Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nečakaná špionáž

13.04.2013 (17:00) • Melanie99 • FanFiction jednodílné • komentováno 7× • zobrazeno 2237×

Zdvihla som mobil a začala som hovoriť ako v mafiánskych filmoch.

„Práve vchádzam do budovy. Nie, nikde ho nevidím."

„Chcela som sa spýtať niečo iné. Nemusíš si zo mňa robiť srandu. Keď ho spoznáš, uvidíš..." Mala som dojem, že ak začne o ňom Emma rozprávať, nezloží mi ani za hodinu.

„Mám dojem, že som ho stretla, ahoj." Rýchlo som zložila a vzdychla som si. Pomaly som kráčala k recepcii.

„Dobrý deň, prajete si?" Recepčná vyzerala tak na tridsať, zdala sa mi milá.

„Hľadám kanceláriu pána Cullena. Mám tu nastúpiť ako jeho asistentka."

„Och, samozrejme. Ste Ivonna Sversová, mám vás tu niekde..." Začala sa prehrabovať v šuflíku.

„Nie, ja som Isabella Swanová, ak ste to mali na mysli." Prestala hľadať formulár a mykla plecami, akože to nevadí. Už mi taká sympatická neprišla.

„Choďte na štvrté poschodie a potom doľava. Na konci je veľká miestnosť, druhé dvere vpravo." Snažila som sa zapamätať si to. Hlavne nech tu neblúdim, už aj tak sa cítim dosť trápne v tých čiernych silonkách, do ktorých ma navliekla Emma.

„Sakra..." Kam to mám ísť? Tretie poschodie,... áno už viem. Vystúpila som z výťahu na treťom poschodí. Zamierila som po chodbe a na moje šťastie tam bola miestnosť, o ktorej hovorila recepčná. Hneď som prešla k druhým dverám vpravo a zaklopala som. Hodnú chvíľu nikto neotváral, a tak som opatrne nazrela dovnútra. Divné. Nevyzeralo to tu ako kancelária... Vošla som dovnútra a zbadala som dvere. Tam už určite bude pán Cullen. Nezaklopala som a hneď som vošla, čo bola dosť veľká chyba. Naskytol sa mi totiž pohľad na párik, ktorý si to rozdával v tej malej kúpelni. Ako krava som tam stála, až kým sa na mňa nepozrel ten najsexi chlap na planéte Zemi a nezačal na mňa vrieskať. Rýchlo som zabuchla dvere a vybehla som odtiaľ. Preč, preč, preč...

Pekne prosím, len nech to nebol môj šéf. Nabúrala som do tej nepríjemnej recepčnej.

„Čo tu robíte, pani Spansová? Kancelária je o poschodie vyššie." Pri jej slovách som si vydýchla. Aspoňže to nebol môj šéf... Rýchlo som zamierila k výťahu. Keď som vystúpila, už na správnom poschodí, začala sa mi krútiť hlava, a tak som si na chvíľu sadla. Prebrala som sa, až keď som videla toho, ktorého som prichytila... Rýchlo som zaliezla na dámy a čakala som tam asi päť minút. Odvážila som sa vyjsť a našťastie tam nebol. Teraz som už dosť meškala, a tak som sa vybrala za Cullenom. Zaklopala som preistotu dvakrát, a potom som vošla. Takmer som sa na mieste zvrtla a utiekla. Za stolom sedel ten istý muž... Bože, za čo ma trestáš? Tváril sa však akoby nič, na tvári mal pokrivený úsmev a pokynul mi rukou, aby som si sadla. Kŕčovito ako žehliaca doska som sa posadila a dívala som sa do zeme.

„Príjemný prvý deň v práci, slečna Swanová. Trochu meškáte." On so mnou hovoril akoby nič! Opatrne som naňho pozrela. Díval sa na mňa, akoby čakal odpoveď.

„Ďakujem, Ospravedlňujem sa, zablúdila som..." Očervenela som ako rak, ale on ani okom nemihol, len sa chápavo usmial.

„Na dnes vám nedám nijakú prácu, môžete si zariadiť stôl a ak by ste bola taká dobrá a doniesla mi jednu kávu...?" Na konci z vety urobil otázku a znova sa usmial. Takmer som mu padla k nohám a klaňala sa mu. Ovládla som sa len preto, že som sa stále hanbila ako pes. 

„Isteže." Vybehla som z kancelárie ako víchor. Po chvíli som počula kroky. Na plece mi dopadla čiasi ruka. Otočila som sa na toho opovážlivca.

„Nepovedal som vám, akú kávu chcem." Bol to Edward Cullen a jeho ruka bola na mojom pleci už nejako dlho. Pozrela som sa na jeho ruku a potom naňho. Dal ju dolu a usmial sa... Bože, ja sa roztopím.

„Tak teda s mliekom a bez cukru, vďaka, slečna Swanová." Odkráčal si akoby nič a ja som tam stála. Po chvíli rozplývania sa nad svojím šéfom a nadávania si, aký som idiot, som mu bežala po tú kávu. Takmer som sa ňou obliala, ale ustála som to a položila som mu ju na stôl. 

„Ďakujem. Prepáčte, ale predsa len by som pre vás niečo mal. Mohla by ste zoradiť tieto papiere? Stačí, keď mi ich uložíte podľa dátumu." Vzala som si od neho kopu papierov a zamierila som k svojmu stolu.

„Mimochodom, prepáčte, ale oslovenie slečna Swanová je strašne dlhé... Nemôžem vám hovoriť Isabell?" On mi chce tykať... Akoby sa nič nestalo. Sakra, čo mám povedať?

„Ak vám to vyhvuje... Ale radšej Bella. Neznášam oslovenie Isabell. Stará mama ma tak volá stále a štípe ma pri tom do líc, takže mi to vadí." Očervenela som, dnes už po druhýkrát. Ja tu vykecávam o starej mame. Rýchlo som si sadla a snažila som sa tváriť nenápadne. 

Po zbytok dňa som triedila papiere a Edward zatiaľ niečo robil na počítači. Mám podozrenie, že tam hral scrabble, ale nechcela som toľko nakúkať. 

„No, na dnes máte voľno, tie papiere si dorobím sám, vyzeráte unavene." Strhla som sa a prebrala som sa zo snívania o nás dvoch... Nebuď hlúpa! Ešte pred chvíľou si ho pristihla, ako si to v cudzej kúpelni rozdáva s ktoviekým...

„Nie, ja to spravím, nemusíte sa obťažovať." Nechcela som vyzerať ako neschopná.

„Naozaj, bežte domov. Ale ak tak rada trávite čas v mojej prítomnosti, môžeme zbehnúť na kávu. Nemusíte súhlasiť, je to príkaz od šéfa. O desať minút na recepcií, Bella." Vyšiel z kancelárie a ja som tam sedela z ústami dokorán. On ma pozval na rande? Mňa? Za iných okolností by som skákala dva metre tridsať, ale snáď si nemyslí, že som nejaká šlapka... Možno to tak robí s každou. Pozve ju na rande a vyspí sa s ňou v kúpelni. Nie, nikam nejdem. 

„Vy už odchádzate, slečna Sveenovho?" Zízať s otvorenými ústami a rýchlo som prikývla.

„Á?" Recepčná sa na mňa usmievala a ja som jej mala chuť vynadať. Nevie si zapamätať jedno blbé priezvisko, alebo mi to robí naschvál? Môže ma radšej oslovovať asistentka. Alebo rovno šľapka, lebo tu stojím a čakám na rande s Edwardom Cullenom. Som blbá, blbá, blbá, blbá... pokračovala by som, ale zjavil sa tu Edward a usmieval sa na mňa tým božským úsmevom. Ako omámená som s ním vyšla von.

„Ste v poriadku, máte akýsi nesústredený pohľad. Asi vás už nudím, zbehneme na tú kávu." Rýchlo som prestala detailne rozoberať stavbu jeho hrude a pozrela som sa mu do očí. 

„Len som sa zamyslela." 

„Ak to nevadí, vyzdvihne nás môj brat, mám pokazené auto..." Nevyzeral, že je z toho nadšený, ale nijako mi to nevadilo.

„Už je tu." Obzrela som sa smerom, ktorým ukazoval, a ja som takmer odpadla. Kráčala k nám dokonalá kópia Edwarda, akurát na sebe nemal oblek. Keď ma zbadal, zatváril sa pobavene.

„Nazdar, braček. Dobrý deň slečna, my sme sa už stretli." Žmurkol na mňa a ja som bola červená až na zadku. Musel to byť on, koho som prichytila... Takže Edward ma nechce len do postele. Teda dúfam. To je teraz jedno. Obaja bratia sa na mňa pozerali takmer rovnakým pohľadom, až to bolo na zasmiatie.

„Vy sa poznáte?" Edward sa tomu divil.

„Áno, tuto tvoja asistentka mi zablúdila do kancelárie, asi si nás pomýlila." Nevyzeral, že by bol za to ráno naštvaný. Prestala som naňho zízať s otvorenými ústami a rýchlo som prikývla. Edwardov brat John, ako som zistila, nás vysadil pred kaviarňou. Edward mi otvoril dvere a my sme si sadli.

„Tak ako ste sa s Johnom spoznali?" Odvrátila som zrak a vyhýbavo som si objednala kávu. Keď servírka odišla, Edward sa na mňa zadíval s pobaveným úsmevom. 

„Tak?" Stále na mňa upieral ten prenikavý pohľad...

„Tak teda dobre... Dnes ráno som prišla na recepciu a zle som si zapamätala poschodie... Takže som vošla do Johnovej kancelárie. Vošla som dnu a zbadala som ho pri... Veď vieš, mal tam nejakú ženu. Vybehla som odtiaľ a takmer ma porazilo, keď som ťa videla v kancelárií. Tváril si sa akoby nič a ja som si myslela, že som videla teba..."

„Páni moji... A ja že John sa vie aspoň zamknúť... Haha. Mrzí ma to, Bella, som rád, že sme si potykali." Díval sa na mňa a v očiach mal iskričky.

„Potykali?"

„Áno, ak sa nemýlim, tykala si mi, takže ja som Edward." Ako ma vie tak omámiť?

„Bella." Dívali sme sa na seba. Konečne prišla káva a ja som si rýchlo odpila. 

„Och, doriti... To bolí!" Bola vrelá a môj jazyk to schytal plnou dávkou. Vstala som a chcela som nájsť toalety. Edward vstal a zaviedol ma tam. Napila som sa ľadovej vody a bolesť zmizla. Až vtedy som si uvedomila, že sme na dámskych záchodoch.

„Edward, choď preč, to sú dámske..." Nestihla som dopovedať, lebo na ústach som mala čoskoro tie jeho. Bozkávali sme sa na dámskych záchodoch, ja s obareným jazykom, lenže vôbec mi to neprekážalo. Zaborila som mu ruku do tých nádherných vlasov a potom sa odtiahol.

„Nehneváš sa?" V tvári mal nevinný výraz, ale v očiach mu svietili šibalské ohníčky. 

„Hnevám. Chýbajú mi tvoje pery na tých mojich." Znova som si ho pritiahla a spojila naše pery.

„Nie žeby mi to vadilo, ale je to dosť antiromantické bozkávať sa na dámskych toaletách..." Bola som prekvapená, že to od neho počujem. Iný chlap by sa zjavne nebránil bozkom ani niekde v kanáli.

„Máš pravdu." Odtiahla som sa a napravila som si šaty. Edward mi zašepkal do úst len tri slová.

„Neďaleko mám byt..."

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nečakaná špionáž: