Krátka poviedka o Edwardovi, ako ho nepoznáme. Vrah bez rodiny a priateľov, ktorý sa inšpiruje knihou. Hádam sa bude páčiť...
10.02.2011 (16:00) • GIGvc • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1802×
Pomaly cúval dozadu. Vzal fotoaparát a spravil zopár snímok. Prvá bola rozmazaná. Na druhej bolo telo mladej dievčiny, nahej a ležiacej v tŕní. Tretia zobrazovala detail kvapôčky vody odrážajúcej žiaru zapadajúceho Slnka. Užíval si ten pocit všemocnosti. Neodolal, kľakol si k telu a prsty jemne zaboril do zeme. Vybral naozaj vhodné miesto. Nikto, okrem mäsožravých zvierat tu zúboženú mŕtvolu nenájde a navyše, pôda je vlhká. Ľahšie sa aj tie posledné zvyšky rozložia. Pre istotu ju však prekryl lístím, čo našiel okolo. Tvár však nechal voľnú. Nedokázal ju zakryť, to bola jeho slabina. Tmavohnedé oči bez výrazu sa pozerali smerom, ako mal topánky. Už nikdy viac nežmurknú...
„Fascinujúce...“ pomyslel si a zložil knihu na kolená. Už sa rozhodol, bude to musieť vyskúšať. Za svoj dlhý a mŕtvy život bez priateľov už vyskúšal všeličo. Vražda nebola výnimkou, no vždy len za účelom potravy. Teraz to bude iné. Zahrá sa na Boha.
Potreboval si to premyslieť, tak vyskočil oknom a rozbehol sa do lesa. Radšej lovil ľudí, ale potreboval si zájsť do mesta, a tak skolil dve srny. Domov sa vrátil s východom Slnka. Prezliekol sa a peši sa vydal ku škole.
Nie, nechodil tam. Nikdy ho škola nebavila. Hoci „zamrzol“ v školskom veku, nemal v úmysle dokončiť ju. Nepochopil jej význam, veď životom si kráča aj bez akéhosi papieru o ukončení školskej dochádzky. A je mu sveta žiť. Prácu si nehľadá, peniaze nepotrebuje. Nič si nekupuje. Život leňošského kriminálnika mu vyhovuje.
Teraz tu stál s výrazom nenúteného frajera a čakal na prvé dievča, ktoré si ho trúfne osloviť. Ľahostajne sa oprel o bránu a svojou upírskou krásou zamotával dievčatám hlavy. Neušli mu ani ich myšlienky. So svojím darom sa naučil perfektne manipulovať.
Jedno dievča sa mu pozdávalo najviac. Čistá a nevinná, naozaj vhodná panna. Ale príliš hanblivá. A navyše s takou lahodnou vôňou. Vybral si ju. Odlepil sa od steny a zamieril ku skupinke mladých dievčat asi v jeho (ľudskom) veku a nahodil svoj úsmev. Pohľad na biele zuby podlomil kolená všetkým prítomným. Všetky si mysleli to isté, aby sa otočil práve na ňu, až na jednu výnimku. To tiché dievča. Bella, ako vyčítal. Len sklonilo hlavu a dlhými zvlnenými vlasmi si zakrylo tvár.
„Ona je na to tá pravá,“ pomyslel si. Nadviazal všeobecný rozhovor a postupne komunikoval už len s Bellou. Myšlienky znovu neklamali. Skutočne bola veľmi naivná a hneď si získal jej dôveru. Vôbec si neuvedomovala, že už nie je so svojimi kamarátkami. Že už vôbec nie je pri škole, ale práve naopak, kráča k blízkemu lesu.
Celý čas viedli spolu rozhovor, až kým neprišli na odľahlú lúku. Keď si uvedomila, kde je, začala panikáriť. Z tichej spoločníčky je zrazu kričiaca sopka. Už-už sa rozbehla, ale našťastie ju zachytil. No tak nevľúdne, že spadli obaja. Ležala mu v náručí a pach krvi mu vrazil od nosa.
„Veď ona si rozbila hlavu o kameň! Je tu jeden jediný a ona sa oň, akoby naschvál, buchne!“ lamentoval. Nebol však dlhšie na love a tá vôňa bola taká neodolateľná... Vychutnal si ju do poslednej kvapôčky. Podvedome si mľaskol.
„Dobrota. Ale kde teraz zoženiem ďalšiu?“ hlboko premýšľal.
Jediné východisko, ktoré ho napadlo, bola zas škola. Jedna jej kamarátka, akási Jessica, naňho zízala ako na anjelské stvorenie. Nájde si tú. A tak sa aj stalo.
Teraz bol opatrnejší a vyplatilo sa. Nechcel používať nadprirodzenú silu, ale aj tak si boj s Jessicou veľmi neužil. Bola slabá, ale čo čakať od mladej dievčiny?
Keď bola úplne v jeho moci, prinútil ju vyzliecť sa. Chvíľu sa zdráhala, ale nakoniec pod hrozbou smrti to spravila.
„Hlupaňa, aj tak sa tomu nevyhneš!“ prebehlo mu hlavou. Donútil ju ešte ľahnúť si na špinavú zem. Sám ju upravil do špeciálnej pózy. Vzal nôž a spravil rovnú ranu cez pol krku. Snaha brániť sa bola márna, len mu odhodlane pozerala do očí. Akoby bola šťastná, že jej smrť spôsobí tento anjel. Krv začala vytekať okamžite. Sledoval celé to divadlo s uspokojením a akýmsi vzrušením. V knihe ten pocit opísali ako všemohúcnosť, ale v skutočnosti je to oveľa mocnejšie. Dodá vám to silu a vynesie do výšin.
„Nádhera...“ vykĺzlo z úst vrahovi. Usmieval sa. Dievča bolo vyškerené. Zmeravené strachom. Ešte drobná úprava a...
... Tmavohnedé oči bez výrazu sa pozerali smerom, ako mal topánky. Už nikdy viac nežmurknú...
Autor: GIGvc (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Diskuse pro článek Nebezpečné chute:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!