Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ostrov Esme 2. časť

21.10.2009 (21:30) • QUIKA • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 5702×

2. časť

Edwardov pohľad

Vyzliekol som sa a rozbehol sa do mora. Bolo príjemne teplé a kľudné. Malé vlnky sa ticho rozbíjali o pobrežie. Nočný podmorský svet bol nádherný, škoda len, že zmizol keď som sa tam objavil ja. Všetky morské živočíchy sa preto mnou snažili čo najrýchlejšie uplávať. A ja som ich chytal. Obrovský tuleň mal smolu, že neunikol pred zabijakom - predo mnou. Ani som nevyplával na hladinu - zahryzol som sa mu do tepny. Sladká krv.
Pri Belle som nechcel riskovať. Keby som jej n niečo spravil nezniesol by som to.
No aj tak som jej to sľúbil - sľúbil som jej, že sa spolu budeme milovať. A som ochotný to aj dodržať, ale musím sa ovládať.

Vyplával som na hladinu. Chvíľu som na nej len tak „ležal“. Mesiac mi svietil priamo nad hlavou.

„Nebuď zbabelec,“ potichu sa ozvalo z domu. Nad tým som sa usmial. Tak ona je zbabelec? Doplával som bližšie k brehu, no stále som bol do pol pása ponorený vo vode.

O chvíľu som už počul aj jej kroky na piesku. Bol som nervózny. Ruky som si položil na hladinu. Vlnky sa mi o ne lámali. Upokojovalo ma to.

Vstúpila do vody. Jej kroky boli pomalé, ale rázne. Už bola úplne pri mne. Svoju ruku položila na tú moju. Dýchala vyrovnane.

„Nádherné,“ povedala a tiež sa zahľadela na mesiac.

„V pohode,“ snažil som sa odpovedať nezaujato. Pomaly som sa k nej otočil. Uprene sa mi dívala do očí. Otočil som ruky – naše prsty sa preplietli. „No nepoužil by som slovo nádherné. Nie keď stojíš vedľa mňa ty,“ dopovedal som. Líca sa jej nebadane  zaliala krvou. Pousmiala sa, zdvihla ruku a položila mi ju na hruď.

Vedel som čo teraz príde – začal som ťažšie dýchať.

„Povedal som, že to skúsime. Ak by som niečo robil zle, ak by som ti ubližoval, musíš mi to okamžite povedať.“ Vážne prikývla, priblížila sa a položila si hlavu na moju hruď.

„Neboj sa, patríme k sebe,“ mrmlala.

„Navždy,“ súhlasil som.

Začal som je opatrne bozkávať, jednou rukou si ju pridržiaval na zátylku a druhou na páse. Nežne som ju k sebe tisol. Jazykom som sa obtrel o ten jej – ani neviem čo to do mňa vošlo.

Ale jediné čo som viem je to, že už nie je cesty späť. Vzdychla.

Rukou mi začala hladiť brucho. Zachvel som sa. Už sa skoro dotýkala „môjho miesta“ .

Zobral som ju na ruky a rozbehol sa späť do domu. Položil som ju na posteľ. Stál sme sa bozkávali. Nevnímal som nič - iba ju. Ľahol som si na ňu.

Začal som ju bozkávať na krk. Cítil som ako sa jej tepna nadvihuje. Radšej som sa presunul na priehlbinu medzi kľúčnymi kosťami. No aj tam som to cítil. Znova som sa presunul nižšie. Medzi jej prsia. Zasa nižšie. Pupok. Strčil som doň jazyk. Zachvela sa.

„Edward, prosím dosť,“ šepkala. Nevšímal som si to a pokračoval som ďalej.

Zasypával som jej lono bozkami.

„Prosím, Edward, nemuč ma. Zbláznim sa. Prosím,“ prosila. Zasmial som sa. Ale stále som pokračoval. Krútila sa podo mnou ako mačka.

„Prosím,“ povedala a ja som  sa vracal naspäť. Zastavil som sa na jej bradavkách. Začal som ich cucať. Prsty mi vplietla do vlasov. Stále sa podo mnou vrtela. Prešiel som  k jej uchu a jemne ho oblizol. Pritiahla si moje pery na svoje. Usmial som sa nad tým.

„Teraz ja,“ povedala keď sa na mňa pretočila. Aj ona ma bozkávala. Pritom rukami obkresľovala moju siluetu. Neskôr mi ruku zdvihla nad hlavu. Pobozkala ma na podpažie. Vzdychol som.  Prešla vyššie – na lakeť. Potom ešte vyššie. Bozkávala ma na dlaň a prsty. Vracala sa späť. Priblížila sa k hrudi. Oblizla mi bradavku.

„Bella,“ vzdychol som. Potom urobila niečo čo ma vyviedlo z miery. Zahryzla do nej. Rukami som sa držal dreva – zlomil som ho. Hlavne, že to nebola Bella. Stuhol som. Vytiahol som si ju na svoju úroveň.

„Spravila som niečo zle?“ spýtala sa ma.

„Si skvelá,“ uistil som ju.

„Tak preč...?“ Nenechal som ju dopovedať. Pobozkal som ju.

Pretočil som sa na ňu. Pozerala sa na mňa a ja som sa usmial. Zase som ju začal bozkávať.

Nohy mi obmotala okolo pása.

„Chcem ťa cítiť v sebe. Hneď,“ povedala a mnou prebebehla vlna vzrušenia. Pozeral som sa na ňu a čakal či mi potvrdí to čo práve povedala. Pohľad hovoril za všetko. Prikývol som.

Spojil som nás. Vošiel som do nej. Bola  vlhká a horúca. Také teplo!

Prehla sa podo mnou. Nahlas som vzdychol. Ona tiež. Bol som opatrný.

Naklonila sa ku mne, že ma pobozká. Uľahčil som jej to. Pohyboval som sa pomaly. A ona vzdychala.

Tak toto sa nevyrovná ani ľudskej krvi. Toľká vášeň. Nič podobné som ešte nikdy nezažil.

Úplne mi vládla – vzdychal medzi bozkami. Už som to nevydržal a prirazil viac. Prehla sa a zastonala. Tak mi odsunula pery. Bozky som presmeroval na jej krk. Pootočila hlavu. Ruky mi obtočila okolo krku a jemne sa ma dotýkala. Je možné, že mi ich tam aj zarývala ale ja som to samozrejme necítil. Páčilo sa mi to. Zrýchlil som.

Ruky som jej dal za hlavu. Chytil som ju za zápästia.

„Pritlač,“ povedala a ja som ju poslúchol. Čo by som pre ňu nespravil? Trocha som ich stlačil.

Potom som jej pustil zápästie a presunul svoje dotyky na jej boky. Keď som zase  stlačil bok vzdychla a zachvela sa . Pousmial som sa.

„Edward,“ vzdychla. .

Obaja sme sa blížili k vrcholu. Pridal som.

Bella dosiahla orgazmus ako prvá. Prehla sa. Hneď po nej aj ja. Zastal som.

„Bella.“

„Edward.“ Vzdychli sme obaja slasťou.

Aj  keď som sa už nepohyboval ostal som v nej. Jej sťahy mi robili dobre. Ani jeden z nás sa nedokázal pohnúť. Dýchala prerývane presne ako ja. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude.

Vyšiel som z nej. Vyšiel som z toho tepla.

„Ďakujem.“

„Milujem ťa.“ Pobozkal som ju do vlasov a ľahol si vedľa nej. Uložila sa mi v náručí.

„Milujem ťa,“ povedala aj ona. Pousmial som sa. Tá žena je už navždy moja. Teda ak bude chcieť. Chcem aby bola šťastná.

Pritiahla sa viac ku mne. Teraz je zo mňa najšťastnejší človek/upír na svete.

Pobozkal som ju do vlasov a začal som spievať jej uspávanku. Hral som sa jej z vlasmi.

Po chvíli zaspala. Otočil som sa na bok a privinul som si ju bližšie k sebe.

„Ďakujem,“ pošepkal som. Ďakujem za všetko čo si mi dala. Si to najlepšie čo mám.

Celú noc ležala pokojne.

Začalo svitať. A čím väčšie svetlo bolo tým viac som si uvedomoval prítomnosť modrín na Bellinom tele. Pomaly som sa ich dotýkal moje prsty do nich presne zapadali. A potom, že nie som netvor.

Rýchlo som  ich odtiahol.  Zavrčal som. No to som asi robiť nemal – Bella sa začala prebúdzať...........

Autor: QUIKA, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Ostrov Esme 2. časť: