sekundou klesá nižšie a nižšie.

„Ehm,“ odkašľal si, zadržiavajúc príval smiechu.

Zahanbene sklopila hlavu a s červeňou v lícach sa zahľadela na šnúrky topánok. Nie žeby boli nejako obzvlášť zaujímavé, cieľom bolo prestať naňho zízať. A slintať.

„Poviete mi, kde vás mám odviesť? Domov?“ spýtal sa, dúfajúc, že sa konečne dočká normálnej odpovede. Vŕtať sa v hlave cudzích ľudí nebolo jednou z vecí, ktoré robil rád.

„Domov nie,“ zašepkala sotva počuteľne a nesúhlasne pokrútila hlavou zo strany na stranu.

„Ale mne za chvíľku končí pracovná doba.“ Otočil sa k nej tvárou, až od seba boli vzdialení len na pár centimetrov. Ovanul ju jeho sladký dych, až sa jej z neho zatočila hlava.

„Tak ma vyhoď na najbližšom parkovisku,“ zamrmlala jeho smerom, nedávajúc najavo, ako ju to vo vnútri zasiahlo.

„Nie, ja som to tak nemyslel.“ Na tvári odhalil rad bielych zubov. „Chcel som tým len povedať, že odvoz po pracovnej dobe je zadarmo.“ Usmial sa tak nádherným úsmevom, až jej z neho podskočilo srdce. „Lenže aj tak neviem, kde mám teda ísť,“ dodal, pekelne nádherný úsmev mu z tváre ešte stále nemizol.

„Nechávam to na vás, pán taxikár,“ rozosmiala sa spolu s ním. Táto hra, ktorú práve začala hrať, sa jej náramne zapáčila.

„Tak to by som, slečna Stewartová, v žiadnom prípade nerobil.“ Pokračoval v jej hre. „Iba ak by ste mali chuť na piknik s jahodami v čokoláde.“ Zapozeral sa na ňu s obrovskými otáznikmi v očiach.

V geste súhlasu prikývla hlavou. Veď nemá čo stratiť.

***


„Si v parku s hollywoodskou hviezdou a pozveš ju na hot-dog?“ Neveriacky sa naňho pozrela, no veselé iskričky v očiach ju okamžite prezradili.

Edward ľahostajne trhol ramenami a na krátky okamih sa zastavil. „Čo máš proti hot-dogom? Myslel som, že hot-dogy miluje každý Američan.“ Keď si predstavil pachuť, ktorá sa mu po vložení kúsku mäsa v pečive objaví v ústach, znechutene nakrčil obočie.

„Nič proti ním nemám, len som mala sľúbené jahody v čokoláde. A ja tu žiadne nevidím,“ našpúlila pery a naoko nahnevane vystrčila bradu.

„Máš pravdu,“ priznal. „No tak trochu som si myslel, že keď sa budeš prechádzať s tak sexy mužom ako som ja, na jahody v čokoláde rýchlo zabudneš.“ Pohodlne sa usadil na drevenú lavičku pri jazierku, z ktorej mal dokonalý výhľad na jej krásnu tvár.

Musela uznať, že to, ako sa k nej správal, sa jej páčilo.

„Čo vravíš na prácu taxikára? Baví ťa to?“ Pohotovo si k nemu prisadla. Nedokázala skryť veľkú dávku záujmu, ktorý sa jej miešal v hlase.

„Je to skvelá práca. Vždy som miloval autá. Tú rýchlosť, hladký pohyb... Keď šoférujem, cítim sa, ako by som ovládal všetko a všetkých. Je to jedna z mojich najväčších vášní. No a pri tejto práci nerobím nič iné, len sa vozím, žiadna tvrdá drina. Navyše, spoznávam veľa zaujímavých ľudí. To sa mi páči asi najviac,“ žmurkol na ňu. „Asi nikdy sa mi nepodarí zabudnúť na to, ako si jedna ženská zabudla v taxíku dieťa. Jej manžel bol na služobnej ceste a ona ho chcela aj so synčekom prekvapiť. Nanešťastie ho v takom zhone zabudla. Prešiel som celé letisko spolu s dieťaťom v náručí, kým som ju našiel.“

Neubránila sa zasmiatiu. Niečo také si želala vidieť. Taxikár ako stelesnenie záchrany.

„Ale nie vždy je všetko také smiešne.“ Ako zaspomínal, na čele sa mu objavila hlboká vráska. „Raz mi do auta naskočil muž. Bol vážne postrelený. Premávka bola vtedy veľmi hustá a ja som to nestihol. Ten chlap zomrel. Priamo v mojom taxíku. Bol ešte mladý, mal dve deti, manželku, celý život pred sebou. Navyše, neurobil nič zlé. Len bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A zaplatil za to životom.“ Bolo očividné, že ho to vzalo. A veľmi. Chcela ho utešiť, povedať mu, že za to nemôže... Ale ovládla sa. Edward sa s kamenným výrazom v tvári zapozeral na zem.

Nechcela ho vidieť, ako trpí. Takto si spoločný piknik v parku nepredstavovala. A tak sa rozhodla, že zmení tému, že sa o smutných veciach rozprávať nebudú. Aj keby naňho mala vybaliť tie najväčšie trápnosti, aké kedy zažila. Aj tak sa celý čas rozprávali len o hlúpostiach, o ničom konkrétnom, no bolo im takto dobre. Konečne sa s niekým cítila normálna, opäť sama sebou. A on sa po sto rokoch samoty a mrzutosti cítil konečne šťastný.

„Raz som s bratrancom prehrala stávku. Musela som jazykom umyť celé okno. Bolo to hrozne potupné. A keďže som ho, aspoň podľa jeho slov, neumyla poriadne, musela som si ešte umyť ruky v záchode. Nikdy som si nemyslela, že urobím niečo také hnusné. No stávka je stávka.“ Nechápala prečo, no verila mu. Dokázala sa mu priznať aj k najväčším hlúpostiam, aké kedy spravila. Vôbec sa nebála, že by to niekomu, napríklad novinárom, povedal. Dokonca jej nevadilo, že sa z nej smial.

„Veď to nemohlo byť až tak hrozné.“ Posmešne sa zaškeril. „Musela si spraviť niečo ešte horšie. Priznaj sa a ja sľubujem, že sa nebudem smiať.“ Dal si ruku na miesto, kde by mal mať srdce.

„Dobre, dobre, dobre... Bolo to už dávno, mohla som mať približne pätnásť a šla som na nejaký divný ples. Už si presne nepamätám, aký to bol. A keďže som nikdy nemala rada vysoké topánky, až do odchodu z domu som na nohách mala obuté tenisky. Lenže potom sa na to nejako zabudlo a ja som sa neprezula. Iste si vieš predstaviť, aký to musel byť trapas. Dlhé, červené šaty až po zem a k tomu zelené tenisky. Hotový skvost.“ So smiechom si zložila hlavu do dlaní.

Čakala, že sa aj on začne smiať, no on poslušne sedel s kamenným výrazom na tvári. Lakťom ho drgla do rebier, či je vôbec duchom prítomný, no on sa len usmial a posunul sa k nej ešte bližšie.

„Neverím, že sa ti to nezdalo smiešne,“ pochybovačne sa na Edwarda pozerala.

„Ale zdalo, no sľúbil som ti predsa, že sa nebudem smiať. A ja svoje sľuby plním.“ Svoje slová dosvedčil prikývnutím hlavy. A potom sa spolu rozosmiali.

Deň im spoločne utiekol tak rýchlo. Ani si to neuvedomili a nad New Yorkom sa vznášala hustá tma. Len svetlá áut, okien a lámp osvetľovali mestskú štvrť.

Dalo by sa povedať, že toto bol jeden z najkrajších dní v ich živote. Vtedy predsa ešte nemohli tušiť, koľko toho spolu prežijú. Možno aj celú večnosť...

„Mám vás odviezť domov?“ spýtal sa jej, keď si všimol, ako sa jej od zimy mierne trasú ruky, skryté len pod tenkým bielym tričkom, na ktoré vo vlnách padali pramene dlhých hnedých vlasov.

„Mám ťa odviezť domov, nie vás,“ opravila ho so smiechom. „Nie som až tak stará, aby si mi musel vykať."

„Dobre, tak ťa domov vezmem vás,“ rýpal do nej a pomohol jej vstať z lavičky, na ktorej strávili celé zamračené popoludnie. Nohavice sa im už od toľkého sedenia nepríjemne lepili o drevené dosky.

Pohodlne sa usadila na predné sedadlo taxíka a privrela viečka zťažené množstvom nových zážitkov. Už o pár sekúnd ju únava úplne premohla a ona sa ponorila do ríše snov, ktorú mohol Edward dôkladne pozorovať. To, čo sa jej v podobe snov prehrávalo hlavou, ho potešilo ešte väčšmi ako schopnosť vidieť jej myšlienky. Snívalo sa jej o ňom. Aj tento jednoduchý fakt ho príjemne zahrial.

Jediným problémom večera ostalo to, že ani len netušil, kde Kristen býva. A možno to ani tušiť nechcel. Len tak sa mu mohla naskytnúť príležitosť vziať ju k sebe domov.

Auto odparkoval pred útulným, no moderne zariadeným dvojpochodovým domčekom. Vzal ju do náručia a odniesol do svojej izby.

Vtom rozospalo otvorila levanduľové viečka a udivene sa naň pozrela. „Už sme u mňa?“ spýtala sa a oči si rozkošne pretrela chrbtom ruky.

„Nie, sme u mňa,“ odpovedal jej s úprimným úsmevom na perách.

„U teba? Veď ťa skoro vôbec nepoznám. Neviem ani, ako sa voláš.“ Snažila sa vravieť zrozumiteľne, no spánok ju každým slovíčkom premáhal viac a viac.

„Som Edward,“ prezradil jej svoje meno, uložil ju do postele a prikryl prikrývkou krémovej farby.

Odteraz už nikdy nebudem opovrhovať svojim životom. Pretože od tejto chvíle je ona môj život, moja milovaná, pomyslel si, z tváre jej odhrnul neposlušné pramienky vlasov a venoval jej jeden nežný bozk na čelo.

 


Ak ste sa dostali až na koniec, príjmite odo mňa obrovskú gratuláciu, heh. Dúfam, že sa Vám táto jednorázovka páčila aspoň troška. Ak zanecháte aj nejaký komentár, veľmi ma to poteší.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kúzelný taxikár:

 1 2 3   Další »
25. danje
11.07.2013 [22:21]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.06.2012 [19:37]

dcvstwilightNo, trošku moc useknutý konec, ale je to super, krásně napsané! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

23. lelus
28.12.2011 [18:47]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22. Kika57
04.09.2011 [9:30]

Kika57Že bych o nic nepřišla? Emoticon Vždyť je to hustý! Nikdy by mě nenapadla kombinace Edward a Kristen a už vůbec, že by mohl být Edward Taxikářem! Emoticon Je to krásné, originální, vtipné a báječně napsané. pravdu moc krásně píšeš! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21. Yriss
31.08.2011 [9:26]

YrissWOW . Kristen a Edward taxikár . Bolo to úžasné . To ako musela újsť z kaviarne aká ním bola ohúrená a ako to medzi nimi iskrilo . Fantastický príbeh . Len by som chcela vedieť , čo bolo ďalej . napísala si to originálne , perfektne a úplne ma to vtiahlo do deja . A pri tom ako hovoril že mu v aute zomrel muž , to mi bolo normálne do plaču . Ale potom to už bola samá radosť a romantika a ja som sa roztekala šťastím . Spracovala si to naozaj nádherne . Tlieskam ti rukami aj nohami . Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.08.2011 [10:29]

Elisme7 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Velmi povedené, líbilo se mi to Emoticon Emoticon

30.08.2011 [0:02]

teresaterka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18. Katy
29.08.2011 [23:45]

Úžasné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon originálne Emoticon Emoticon ....A dúfam že sa dočkáme pokračovania Emoticon

17. arabek
28.08.2011 [18:00]

arabek Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

28.08.2011 [16:16]

stmivani158Ježíš to bylo skvělé! Výborný nápad Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!