Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Lovec Edward

16.09.2013 (21:15) • kikinka82243 • FanFiction jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 1609×

Edward je človek, ktorý loví upírov. Už od malička ho rodičia viedli k lovu upírov. Celé generácie jeho rodiny sa zaoberali lovom.

Prechádzal som sa po meste a hľadal som si nejakú zábavu. Už celé mesiace som neobjavil žiadneho upíra. Nudil som sa. Keď som nejakého objavil, štandardný postup bol sa s ním najprv zblížiť a vo chvíli, keď ma bude chieť vysať, ho zabijem. Vošiel som do reštaurácie a sadol som si za bar. Skoro okamžite si ku mne prisadla mladá žena. Bola prekrásna. Bledá ako stena, čierne oči, hnedé vlasy. Hneď na prvý pohľad som vedel, že je to upírka. 

„Ahoj," pohotovo som zareagoval. Nemohol som si dovoliť nechať ju odísť.

„Ahoj." Prezrela si ma.

„Môžem vám kúpiť drink?" začal som svoju misiu.

„Jasné, prečo nie." Sadla si na stoličku vedľa mňa.

Popíjali sme svoje drinky a ja som na nej videl, ako jej pri každom hlte dvíha jej kamenný žalúdok.

„Tak ja už asi pôjdem." Postavila sa chcela odísť.

„Počkajte, môžem vás odprevadiť domov," ponúkol som jej.

„Nie, vďaka, to nie je potrebné," nesúhlasila so mnou. Bol som dosť prekvapený, pretože každý upír vás chce hneď vysať.

„Ale no, tak snáď ma neodmietnete," snažil som sa.

„Tak fajn," konečne súhlasila.

Kráčali sme po uliciach smerom, ktorým vraj bývala. Každú chvíľu som čakal, že ma zavedie do nejakej tmavej uličky, kde ma bude chcieť vysať a ja ju zabijem. No zastali sme len pred nejakým veľkým domom.

„Tak tu bývam, ďakujem, že st ema odprevadili." Takmer mi padla sánka, bol som dosť prekvapený. Nemohol som ju však nechať behať po svete, veď je to krvilačný upír.

„Nie je za čo. Čo keby sme sa ešte stretli?" navrhol som jej.

„Prečo nie? Čo tak zajtra?" skočila mi na návnadu.

„Výborne. Vyzdvihem vás o pol ôsmej?" opýtal som sa.

„Fajn, super," súhlasila. 

„Tak sa majte," pozdravila ma a vošla do domu.

Pomaličky som šiel domov, ale stále som nevedel pochopiť, prečo sa ma nepokúsila zabiť. Je to predsa upír, má to v sebe, aj keby sa neviem ako snažila, jej pudy jej hovoria, aby ma zabila. Ešte som sa s ničím takým nestretol.

Doma som takmer okamžite zaspal po celom dni strávenom potĺkaním sa v meste som bol nejaký unavený. Snívalo sa mi o nej. Až v tom sne som si uvedomil, že ani nepoznám jej meno. Snívalo sa mi, ako sedíme na lúke a rozprávame sa. Každú sekundu som čakal jej útok na moju tepnu. No ona na mňa neútočila. Bola celkom ako človek, až na jej bledú a nádhernú pokožku. V tom sne som si ani nebol stopercentne istý, že je to upír. Celú noc ma sprevádzal ten istý sen. No mňa vôbec nenudil, bolo mi tam s ňou dobre, na jeho konci som sa jej už vôbec nebál. Bol som si už istý, že mi neublíži.

Ráno som sa zobudil už dosť neskoro. Z toho sna som bol úplne pomýlený. Nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Nezdal sa mi pravdivý. Je to predsa krvilačná beštia, možno súhlasila s mojím pozvaním len preto, aby ma dnes napadla. No pravdivé bolo to, že vôbec nepoznám jej meno. Nechal som ten sen tak a celý deň som si na neho už nespomenul, venoval som sa plánom na večer, pripravoval som si zbrane čo najnenápadnejšie, aby ma neodhalila.

O siedmej som vyrazil. Vzal som si auto a šiel k jej domu. Prišiel som o päť minút skôr, ako sme boli dohodnutí, Tak som sa rozhodol, že ju počkám. Už o malú chvíľu vychádzala z domu. Mala oblečené čierne mini šaty a čierne lodičky na vysokom podpätku. Bola prenádherná.

„Dobrý večer," slušne som ju pozdravil a otvoril som jej dvere na strane spolujazdca.

„Dobrý večer," odzravila ma a nastúpila do auta.

Zabuchol som za ňou dvere a ponáhľal som sa sadnúť si na miesto šoféra.

„Prepáčte, že sa pýtam, ale mohli by ste mi prezradiť vaše meno." Spomenul som si, že ho nepoznám.

„Ale najprv vy."

„Ja som Edward," predstavil som sa.

„Volám sa Issabella, ale volajte ma Bella." Jej meno ma očarilo rovnako ako ona.

„Tak Bella, kam by ste chceli ísť?" opýtal som sa, pretože som nerozmýšľal nad tým, kam ju zoberiem.

„Nechám to na vás."

No super, pomyslel som si.

Rozmýšľal som, kam by som ju tak mohol zobrať a vtom mi napadla jedna luxusná reštaurácia v meste. Zabočil som teda do mesta smerom k reštaurácii Moorea. Zastavil som pred reštauráciou a dal som kľúče mužovi, čo mi ho zaparkuje. Usadili nás k dvojmiestnemu stolu na kraji. Bolo to viac súkromnejšie. Takmer okamžite nám doniesli jedálny lístok. Obaja sme si objednali a čakali sme až nám donesú jedlo.

„Tak Bella, odkiaľ pochádzate?" nadhodil som tému.

„Vyrastala som vo Phoenixe a neskôr aj vo Forks." začala. „A čo ty, odkiaľ si?" zaujímala sa.

„Ja som z Los Angels," odvetil som.

Konečne nám doniesli jedlo. Keď si Bella objednávala, neregistroval som čo hovorí, ale teraz som si všimol, že jej doniesli krvavý steak. Tá krv možno trochu zmierni jej neustálu potrebu sa z toho jedla povracať. Ja som si dal kuracie mäso so šalátom. Bolo naozaj vynikajúce, ale to som za tie peniaze očakával. Zakaždým, keď som sa však pozrel na Bellu, vyzerala, akoby práve mala na tanieri červíky a jašterice, no obdivoval som ju za to, že zjedla takmer celý steak.

Po večeri sme sa išli prejsť do vedľajšieho parku. Zasa som len vyčkával, kedy ma bude chcieť vysať. No ona sa správala úplne normálne.

Stretávali sme sa celé mesiace a ona sa stále o nič nepokúsila. Stále, keď som s ňou, tak mám pocit, že som ju za tie tri mesiace aj začal milovať, no vždy, keď som tento pocit mal, tak som ho zahnal myšlienkou na to, že to predsa len je upír. Za tú dobu som ju spoznal viac, ako som poznal svojich rodičov, či hocikoho iného. Bella bola úžasná a ja som nechcel veriť, že je upír ,veď ona bola láskavá, milá, ohľaduplná a to je dosť nevšedné aj na človeka, nieto ešte na upíra.

Často mi rozprávala o svojom živote. Jej rodičia sa rozviedli, keď bola ešte malé decko a otca vídavala len cez leto a niektoré Vianoce. Zistil som o nej, že miluje hudbu a neznáša divadlo. Dokonca sme spolu boli aj na nejakom koncerte, ktorý bol na môj vkus veľmi urevaný, ale jej sa páči. Ešte mi prezradila, že by chcela ísť do Paríža, no naopak, by nikdy nechcela ísť do Číny. Bola plná prekvapení. Na naše stretnutia som už ani nenosil zbrane, vedel som totiž, že by mi neublížila.

Dnes sme sa mali stretnúť v parku pri obchodnom centre. Bolo už dosť hodín, tak som sa začal obliekať. Keďže park je od môjho bloku len neďaleko, tak nsom sa rozhodol ísť pešo. Cestou som rozmýšľal nad tým, že dnes jej už konečne poviem, kto naozaj som. Dúfam, že to nevezme veľmi zle. Nechcel by som o ňu predsa prísť.

Ani som sa nenazdal a bol som v parku. Rozhliadol som sa okolo seba a zbadal som Bellu v nádherných bielych šatách, sedela na lavičke pod lipou na samom konci parku. Okamžite som vyrazil jej smerom. Čím som bol bližšie, tým smutnejšia sa mi zdala. Už som bol celkom pri nej, no ona sa len pozerala na neurčitý objekt. Prisadol som si k nej.

„Ahoj, Bella," poydravl som ju.

„Ahoj, Edward," odzdravila ma, ale ešte stále sa ma mňa nepozrela.

„Deje sa niečo?" začal som sa zaujímať. Nebol som rád, že ju vidím nešťastnú.

„Musím ti niečo povedať," konečne sa ku mne otočila.

„Do toho," povzbudil som ju.

„Vieš, ja sa bojím, že keď ti to poviem, tak ťa stratím." Videl som na jej tvári, že keby mohla plakať, tak by plakala, preto som ju okamžite objal.

„Nikdy ma nestratíš," sľúbil som jej.

„Vieš, je to dosť strašidelné," povedala tichým hláskom.

„Bella, prosím, hovor," upokojoval som ju.

„Edward, ja som upír," vupľula zo seba. Mňa to vôbec neprekvapilo. Objal som ju ešte silnejšie.

„Ja viem," priznal som sa.

Vymanila sa mi z objatia a s prekvapením v očiach sa na mňa pozrela.

„Ako to?" dožadovala sa vysvetlenia.

„Vieš, ja ti musím tiež niečo povedať ,ale musíš mi sľúbiť, že sa ma nebudeš báť," chcel som sa poistiť.

„Prečo by som mala?" neveriacky na mňa pozrela.

„Vieš, Bella, ja som lovec upírov." Pozrel som ma ňu, ako sa jej rozšírili zreničky „Ale nikdy by som ti neublížil," uistil som ju.

„Ty si čo?" okamžite sa postavila.

„Bells, neboj sa ma, nikdy v živote by som ti neublížil," opakoval som.

„Prečo si mi nepovedal, že vieš, čo som zač?" neveriacky sa opýtala.

„Lebo som si myslel, že si rovnaká ako ostatní upíri, ale ty si úplne iná. Vieš, Bella, ja ťa asi milujem," horúčkovito som chŕlil slová.

Bella ostala ako omráčená. Ťažko si sadla vedľa napäť vedľa mňa. Takmer po minúte sa ma mňa otočila a povedala:

„Ja ťa tiež milujem, Edward," priznala sa.

V tej chvíli k tomu už nebolo čo dodať. Len sme tam sedeli v objatí ani neviem ako dlho, ale akokoľvek dlho by sme tam boli, bolo by to málo. Zrazu sa Bella odtiahla. Prekvapene som na ňu pozrel, no ona sa ku mne začala nakláňať. Vedel som, čo sa stane a nemal som v pláne sa tomu brániť. Tá chvíľa, keď sa naše pery dotkli, bola tá najkrajšia v mojom živote. Jej pery boli chladné a tvrdé, no mne to vôbec nevadilo. Až v tej chvíli som si uvedomil, že nie všetci upíri musia byť rovnakí. Ja som miloval upírku.

......

Po dvoch rokoch sme sa s Bellou milovali rovnako ako v ten deň, keď sme si povedali naše tajomstvá. Kúpili sme si malý domček na okraji Los Angeles. Ja som prestal s lovom upírov a našiel som si prácu v jednej právnickej inštitúcii, v ktorej bola Bella manažérka. Boli sme dokonca aj v Paríži. Začal som uvažovať o tom, že sa stanem upírom, aby som bol s Bellou navždy.

Tak som našiel lásku v bytosti, o ktorej som si myslel, že ju budem navždy nenávidieť.

Autor: kikinka82243, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Lovec Edward: