Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » (Never) Alone

17.02.2014 (16:00) • SissaVampire • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 2075×

 (Never) Alone

hudba

Bude to, ako by som nikdy neexistoval...

„Bells, ponáhľaj sa, budeš meškať do školy!“ počula som Charlieho hlas z kuchyne.

„Už idem,“ povedala som unavene a zbehla schody na prízemie. Prešla som do kuchyne a z chladničky som si vzala dva sendviče. Vložila som si ich do tašky a Charlie dopil svoju rannú kávu.

„Keď sa vrátiš, budeme sa musieť porozprávať,“ povedal zamyslene.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa opatrne v momente keď som zastala na prahu dverí pri odchode z kuchyne.

Charlie si povzdychol a jednou rukou sa chytil za hlavu.

„Bella, pozri, vidím, že nie si v poriadku, odkedy ten hajzel-...“ V tom sa odmlčal a potriasol hlavou. Po chvíli sa nadýchol a znovu pokračoval: „Už je to pol roka, čo si v tomto stave a ja si o teba robím veľké starosti, Bells.

Zlatko, musíš sa vzchopiť a zmieriť sa s tým, že Edward sa už nevráti.“

Keď vyslovil jeho meno, sklopila som zrak a hľadela do zeme. Tá rana v mojom vnútri sa znovu začala otvárať a bolieť. Pri každej myšlienke na neho sa mi do očí tisli slzy.

„Držíš si odstup od ľudí, každého od seba odháňaš... Prestala si sa stretávať s ostatnými priateľmi... Hovoril som s tvojou mamou a dospeli sme k návrhu, že by si šla na čas k nim do Jacksonvillu. Zmena prostredia by ti len prospela,“ povedal a ja som prekvapene zaklipkala očami.

„Č-čože?“ šepla som.

„Je to pre tvoje dobro,“ presviedčal ma.

„Nie, ja nikam nejdem,“ vyštekla som nahnevane.

„Bella, no tak...“

„Nie, okrem toho, s kamarátmi sa stále bavím. Dnes večer ideme s Jess do kina,“ zaklamala som. Ach, budem musieť niekam vypadnúť. 

„Naozaj?“ opýtal sa podozrievavo.

„Chceš jej zavolať?“ navrhla som mu, lebo som vedela, že to neurobí.

Záporne potriasol hlavou a znovu si sadol na stoličku pri okne.

„Pekný deň,“ povedala som podráždene a odišla z kuchyne.

„Aj tebe, dcérka.“ Začula som, ale už som sa neotočila.

V predsieni som si obliekla dlhú tmavomodrú bundu a obula som si svetlé nízke čižmy. Vzala som si batoh, kľúče a vyšla som z domu. Bol február a zima začala ustupovať. Sneh sa už dávno roztopil a na cestách bolo blato.

Nastúpila som do svojho auta a vyrazila som do školy. Vedela som, že ma čaká ďalší obyčajný, nudný deň. Radšej som sa každému vyhýbala a s nikým som sa nerozprávala. Bolo mi jasné, že tí, čo sa pred časom nazývali mojimi kamarátmi ma rozoberajú pri každej príležitosti a ja sa tvárim, že o tom neviem. V skutočnosti ma to vôbec netrápi... Nič ma netrápi, nemám čo stratiť.

Nech je to tu akokoľvek zlé, do Jacksonvillu rozhodne nepôjdem. Chápem, že si Charlie o mňa robí starosti. Často zvyknem byť podráždená, aj keď viem, že on to nikdy nemyslí v zlom. Jeho slová proste prídu v najmenej vhodný okamih a ja sa nezdržím a reagujem inak, ako by som mala. Zvládam každodenný krátky rozhovor o tom, ako bolo v škole, ale to je všetko.

Odbočila som na parkovisko pred školou a vošla som dnu cez starú hrdzavú bránu. Zaparkovala som na najbližšom voľnom mieste pri budove a vystúpila som. Zamkla som auto a s batohom na jednom ramene som vošla do školy a kráčala do triedy. Práve sme mali literatúru. To bolo niečo, čo ma zaujímalo a bola som v tom doma. Vstúpila som do triedy a sadla som si na prázdne miesto k oknu. Zapozerala som sa von a všimla som si, že obloha sa zatiahla a v okamihu sa spustil silný dážď. Počasie vo Forkse bolo presne moje nálady. Zlé a ešte horšie.

Do triedy vošiel profesor a oznámil, že dnes budeme pokračovať v preberaní Shakespearových tragédii. Samozrejme, rozoberali sme to najznámejšie dielo, ktoré mi skutočne nepadlo vhod. Keď profesor pustil ukážku z filmu Rómeo a Júlia, mala som čo robiť, aby som sa nepostavila a nevybehla s plačom von.

Spomenula som si na Edwarda, ako citoval verše z tohto diela a odvrátila som zrak od obrazovky.

Nevedela som sa dočkať konca hodiny. Rýchlym krokom som vyletela z triedy a ponáhľala som sa na toalety. Zavrela som sa v kabínke a potichu som sa rozplakala. Ach, prečo... Všetko mi ho pripomína a ja nedokážem udržať svoje emócie.

Bolo to niečo vyše štyroch mesiacov odkedy odišiel. Odišiel navždy. Svoj sľub dodržal perfektne. Stále mám pred očami, ako mi oznámil, že je koniec. Vravel, že to bude, ako by nikdy neexistoval, no nie je to tak. Skôr mi to pripadá, ako keby zomrel. V jeden deň tu bol a na ďalší bol preč. Zmizol a nezanechal tu za sebou nič. Všetci ako by sa prepadli pod zem.

Nedokážem sa s tým zmieriť a vzchopiť sa. Jessica, Angela a ostatní chápali moje správanie pár týždňov po tom, ale neskôr som sa cítila byť pri nich zbytočná a začala som ich obchádzať.

Veľa na neho myslím. Spomienky sa mi stále vracajú a to je jediné, čo mi ostalo. Okrem nich som stratila všetko. Lásku, zmysel svojho života... Prišiel na mňa ďaľší nával vzlykov a ja som to nedokázala dusiť v sebe. Mala som šťastie, že na dievčenských toaletách nikto okrem mňa nebol, ale potom mi došlo, že je to tak kvôli priebehu ďalšej hodiny.

Nemohla som sa takto vrátiť do triedy. Sadla som si na studené kachličky a snažila som sa upokojiť. Kolená som si pritiahla k hrudi a ruky som si ovinula okolo pokrčených nôh. Zaklonila som hlavu dozadu a slzy mi stekali po líchach. Dopadali na moje hnedé vlasy alebo priamo na zem.

Po chvíli som vyšla z kabínky a pozrela sa do zrkadla nad umývadlom. Vyzerala som hrozne. Červené uplakané oči mi na kráse vôbec nepridávali. Napila som sa studenej vody, upravila som sa a keď odoznelo zvonenie na prestávku, vyšla som von.

Pomalým krokom som kráčala do triedy v ktorej sme mali dvojhodinovku biológie. Toto sa mi v poslednom čase stávalo často. Príliš som myslela na Edwarda a nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Väčšinou to dopadlo tak ako pred chvíľou.

***

Keď som kráčala do jedálne počas obednej prestávky, rozmýšľala som ako oslovím svojich kamarátov. Charliemu som povedala, že idem s Jessicou do kina, ale ešte neviem, či sa jej vôbec spýtam.

Otvorila som ťažké dvere a keď som videla ich stôl prázdny, trochu mi odľahlo. Išla som si nabrať jedlo a pri pulte som stretla Angelu.

„Ahoj,“ pozdravila ma milo. Bola jediná, čo sa so mnou ako tak bavila.

„Ahoj,“ povedala som a snažila som sa o úsmev.

„Čo nové, Bells?“ pýtala sa, keď si naberala misku šalátu.

Pokrčila som ramenami a potriasla hlavou.

„Všetko po starom.“

Položila som jej tú istú otázku a ona odpovedala mi takmer rovnako. Sadli sme si spolu k voľnému stolu a začali sme jesť.

„Chystáš sa na ples?“ opýtala sa ma zrazu Angela.

„Aký ples?“

„Budúci mesiac škola organizuje Valentínsky ples,“ hovorila nadšene.

„Ehm, to asi nebude pre mňa ten najlepší nápad...“ povedala som tichšie a Angela sa zarazila.

„Oh, prepáč...“

„To nič.“

„Ešte stále sa kvôli tomu tak veľmi trápiš?“

„Ale nie,“ hrane som sa pousmiala. „Len plesy celkovo nemusím... Ja a tanec, to radšej nie.“

Angela chcela niečo povedať, lenže v tom prišiel Eric a veselo nás pozdravil. S Angelou si venovali letmý bozk a ja som sa odvrátila. Všimla som si, ako do jedálne vošli Jessica, Mike, Lauren a pár ďalších ľudí. Automaticky si prisadli k nám a všetci mi venovali neobvyklé pohľady. Jessica sa tvárila, ako by bola nad vecou, Lauren mala v tvári povýšenecký výraz a Mike sa na mňa prekvapene usmieval.

„Bella, dlho sme sa nevideli,“ začal a ja som sklopila zrak.

„Teda, videli, ale...“ nevedel opísať, ako som sa všetkým vyhýbala.

„Ja viem...“ prikývla som. Nevedela som, čo na to povedať.

„Bella je späť!“ zvolal nadšene a ja som začínala ľutovať, že som sa dnes rozhodla sedieť pri obede v ich spoločnosti.

No povedala som si, že sa pokúsim byť taká, ako predtým. Aspoň na verejnosti. Doma môžem nariekať koľko chcem, ale inak by som sa mala tváriť, že je všetko v poriadku. Myslím, že to by som mohla zvládnuť.

„Tak, ľudia, čo keby sme večer vybehli do kina? Hrajú Sinister, vraj je to dobrý horor,“ navrhla som a snažila som sa tváriť nadšene.

„Skvelý nápad, tiež som o tom filme počul!“ chytil sa okamžite Mike.

„Ja som za,“ prikývla Angela.

„Zlato, videla si trailer?“ opýtal sa jej pobavene Eric.

„Filmový večer s Bellou...“ povedala ironicky Jessica a Lauren len prevrátila očami.

 ***

Po obede som sa vrátila na hodinu španielčiny. Ubehla celkom rýchlo a keďže nám posledná hodina odpadla, mohla som ísť rovno domov.

Charlie bol ešte v práci keď som dorazila. Netušila som, kedy príde, no radšej som sa rýchlo prezliekla a ponáhľala som sa do Port Angeles. Keď som tam dorazila, mala som ešte dve hodiny voľna. Rozhodla som sa, že zbehnem do obchodného centra, aby som sa aspoň na chvíľu odreagovala.

Zaparkovala som v podzemnej garáži, zamkla som auto a prešla som k obchodom. V niektorých výkladoch sa už začali objavovať jarné kolekcie, v iných boli ešte stále zimné výpredaje. 

hudba

Kráčala som po nablýskanej dlažbe obchodného centra a vôbec som si nevšímala ľudí okolo seba. V ušiach som mala slúchadlá a počúvala som pesničky od Coldplay. Zrazu začala hrať pesnička Scientist a ja som automaticky spomalila svoj krok. Sklonila som hlavu a pobrala som sa ďalej. Text som vedela už naspämať, no táto pesnička ma vždy dostala. Dokonale vystihovala moje myšlienky.

Bezprízorne som sa vliekla medzi výkladmi a davom ľudí. Okolitý svet pre mňa neexistoval. Väčšinu času som upadala do stavu zombie, kde som sa nachádzala len ja a chmúrne myšlienky. Netušila som ako dlho to ešte vydržím a vedela som, že by som s tým mala niečo robiť. Nebolo to ľahké. Vnútorná bolesť ma ovplyvnila až natoľko, že som sa cítila byť veľmi slabá. Niektoré dni som ani nedokázala vstať z postele. Často som sa triasla od zimy a trpela neobvyklou bolesťou zvnútra.

Pri chôdzi sa mi podlamovali nohy a pripadala som si príliš ťažká. Toto nikto nevedel. Nikto nedokázal čítať z mojej mysle a zistiť, čím si teraz prechádzam.

Do očí sa mi začali tlačiť slzy, ale musela som ich zahnať preč.

Vošla som do jedného z obchodov a vybrala som si pár kúskov oblečenia. Čierno-bielu kockovanú košeľu, tmavé rifle, sivé legíny a pár hnedých náramkov. Nakupovanie som nikdy nemala rada, ale v poslednom čase som si naň zvykla. Vždy, keď som Charliemu tvrdila, že som vonku s priateľmi, túlala som sa po obchodoch.

Predavačka mi podala plnú tašku, ja som si ju vzala a vyšla som z obchodu. Napadlo mi, že by som si mohla pozrieť aj nejaké tenisky, keďže prichádza jar. Prešla som sa po ďalšom poschodí a vošla som do obchodu so značkovými teniskami. Vzala som si dva páry conversiek, jedny klasické čierne a druhé sivé. Nemôžem povedať, že by ma nakupovanie robilo šťastnou, ale aspoň na chvíľu mám nejaké rozptýlenie.

Pozrela som sa na hodinky a stále som mala kopu času. Išla som si odniesť veci do auta a potom som sa vrátila do internetovej kaviarne. Objednala som si veľké cappuccino a sadla som si k voľnému počítaču.

Pred siedmou som odišla z kaviarne a kráčala som ku kinám, ktoré boli súčasťou tohto centra. Z diaľky som uvidela len Jessicu a Mikea, tak som im nenápadne zamávala. Mike sa usmial a veselo mi odkýval. Na tvári Jess sa objavil nútený úsmev a ja som jej ho opätovala.

„Ahojte, kde sú ostatní?“ pýtala som sa, keď som bola pri nich.

„Angela sa necíti dobre a Eric je s ňou, takže oni dnes neprídu,“ povedal Mike a ja som prikývla.

„A čo Lauren a Tyler?“

„Majú iný program,“ pokrčila ramenami Jess. Aj ona tu bola len preto, aby nás nenechala s Mikeom samých. Už dlhšiu dobu sa o niečo pokúšala, ale asi jej to príliš nevychádzalo.

„Idem kúpiť lístky,“ povedal Mike a my sme obe prikývli. Mike odišiel a medzi nami nastalo trápne ticho. Radšej som sa začala rozhliadať po veľkých plagátoch nových filmov. Jessica si ma povýšenecky premerala a ja som sa tvárila, že som to prehliadla.

Cítila som sa naozaj zvláštne. Predtým sme boli kamarátky a teraz sa nevieme ani porozprávať. Ja viem, že som sa správala divne, po tom, ako ma Edward opustil, ale to je snáď normálne. Ľudia mi to tolerovali prvých pár dní a potom čakali, že sa zo dňa na deň dám do poriadku. Tak to ich asi sklamem, ale nejde to. Nedá sa na to len tak zabudnúť, len tak sa cez to preniesť. Milovala som ho. Stále ho milujem a nikto tomu nerozumie.

Mike sa vrátil aj s lístkami a pomaly sme kráčali do sály dvanásť. Jessica si cestou vzala colu a Mike stredný popcorn. Išli sme si sadnúť na naše miesta a videla som, ako sa Mike nenápadne tlačil ku mne. Jessica si to všimla ešte skôr, tak sa votrela na stredné sedadlo medzi nás dvoch. Sála bola takmer prázdna, no vzhľadom na film som to úplne chápala. Už len trailer bol veľmi strašidelný, možno tu nevydržím sedieť ani do polovice hororu.

O chvíľu na veľkom plátne pustili reklamy a trailery na nové filmy, ktoré prídu do kín budúci mesiac. Potom stlmili svetlá ešte viac a začali premietať film. Už v prvých minútach sa objavilo pár krvavých záberov a ja som sa nad tým pousmiala. Mike sa strhol a Jessica sa tvárila znudene.

Celý čas som mala oči na plátne, ale myšlienky mi chodili rôznymi smermi. Vôbec ma netrápilo, že predomnou na obrovskom plátne striekala krv a ľudí zabíjali nechutnými spôsobmi. Čím ďalej, tým to bolo odpornejšie, ale mne to neprekážalo. Zrazu sa Mike zdvihol a prešiel popri nás von.

„Hneď sa vrátim,“ povedal. Bol celý zelený a trochu som o neho mala starosti.

Ostala som sedieť vedľa Jessici, no keď sa Mike dlhšiu dobu nevracal, rozýšľala som, že pôdem za ním. Zistiť či je v poriadku alebo nepotrebuje pomoc.

„Idem skontrolovať Mikea,“ povedala som Jessice a ona ma zpražila vražedným pohľadom.

„Dobre viem, o čo ti ide!“ zasyčala a ja som sa na ňu prekvapene pozrela.

„Prosím?“

„Bella, nehraj to na mňa!“

„O čom to hovoríš?“ Stále som nechápala, kam tým mieri.

„Zdá sa ti, že som slepá?! Teraz ti je dobrý aj Mike, však?! Keď ti to nevyšlo s Cullenom... Omrzela si ho a tak ťa poslal k vode,“ hovorila nahnevane. „Myslíš si, že teraz len zapískaš a Mike k tebe hneď pribehne?! Už mám toho dosť!“

„Tak toto si prehnala,“ povedala som, postavila som sa a odišla som z kina. Nemalo zmysel vysvetľovať jej, že po Mikeovi vôbec netúžim. Skôr naopak. Musela som vypadnúť, nedokázala som tam s ňou ostať sedieť po tom, čo mi povedala.

Ráznym krokom som prechádzala popri toaletách, z ktorých vyšiel Mike.

„Bells, kam ideš?“ pýtal sa ma zarazene.

„Preč,“ vzlykla som. Bolo mi do plaču, ale nemohla som sa pred ním zrútiť.

„Stalo sa niečo?“

„Nie. Mike, potrebujem byť sama. Uvidíme sa zajtra v škole. Radšej sa vráť k Jess,“ povedala som a on prikývol.

S plačom som dobehla k autu a nasadla som dnu. Prečo... Komu som tak veľmi ublížila, že musím teraz takto trpieť?

Možno mala Jessica pravdu. Omrzela si ho a tak ťa poslal k vode... Ale ako mi to mohla takto povedať?! Keby len vedela, ako to celé bolo.

Slzy mi tiekli po tvári a ja som si ich musela pri šoférovaní utierať, aby som videla na cestu. Nevnímala som premávku a tak sa mi stalo, že som náhodou prešla križovatku na červenú. V tom som začula trúbenie a piskot pneumatík. Okamžite som dupla na brzdu, aby som sa vyhla autu, ktoré malo dokonca prednosť. Našťastie sme obaja včas zabrzdili a nikomu sa nič nestalo. Ale mohlo sa stať... A možno by to tak bolo aj lepšie. Pre mňa. Už by som sa netrápila, nikomu by som nebola na obtiaž a nikto by sa o mňa nemusel starať.

Najlepšie by bolo, keby som tu nebola, pomyslela som si a utrela som si ďalšie slzy. Edward by sa o tom aj tak nedozvedel. A ak aj áno, nemyslím, že mu na mne ešte záleží...

Dorazila som domov a keď som vystúpila z auta, silno pršalo. Prebehla som k vchodovým dverám, odomkla som ich a vošla do domu. Charlie bol doma, videla som pri dverách jeho zablatené topánky a z kuchyne som počula divné zvuky. Našťastie som za tú chvíľu zmokla, takže som si nemusela rýchlo utierať slzy, aby nevidel, že som zase plakala.

„Ahoj, Bells, aký bol film?“ pýtal sa ma, keď vyšiel z kuchyne v kockovanej zástere.

„Fajn,“ odsekla som krátko.

„A ako sa má Jessica?“ vyzvedal ďalej.

„Dobre.“ Určite sa má dobre.

„Idem si ľahnúť, som unavená. Dobrú noc,“ povedala som otrávene a Charlie na mňa celý čas nešťastne hľadel.

„Dobrú,“ povzdychol si a ja som vyšla po schodoch do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a znovu som sa rozplakala do vankúša. Už som ani nevedela, prečo plačem. Či je to kvôli Edwardovi, alebo kvôli tomu, čo mi povedala Jessica... Alebo kvôli tomu, že sa cítim byť úplne zbytočná a nepotrebná. Určite by som nikomu nechýbala, keby som odtiaľto zmizla.

Och, ale kam by som šla? Jediná možnosť by bola ísť k mame a Phillovi, ale to by som radšej ostala vo Forks. Moja myseľ bola zahalená pochmúrnymi myšlienkami, až kým na mňa nedoľahol bezsenný spánok. Prebudila som sa okolo polnoci, tak som rýchlo zbehla do sprchy, obliekla som sa do nočnej košele a vrátila som sa do postele.

Ráno som sa zobudila so zaschnutými slzami na lícach. Vstala som ešte pred zvonením budíka a šla som do kúpeľne. V zrkadle som uvidela svoje opuchnuté oči a snažila som sa s tým niečo urobiť. Neviem, či sa mi to len zdá, ale odkedy trpím depresiami, mám pocit ako by mi z tváre odchádzala všetka krása. Nikdy som nebola dokonalá, ale myslím si, že ešte pred pár mesiacmi som bola oveľa krajšia.

Nebolo to tým, že by som sa o seba nestarala, ale ako vraví jeden zo svetových módnych návrhárov; Šťastie je kľúčom ku kráse. Kde chýba šťastie, tam krásu nehľadajte*. Spomenula som si na Rosalie, ktorá bola nádherná, aj napriek jej častým trúchlivým myšlienkam a náladám. Christian Dior pravdepodobne nemieril týmto citátom na upírky.

Umyla som si zuby, tvár, učesala som sa a vrátila som sa do izby. Obliekla som si čierne rifle a k nim na vrch svetlomodrý tenký sveter. Prehodila som si batoh s knihami cez rameno a šla som do kuchyne. Charlie ešte spal, dnes mal voľný deň. Keďže som mala čas, zjedla som na raňajky misku cereálii a potom som sa pobrala do školy.

Do konca roka mi ostávalo už len pár mesiacov. Bol to môj posledný ročník na strednej. O tomto čase sme začali posielať prihlášky na univerzity a ja som nevedela kam chcem ísť študovať. Rozmýšľala som nad odbormi ako literatúra alebo história. Väčšina univerzít mala uzávierku koncom mesiaca, takže bol najvyšší čas rozhodnúť sa. Chcela som ísť niekam ďaleko preč, aby ma nikto z mojich blízkych nevidel trápiť sa. Napadlo mi ísť až na Aljašku, alebo naopak, do Južnej Ameriky.

Počas obednej prestávky som sedela sama pri stole, kde som prvýkrát uvidela Edwarda. Dnes som naozaj nemala náladu na ľudí, čo predstierali, že sú mojimi kamarátmi a hlavne nie po tom, čo sa včera stalo medzi mnou a Jess. Náhodou sa nám stretli pohľady, ale obe sme sa rýchlo odvrátili.

Takto to išlo ďalšie dva týždne. Bola som uzavretá do seba viac ako kedykoľvek pred tým. Nerozprávala som sa ani s Charliem a keď mi volala Renée, radšej som sa vyhovorila na veľké množstvo práce do školy.

Na jednej strane som chcela byť sama. Úplne sama, niekde ďaleko, kde by si ma nikto nevšímal a nikomu by som neprekážala. Nikto by sa do mňa nestaral a ja by som mohla byť sama sebou. Niekedy som si zas priala stretnúť niekoho, kto ma bude brať takú, aká som. Niekto, pred kým sa nebudem musieť vôbec pretvarovať a bol by tu pre mňa. Chcela by som začať nový život s novými ľuďmi.

Tieto dve nálady sa u mňa striedali ako príliv a odliv. Raz som sa utápala v depresiach a celé dni smútila, inokedy som dúfala v nemožné. Skutočne neviem, kto by so mnou strácal čas. Zmenila som sa na mizernú, depresívnu ľudskú bytosť bez nálady a takým sa predsa ostatní ľudia vyhýbajú. Upadla som do stavu zombie. Bola som stratená. Nevedela som, kto vlastne som.

Niekedy sa premôžem na falošný úsmev a ľudia si myslia, že som v poriadku. Jedným nepravým úsmevom sa dá zakryť toľko sĺz, nárekov a zúfalých myšlienok. Stačí im vidieť, že sa usmievam. Neviem, ako dlho ešte vydržím túto pretvárku.

Sedela som v cafeterii a hľadela som von oknom. Silný dážď bubnoval na strechu a okná školy. Bola som zamyslená a nevnímala som nič okolo seba. Pred sebou som mala tácku s jedlom, ale ani som sa ho nedotkla.

„Ahoj, je tu voľné?“ prehovoril na mňa niekto vysokým zvonivým hlasom, ale ja som to prepočula. Naďalej som bola odvrátená od ľudí a sledovala som dažďové kvapky stekajúce po sklenených dverách.

„Haló, si tu s nami?“ Počula som pobavený smiech a rýchlo som sa otočila. Predomnou stálo svetlovlasé dievča s plnou táckou jedla v rukách.

„Pýtala som sa, či si môžem prisadnúť,“ zopakovala a ja som prikývla.

„Jasné.“

Položila si tácku na stôl, odtiahla stoličku a ladným spôsobom si sadla vedľa mňa. Nikdy pred tým som ju u nás v škole nevidela.

„My sme sa ešte nestretli, som tu prvý deň. Dovoľ mi predstaviť sa, volám sa Stephanie,“ povedala rýchlo a mne chvíľu trvalo, kým som si uvedomila, že predomnou sedí niekto úplne nový.

„Ja som Bella,“ pousmiala som sa. „Ako si sa dostala do Forks?“

„Lietadlom,“ zasmiala sa. „Je to na dlhšie rozprávanie. Pochádzam z Talianska a moje skutočné meno je Stefania, ale tu ma tak nikto neosloví. A ty si odkiaľ, Bella mi nepríde ako americké meno...“

„Som odtiaľto, ale predtým som žila v Phoenixe. Ehm, moje celé meno je Isabella,“ dodala som.

„Isabella,“ vyslovila talianskym prízvukom a ja som sa zasmiala.

Po mesiacoch trápenia sa som sa zrazu úprimne smiala s niekým, koho som poznala možno dve minúty. Neviem čím to bolo, ale niečím mi Stephanie pripomenula Alice. Až teraz som si všimla ako moderne a štýlovo je oblečená.

Mala svetlohnedé dlhé vlasy, bledú pokožku a hnedé oči. Bola naozaj pekná a aj milá.

hudba 

„S nikým som sa tu zatiaľ veľmi nerozprávala, všetci mi prídu tak trochu nepriateľskí,“ povedala a pozrela sa smerom k stolu, pri ktorom sedela Jessica, Lauren a Tyler.

„Nuž, je to tak ako sa zdá,“ potvrdila som jej všímavosť. Jessica jej isto závidela jej krásu a stavila by som sa, že už teraz vymýšľa rôzne klebety.

„Tak mi teda porozprávaj, ako to na tejto škole chodí,“ povedala pobavene a medzitým sa pustila do jedla.

Začala som jej hovoriť o veciach, ktoré by ju mohli zaujímať a ona mi často prikyvovala. Napadlo mi, že to mohol byť ďalší pokus osudu. Priala som si začať od znova, život s novými ľuďmi a potom sa objavila Stephanie. Určite je to skúška, ktorú som sa práve rozhodla prejsť.

Keď mi napokon osud niekoho zoslal, ukážem mu, že svoj sľub viem dodržať a budú z nás dobré kamarátky. Utešilo ma, že život mi do cesty postavil niekoho na spriatelenie sa a nie na budúci možný vzťah. To by bola pekná rana pod pás, lebo žiadny ďalší vzťah s iným mužom si nedokážem predstaviť. S mojím šťastím by to zase raz dopadlo katastrofálne a ja by som bola tam, kde teraz.

Predtým, ako sme sa vrátili na vyučovanie, sme sa dohodli, že v piatok pôjdeme nakupovať. Naozaj som sa tešila a mala som sa na čo. Zo Stephanie sa vykľula nákupná maniačka, presne ako Alice. Možno aj pre tú jej podobu som si ju tak obľúbila. Celý deň sme sa túlali po Seattli a zakončili sme to večerou v talianskej reštaurácii. Steph bola presne rovnaká ako Talianky vo filmoch. Veselá, otvorená a vždy v dobrej nálade.

Mala som pocit, že naše kamarátstvo ma menilo k lepšiemu a skutočne to tak bolo. Zo začiatku som sa pri Steph tiež pretvarovala, že je všetko v poriadku, ale čím ďalej, tým som sa musela premáhať menej. Ona a dobrá nálada chodili ruka v ruke.

Spolu sme si vyberali univerzity a párkrát sme spomenuli aj krajinu štýlu, opery a cestovín.

Napadlo mi, že ak by som si tam s ľuďmi rozumela tak dobre ako so Stephanie, mohla by som naozaj začať nový život. Po pár rokoch by som pravdepodobne mohla byť znova šťastná, alebo aspoň mať k tomu bližšie. Nechcem na Edwarda úplne zabudnúť, iba sa chcem zmieriť s tým, že to skončilo. Bola to dokonalá etapa v mojom živote, ale príliš krátka. Taliansko mi prišlo ako vhodné miesto na nový začiatok.

Aj keď som si našla skvelú kamarátku a mám pred sebou sľubnú budúcnosť, stále tu bude niečo, čo mi bude chýbať. V mojom srdci bude navždy vryté jeho meno a stále budem v sebe nosiť spomienky. Ceniť si každú chvíľu strávenú s ním a ďakovať osudu, že som mala možnosť ho stretnúť a prežiť s ním najkrajšie momenty v živote.

*Happiness is the secret to all beauty. There is no beauty without happiness

Dúfam, že sa vám poviedka páčila a nepriviedla vás do depky, alebo nepokazila náladu. Pri písaní ma inšpirovali sčasti vlastné skúsenosti, Frozen a pár smutných pesničiek. Čím ďalej, tým radšej píšem o E+B, čím prekvapujem samú seba. :D

Tak snáď sa to dalo čítať. :)

SissaVamp

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek (Never) Alone: