Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Neverník

15.10.2012 (15:15) • Emma02 • FanFiction jednodílné • komentováno 11× • zobrazeno 3380×

Dnes bol najkrajší deň môjho života. Teraz už našich životov, pretože oddnes som Bella Swanová-Cullenová. Budem si musieť na to chvíľu zvykať. Zábava bola v plnom prúde a skoro každý si chcel zatancovať s nevestou. Najlepšie sa mi tancovala so ženíchom, pretože Edward vie neskutočne tancovať a ja som sa pri ňom len viezla. S Charliem to bolo o niečom inom. On je rovnaké nemehlo ako ja, takže sme sa len pohojdávali na mieste a aj tak som bola rada, že sme nič nerozbili.

Mike chcel ukázať tie hodiny tanca, na ktoré kvôli tejto príležitosti chodieval, ale bohužiaľ to nebolo vidno, aj keď tancoval lepšie ako ja. Zacnelo sa mi môjho manžela, tak som prehľadala celú miestnosť, čo nebolo také ťažké, pretože sme nemali až takú veľkú účasť, ale jeho nikde nebolo. Preto som išla za Alice.

„Alice, nevidela si Edwarda? Chcela som si s ním zatancovať,“ opýtala som sa jej.

„Nie. Ale mám tajné zdroje, že ti pripravuje prekvapenie, takže ho ani nehľadaj,“ povedala Alice so šibalským úsmevom.

„Dobre, ale už ma omínajú topánky, pôjdem sa prezliecť a hlavne prezuť,“ oznámila som Alice, ktorá ma s len veľkou nevôľou pustila, pretože si tieto šaty, rovnako ako ja, obľúbila.

Išla som hore schodmi a hľadala Edwarda, pretože som už bola zvedavá na svoj darček. Na poschodí som si už vyzula tie hovadliny z mojich nôh. Približovala som sa k Edwardovej izbe, kde mi Alice pripravila náhradné šaty, ale niečo ma zastavilo. Počula som divné zvuky, teda skôr vzdychy. No super, Rosalie a Emmett si to rozdávajú na mojej svadbe – pomyslela som si. Chcela som zaklopať a upozorniť ich na to, že som tu, ale potom som počula tú najhroznejšiu vetu v mojom živote.

„Preboha musíme prestať, cítim Bellu,“ počula som z dverí Edwardov hlas a v sekunde som otvorila dvere. Uvidela som pre mňa ten najnechutnejší obraz v celom mojom živote. Teda, veľa som toho nevidela kvôli upírskej rýchlosti, ale to, čo som nevidela, som si domyslela. Edward ma práve podviedol na našej svadbe.

„Edward!“ skríkla som trasúcim sa hlasom. Edward a Tanya sa rýchlo prezliekali a ja som sa rozplakala ako malé decko. Bola som nevládna, chcela som padnúť na kolená a zomrieť, ale nechcela som im spraviť takú radosť.

„Prečo?“ opýtala som sa rozplakaným hlasom, zatiaľ čo sa za mnou zhrnula celá rodina.

„Bella, ja som nechcel, ja len...“ začal vysvetľovať, ale ja som nezniesla tú hanbu a rozbehla som sa preč.

„Bella, upokoj sa,“ zastavila ma pri dverách Alice, ale ja som ju len odsotila.

Prečo mám byť pokojná? Môj manžel ma podviedol a to ešte ani neochladol náš sľub. Nemala som chuť do konca života toho hajzla ani len zazrieť a do toho patrila aj jeho rodina. Možno zo mňa hovoril iba hnev, neviem, ale teraz som nechcela nikoho z tej jeho rodinky ani cítiť. Utekala som dolu schodmi, div, že som nespadla, pretože som cez mokré oči ani nevidela, keď v tom som zbadala Charlieho a zastala som.

„Bells, čo sa stalo?“ opýtal sa ma, pretože ako človek, nič nepočul z toho čo sa stalo hore. „Zlato, čo sa stalo?“ opýtal sa ma znova a v hlase mu bola počuť panika.

„Bella!“ Asi všetko pochopil, keď zbadal Edwarda, ktorý s rozopnutými nohavicami, utekal za mnou. Charlie ho chcel zastaviť, ale on bol rýchlejší. Chytil ma za ruku a ja som sa nestihla spamätať, ale keď som zacítila jeho dotyk na mojej pokožke, začala sa trepať.

„Pusť ma!“ skríkla som a on ma hneď pustil.

„Bella, prepáč ja... ja neviem, ako sa to stalo...“ koktal, ale vtom sa Charlie postavil sa predo mňa. Potom som zbadala moju mamu, ako za mnou uteká aj s balíkom vreckoviek, zatiaľ čo všetci naši hostia sledovali túto šou.

„Už sa jej nikdy nedotkneš! Ja som vedel, že vy Cullenovci...“ Zastavila som Charlieho a už trocha upokojená mojou mamou, ale stále s trasúcimi sa rukami som ho odsunula, aby som mu videla do očí.

„Prečo? Prečo si mi to urobil na našej svadbe? Prečo si si ma potom bral?“ opýtala som sa ho raneno.

„Bella, prepáč... ja...“ Prvýkrát som ho videla v takejto pozícii. Vyzeral akoby práve zomieral a to som chcela.

„Bella...“ povedal a s bolesťou v očiach mi chytil ruku, ale ja som ju zo seba strhla.

„Už sa ma nikdy nedotýkaj! Nikdy! Rozumieš! Už nikdy na sebe neznesiem tvoj dotyk ani tvoj pohľad! Nenávidím ťa! Rozumieš! Nenávidím!“ kričala som ako pominutá, keď ma moja mama zastavila.

„Prosím, toto vyriešime neskôr,“ povedala Esme a pozrela sa na Edwarda ako na odvrhnutého člena rodiny, presne tak ako ostatní. Bola som šťastná, že hostia sa do toho nezapájajú, aj keď svoj názor majú vytvorený.

„Nie! Nič sa nevyrieši, Esme,“ povedala som a s poslednými silami som si z prstenníka vytiahla veľký prsteň a hodila som ho Edwardovi do tváre.

„Ja odchádzam.“ Zobrala som Charlieho za ruku a mierila som si aj s mamou k jeho autu.

„Bella, nie!“ vykríkol Edward a postavil sa nám do cesty.

„Bella, prosím, odpusť mi, ja... neviem... čo to do mňa vošlo,“ rozplakal sa tam predo mnou Edward. Ten Edward, ktorého som tak milovala, ale teraz sa mi hnusil. Čo môže z človeka spraviť jedno zlé rozhodnutie. Toto sa nedalo odpustiť. Nie! Už nikdy ho nechcem vidieť ani tú flundru.

„Edward, nechaj Bellu premýšľať,“ odviedol ho Carlisle.

Charlie ma odviedol rýchlo do auta a Renée si spolu s Philom sadla na zadné sedadlo. Pozrela som sa dole a na mojich šatách boli čierne škvrny od maskary a automaticky som sa pozrela na svoju tvár, ktorá bola tiež celá čierna. Charlie naštartoval a ja som sa poslednýkrát pozrela na dom. Edward stál vo dverách pozeral ako odchádzam. Chvíľu som sa naňho pozerala, ale potom som uhľa pohľadom.

„Zlatko, je mi to tak ľúto,“ povedala Renée a z mojich očí hneď začali padať potoky sĺz.

„Neboj, Bells, on ťa nebol hodný,“ povedal súcitne Charlie, ale nič nepomáhalo. V hlave som mala toľko otázok.

„Prečo to spravil práve na našej svadbe? Je mi z neho zle,“ povedala som s trasúcim sa hlasom.

„Bella, zlato, sobáš sa rýchlo anuluje a ty ho už nikdy neuvidíš,“ povedala moja mama.

„Neboj, za toto ešte zaplatí, usmrkanec jeden,“ povedal zúrivo Charlie.

Sedela som na posteli s čiernymi fľakmi pod očami od maskary a v svadobných šatách som plakala. Počula som, ako sa sem Edward dobíja, ale Charlie ho vyhodil preč s veľkou dávkou nadávok. Nechcela som ho vidieť. Nechcela som ho už nikdy vidieť. Ja som si to nechávala preňho a on pretiahne prvú štetku na našej svadbe. Preboha prečo tam? Prečo ma musel tak ponížiť? Prečo sa musel vracať z Volterry? Mohla som žiť šťastný život. Mohla som mať Jacoba. Našťastie nebol na svadbe a nevidel moje poníženie. Niekto mi zaklopal na dvere a ja som vedela, že nemusím nič hovoriť. Renée sa pozve sama.

„Zlatko, si v poriadku?“ opýtala sa ma.

„Muž ma podviedol na svadbe so svojou bývalou! Ako myslíš, že mi je?!“ skríkla som na ňu a Renée ostala nemo stáť.

„Prepáč, mami, ja... ja stále nemôže tomu uveriť. Veď vravel, že ma miluje. Tak prečo?“ Renée si rýchlo sadla ku mne a objala ma okolo ramien.

„Všetko bude v poriadku. Charlie išiel za Cullenovcami, s ktorými dohaduje anulovanie sobáša,“ povedala mi po tichu. „Prosím, nechaj ma tu na chvíľu samú,“ povedala som Renée.

„Zlato, si tu sama už niekoľko hodín, robím si o teba starosti,“ odpovedala mi na moju žiadosť.

„Tak chcem byť sama ešte dlhšie.“ Chcela som zvýšiť hlas, ale v strede vety som sa zastavila. Stačí, že je hrozne mne, nemusím ubližovať druhým. Renée prikývla a odišla z izby. Ľahla som si, aby som mohla premýšľať. Ako to skončí? Charlie donúti Cullenovcov anulovať sobáš, Edward odíde za svojou šľapkou a ja sa tu budem roky ľutovať. Nie... Musím vedieť dôvod. Ubíja ma myslieť na všemožné varianty. Musím to vedieť z prvej ruky. Postavila som sa a bosá utekala dolu schodmi vo svadobných šatách.

„Bells, čo to robíš?“ opýtala sa ma matka.

„Renée, teraz nie. Musím vedieť, prečo to urobil. Idem ku Cullenovcom,“ povedala som jej tvrdo a ona ma nechala ísť. Keby sa ma v takomto rozpoložení čo i len dotkla, tak ju asi udriem.

Sadla som si do mercedesu, ktorý mi dal Edward pred svadbou. Nechcela som ho veľmi používať, ale teraz sa hodil. Dupla som na plyn, aby som to mala čím skôr z krku. A keby som niekde vyletela z cesty, tak by to asi nikomu nevadilo. Ani mne. Spomalila som až pri zatáčke k ich domu, keď som v medzi stromami zbadala Edwarda. Prudko som zabrzdila. Vedel, že ho tam uvidím, preto tam čakal. Vystúpila som z auta a nenávistne sa naňho pozrela. On si ma prezeral od hlavy po päty, akoby vedel, že sa vidíme poslednýkrát. Alebo aj preto, že som bola v svadobných šatách, celá zmachlená od mejkapu a bosá.

„Bells... mňa to strašne mrzí,“ povedal mi ako pozdrav.

„Prišla som z jediného dôvodu, Edward. Povedz mi, prečo si to spravil,“ povedala som mu na rovinu.

„Ja... ja neviem, Bella, proste sa to stalo. Ja už ani neviem ako.“

„Dosť!“ skríkla som na neho.

„Povedz mi prečo! Neber ohľady na moje city, tak ako si ich nebral, keď si šukal tú štetku, zatiaľ čo som bola vo vedľajšej miestnosti!“ Videla som, že ho to ranilo, ale mne to bolo jedno. On nemá právo byť urazený. Tá nehynúca, čistá láska, ktorú som k nemu cítila, sa už podela, tak som si nedávala servítku pred ústa. Chvíľu zvažoval, čo mi povie, ale nakoniec sa rozhodol prehovoriť.

„Keď som išiel do svojej izby, aby som zavolal Jacobovi, pretože on bol môj svadobný dar pre teba, stretol som Tanyu. Nechcel som sa s ňou baviť, pretože si na mňa čakala ty. Ale ona mi začala hovoriť, že ma nikdy neprestala milovať, a potom... Ja neviem... niečo sa vo mne zlomilo. Ona ma začala bozkávať a ja som podľahol svojím pudom, ktorým som vzdoroval sto rokov,“ povedal mi a ja som videla, že to, čo mi povedal, bola pravda.

„Miluješ ju?“ opýtala som sa ho.

„Nie! Bella, ja som vždy miloval a budem milovať iba teba. Toto bol len chvíľkový skrat, prosím, ver mi.“ Pomaly sa ku mne približoval, ale ja som cúvala. Vedela som, že to čo mi povedal, je pravda, ale ja som sa mu nemohla pozrieť ani do očí, ako sa mi hnusil. Vždy, keď som sa naňho pozrela, videla som ten obraz, ako som ho načapala s Tanyou. Je mi jedno, aké má pudy.

„Bella, čo tu robíš s tým bastardom?“ objavil sa odnikiaľ Charlie. Chcela som sa otočiť a odísť s ním, ale musela som sa rozhodnúť. Vykročila som k Edwardovi a pobozkala ho. Bol to len krátky letmý bozk, ale ja som vedela, že bude stačiť. Odtlačila som sa od neho, pretože ma začínal objímať. Keď som sa naňho pozrela, videla som obrovský úsmev, ktorý hneď strnul, keď uvidel môj výraz bez citu. Znova som sa k nemu naklonila.

„Možno sa ešte niekedy stretneme, zbohom,“ povedala som Edwardovi, ktorý sa ma nesnažil zastaviť, pretože chápal moje rozhodnutie.

Otočila som sa k Charliemu, ktorý čakal vo svojom aute s nechápavým výrazom. Ja som nasadla do mercedesu a poslednýkrát sa pozrela na Edwarda, ktorý mal v tvári bolestný výraz, ktorý sledoval ako odchádzam. Vedela som, že aj keď nás to teraz bolí, neskôr budeme šťastní za toto Edwardovo zlé rozhodnutie. On aj ja patríme k iným. Naštartovala som auto a smerovala si to k Jacobovi.

Dúfam, že sa vám moja prvá jednorázovka páčila a zanecháte mi tu komentár. A ak nie, môže byť aj kritika, pretože je stále čo zlepšovať. :)

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Neverník: