Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Pád do temna

23.08.2013 (16:15) • VampireAlice1235 • FanFiction jednodílné • komentováno 5× • zobrazeno 1735×

Sedela som na stoličke a z rádia hrala hudba. Premýšľala som nad tým prekliatym dňom, kedy som stratila zmysel svojej existencie.

„Nemilujem ťa,” tie slová mi zneli v hlave stále dookola. Veľa si z toho dňa nepamätám. Iba tie dva slová, ktoré ma vrhli do pazúrov krutej reality. Nechápem, ako som si mohla myslieť, že niekto taký úžasný bude chcieť byť so mnou.

Boli to už presne dva týždne od jeho odchodu a s dňom jeho odchodu som zomrela. Bola som len schránka bez duše. Tú si totižto vzal so sebou.

„Bude to, ako by som nebol.” Asi zabudol, že bez neho nie som ja. Bohužiaľ, nikto ma nechápal. Akoby aj mohol, keď nikto z nich nestratil dôvod vlastnej existencie.

Vedela som, že môj život nemá zmysel. Otcovi som bola len na príťaž. V noci som mala nočné mory, ktoré pokračovali aj po prebudení. No a k mame som sa vrátiť nemohla a ani nechcela. A tak ostávala len jedna možnosť - odchod. Ale kam. To je jedno. Len niekam poriadne ďaleko. Ale najprv sa chcem rozlúčiť a zanechať tu všetko zlé. A  tak som sa postavila a začala baliť. Keď som bola zbalená, hodila som veci do auta a napísala otcovi na chladničku odkaz, že odchádzam. Sadla som do auta a odišla smerom k domu, kde predtým býval on. Dom bol samozrejme prázdny, a tak som zamierila na našu lúku. Tam som si ľahla. Po kvetoch nebolo ani stopy, všade samá tráva. Spomínala som na všetko pekné a vyplakala som všetku bolesť. Keď som sa upokojila, vstala som a chcela som odísť. Pri odchode ma však zastavila nejaká postava v čiernom na kraji lesa.

„Edward?” šepla som do tmy s nádejou v hlase. Bolo to prvýkrát za tie dni, čo som bola schopná vysloviť jeho meno v nádeji, že sa po mňa vrátil.

„Bella?” To určite nebol on. Postava si približovala a ja som zistila, že je to Laurent.

„Čo tu robíš?” opýtala som sa.

„Hľadám ťa.” Žmurkla som a stál predo mnou.

„Chceš ma zabiť? Kvôli Jamesovi?”

„Nie tak celkom. Je to kvôli jeho družke Victorii. Chcela, aby som ťa našiel a doviedol k nej, aby ťa zabila ona. Avšak spravím ti láskavosť. Urobím to ja.” Privoňal ku mne.

„Skvelo voniaš. Nechápem, ako to Edward vydržal,” pri vyslovení jeho mena ma pichlo pri srdci.

„Prečo by to mala byť láskavosť, že to spravíš ty?” opýtala som sa.

„Lebo Victoria by ťa mučila. Ja to spravím rýchlo. Nebudeš nič cítiť. Mimochodom, ako to, že si tu sama? Kde je Cullen? Vari ťa tu nenechali bez ochrany.”

Vedela som, že môj koniec sa blíži, a tak som sa rozhodla aspoň ho trocha oddialiť.

„Museli niekam odísť, ale nezdržia sa dlho. Takže ak nechceš skončiť ako kôpka popola, mal by si ísť.” V skutočnosti som chcela ako tá kôpka popola skončiť ja.

„Bella, Bella, Bella. Prečo ti neverím ani slovo?”

„Mám ich potom od teba pozdraviť?” ignorovala som jeho otázku.

„Bella, nehraj sa na hrdinku. Videl som ich dom, je prázdny. Zdôver sa starému priateľovi a povedz mi, čo sa stalo. Uľaví sa ti.”

Vedela som, že je to jeho hra, ale potrebovala som niekoho na vyplakanie sa. Preto mi nebolo viac treba, hodila som sa mu okolo krku a rozplakala som sa. Bolo mi jedno, že je to krvilačný upír. Potrebovala som niekoho, komu sa môžem zdôveriť. A tak som mu povedala všetko. Ako ma opustil, ako mi zlomil srdce a zabil moju dušu. Nechal ma vyplakať sa a potom prehovoril:

„Bella, to je strašné. Je mi to tak ľúto. Ale ak chceš, pomôžem ti pomstiť sa.”

„Pomstiť sa? Nie, ja sa nechcem pomstiť. Ja chcem zomrieť. Chcem, aby si ma zabil,” priam som ho o to prosila.

„Mám lepší nápad. Premením ťa a pomôžem ti dostať ho. Bude ľutovať, že ťa opustil.” Bol taký rázny a šiel z neho strach. Ja som sa však nebála. Necítila som už totižto nič.

„Ale ja neviem, či to chcem,” odvetila som popravde.

„Pozri sa, ani ja neviem, či ťa pri pokuse o premenu nezabijem. Za skúšku nič nedáš.”

„Nie. Nechcem byť jedna z vás a navždy cítiť bolesť zo straty milovaného. Buď ma zabiješ ty, alebo nájdem Victoriu,” odvetila som rozhodne.

„Si taká tvrdohlavá. Tak fajn, spravím to sám, ale nerád.”

Pristúpil ku mne, otočil si ma chrbtom a šepol mi do ucha:

„Spi sladko.”

Zacítila som jemné bodnutie na krku. Potom ma zahalila čierno čierna tma a nekonečný pokoj. Ten však rýchlo vystriedal pekelný oheň, ktorý ma spaľoval zvnútra. Moja posledná myšlienka bola, že ma nezabil, ale premenil. Chcelo sa mi kričať a plakať od bolesti a zúfalstva. Potom som však pocítila niečo nové. Hnev. Na Laurenta, na seba a hlavne na Cullena. Edwarda Cullena. A tak som zašepkala posledné slová ako človek:

„Vidíme sa v pekle, Cullen.” A nechala sa spaľovať nekonečným ohňom.

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Pád do temna: