Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Kúzelný taxikár

„Si v parku s hollywoodskou hviezdou a pozveš ju na hot-dog?“ Neveriacky sa naňho pozrela, no veselé iskričky v očiach ju okamžite prezradili.

Edward ľahostajne trhol ramenami a na krátky okamih sa zastavil. „Čo máš proti hot-dogom? Myslel som, že hot-dogy miluje každý Američan.“ Keď si predstavil pachuť, ktorá sa mu po vložení kúsku mäsa v pečive objaví v ústach, znechutene nakrčil obočie.

„Nič proti ním nemám, len som mala sľúbené jahody v čokoláde. A ja tu žiadne nevidím,“ našpúlila pery a naoko nahnevane vystrčila bradu.

„Máš pravdu,“ priznal. „No tak trochu som si myslel, že keď sa budeš prechádzať s tak sexy mužom ako som ja, na jahody v čokoláde rýchlo zabudneš.“ Pohodlne sa usadil na drevenú lavičku pri jazierku, z ktorej mal dokonalý výhľad na jej krásnu tvár.

Musela uznať, že to, ako sa k nej správal, sa jej páčilo.

„Čo vravíš na prácu taxikára? Baví ťa to?“ Pohotovo si k nemu prisadla. Nedokázala skryť veľkú dávku záujmu, ktorý sa jej miešal v hlase.

„Je to skvelá práca. Vždy som miloval autá. Tú rýchlosť, hladký pohyb... Keď šoférujem, cítim sa, ako by som ovládal všetko a všetkých. Je to jedna z mojich najväčších vášní. No a pri tejto práci nerobím nič iné, len sa vozím, žiadna tvrdá drina. Navyše, spoznávam veľa zaujímavých ľudí. To sa mi páči asi najviac,“ žmurkol na ňu. „Asi nikdy sa mi nepodarí zabudnúť na to, ako si jedna ženská zabudla v taxíku dieťa. Jej manžel bol na služobnej ceste a ona ho chcela aj so synčekom prekvapiť. Nanešťastie ho v takom zhone zabudla. Prešiel som celé letisko spolu s dieťaťom v náručí, kým som ju našiel.“

Neubránila sa zasmiatiu. Niečo také si želala vidieť. Taxikár ako stelesnenie záchrany.

„Ale nie vždy je všetko také smiešne.“ Ako zaspomínal, na čele sa mu objavila hlboká vráska. „Raz mi do auta naskočil muž. Bol vážne postrelený. Premávka bola vtedy veľmi hustá a ja som to nestihol. Ten chlap zomrel. Priamo v mojom taxíku. Bol ešte mladý, mal dve deti, manželku, celý život pred sebou. Navyše, neurobil nič zlé. Len bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A zaplatil za to životom.“ Bolo očividné, že ho to vzalo. A veľmi. Chcela ho utešiť, povedať mu, že za to nemôže... Ale ovládla sa. Edward sa s kamenným výrazom v tvári zapozeral na zem.

Nechcela ho vidieť, ako trpí. Takto si spoločný piknik v parku nepredstavovala. A tak sa rozhodla, že zmení tému, že sa o smutných veciach rozprávať nebudú. Aj keby naňho mala vybaliť tie najväčšie trápnosti, aké kedy zažila. Aj tak sa celý čas rozprávali len o hlúpostiach, o ničom konkrétnom, no bolo im takto dobre. Konečne sa s niekým cítila normálna, opäť sama sebou. A on sa po sto rokoch samoty a mrzutosti cítil konečne šťastný.

„Raz som s bratrancom prehrala stávku. Musela som jazykom umyť celé okno. Bolo to hrozne potupné. A keďže som ho, aspoň podľa jeho slov, neumyla poriadne, musela som si ešte umyť ruky v záchode. Nikdy som si nemyslela, že urobím niečo také hnusné. No stávka je stávka.“ Nechápala prečo, no verila mu. Dokázala sa mu priznať aj k najväčším hlúpostiam, aké kedy spravila. Vôbec sa nebála, že by to niekomu, napríklad novinárom, povedal. Dokonca jej nevadilo, že sa z nej smial.

„Veď to nemohlo byť až tak hrozné.“ Posmešne sa zaškeril. „Musela si spraviť niečo ešte horšie. Priznaj sa a ja sľubujem, že sa nebudem smiať.“ Dal si ruku na miesto, kde by mal mať srdce.

„Dobre, dobre, dobre... Bolo to už dávno, mohla som mať približne pätnásť a šla som na nejaký divný ples. Už si presne nepamätám, aký to bol. A keďže som nikdy nemala rada vysoké topánky, až do odchodu z domu som na nohách mala obuté tenisky. Lenže potom sa na to nejako zabudlo a ja som sa neprezula. Iste si vieš predstaviť, aký to musel byť trapas. Dlhé, červené šaty až po zem a k tomu zelené tenisky. Hotový skvost.“ So smiechom si zložila hlavu do dlaní.

Čakala, že sa aj on začne smiať, no on poslušne sedel s kamenným výrazom na tvári. Lakťom ho drgla do rebier, či je vôbec duchom prítomný, no on sa len usmial a posunul sa k nej ešte bližšie.

„Neverím, že sa ti to nezdalo smiešne,“ pochybovačne sa na Edwarda pozerala.

„Ale zdalo, no sľúbil som ti predsa, že sa nebudem smiať. A ja svoje sľuby plním.“ Svoje slová dosvedčil prikývnutím hlavy. A potom sa spolu rozosmiali.

Deň im spoločne utiekol tak rýchlo. Ani si to neuvedomili a nad New Yorkom sa vznášala hustá tma. Len svetlá áut, okien a lámp osvetľovali mestskú štvrť.

Dalo by sa povedať, že toto bol jeden z najkrajších dní v ich živote. Vtedy predsa ešte nemohli tušiť, koľko toho spolu prežijú. Možno aj celú večnosť...

„Mám vás odviezť domov?“ spýtal sa jej, keď si všimol, ako sa jej od zimy mierne trasú ruky, skryté len pod tenkým bielym tričkom, na ktoré vo vlnách padali pramene dlhých hnedých vlasov.

„Mám ťa odviezť domov, nie vás,“ opravila ho so smiechom. „Nie som až tak stará, aby si mi musel vykať."

„Dobre, tak ťa domov vezmem vás,“ rýpal do nej a pomohol jej vstať z lavičky, na ktorej strávili celé zamračené popoludnie. Nohavice sa im už od toľkého sedenia nepríjemne lepili o drevené dosky.

Pohodlne sa usadila na predné sedadlo taxíka a privrela viečka zťažené množstvom nových zážitkov. Už o pár sekúnd ju únava úplne premohla a ona sa ponorila do ríše snov, ktorú mohol Edward dôkladne pozorovať. To, čo sa jej v podobe snov prehrávalo hlavou, ho potešilo ešte väčšmi ako schopnosť vidieť jej myšlienky. Snívalo sa jej o ňom. Aj tento jednoduchý fakt ho príjemne zahrial.

Jediným problémom večera ostalo to, že ani len netušil, kde Kristen býva. A možno to ani tušiť nechcel. Len tak sa mu mohla naskytnúť príležitosť vziať ju k sebe domov.

Auto odparkoval pred útulným, no moderne zariadeným dvojpochodovým domčekom. Vzal ju do náručia a odniesol do svojej izby.

Vtom rozospalo otvorila levanduľové viečka a udivene sa naň pozrela. „Už sme u mňa?“ spýtala sa a oči si rozkošne pretrela chrbtom ruky.

„Nie, sme u mňa,“ odpovedal jej s úprimným úsmevom na perách.

„U teba? Veď ťa skoro vôbec nepoznám. Neviem ani, ako sa voláš.“ Snažila sa vravieť zrozumiteľne, no spánok ju každým slovíčkom premáhal viac a viac.

„Som Edward,“ prezradil jej svoje meno, uložil ju do postele a prikryl prikrývkou krémovej farby.

Odteraz už nikdy nebudem opovrhovať svojim životom. Pretože od tejto chvíle je ona môj život, moja milovaná, pomyslel si, z tváre jej odhrnul neposlušné pramienky vlasov a venoval jej jeden nežný bozk na čelo.

Ak ste sa dostali až na koniec, príjmite odo mňa obrovskú gratuláciu, heh. Dúfam, že sa Vám táto jednorázovka páčila aspoň troška. Ak zanecháte aj nejaký komentár, veľmi ma to poteší.