Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Poprvé - Jak se Jacob poprvé přemenil ve vlka

10.12.2009 (20:00) • Odehnalka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2532×

AKO SA JACOB PO PRVÝKRÁT PREMENIL VO VLKA

Zastavil som pred Charlieho domom. Vracal som sa z kina, kde sme boli s Bellou a jej slabošským kamošom. Bella otvárala dvere, aby mohla vystúpiť. Jemne som ju chytil za zápästie. Ešte nemôže odísť, musím jej niečo povedať.

„Čo je, Jake?“ opýtala sa ma.

„Bella, chcem ti niečo povedať... ale bojím sa, že to bude znieť otrepane.“ Keby bola otrepanosť jediným dôvodom môjho strachu...

Potichu si vzdychla. „Hovor.“

„Ide len o to, že viem, aká si veľmi nešťastná. A možno, že to bude nanič, ale chcem, aby si vedela, že som tu stále pre teba. Nikdy ťa nesklamem – sľubujem, že so mnou môžeš vždy rátať. Ježiš, to znie otrepane. Ale vieš to, však? Že ťa nikdy nezraním?“ Bolo neskutočne ťažké vysloviť to nahlas. Ale musel som to povedať – ubezpečiť ju, že aj keď ju ten Cullen nechal tu, na mňa sa môže vždy spoľahnúť.

„Áno, Jake. Viem to. A už teraz s tebou počítam, možno viac, než by si si myslel.“

Usmial som sa. Ani si nevie predstaviť, ako mi odľahlo. Aj keď ma nemiluje – alebo si to aspoň neuvedomuje – potrebujem vedieť, že sa na mňa spolieha. Aby tu mohla byť so mnou. Pretože je nemožné, aby necítila tú silu, ktorá nás k sebe ťahá. Nemožné...

Pri tých myšlienkach mi náhle prišlo zle. Ruky sa mi začali triasť. „Asi by som už mal ísť domov,“ povedal som a Bella rýchlo vystúpila.

Naštartoval som a počul, ako na mňa kričí: „Zavolaj mi, keď dorazíš domov!“

Snažil som sa nemyslieť na ňu, len vnímať cestu. Nedarilo sa mi, ale aspoň sa mi už netriasli ruky.

Keď som zastal pred domov, uvidel som Billyho, ako sa tlačí na svojom vozíku domov.

„Ahoj, kde si bol?“ opýtal som sa, keď prišiel bližšie.

„U starého Quila. Pozerali sme zápas. Ako bolo v kine?“

V hlave som si prehral môjho rozhovor s Bellou na lavičke v kine, kým ten slaboch Mike grcal. Povedala, že ma nemiluje. Moja Bell... Ona ma nemiluje... Zrazu ma pochytila silná vlna hnevu.

A potom sa stala tá najstrašidelnejšia vec na svete. Mojím telom lomcovala triaška a cítil som ostrú horúčavu, ako mi prešla po chrbte. A vtom som vybuchol.

Bol som úplne zmätený. Bola tma, ale ja som všetko videl s dokonalou presnosťou a jasnosťou. V zmätku som zachytil Billyho vystrašený výraz. V náhlom zúfalstve som sa ho chcel opýtať, čo sa stalo, ale miesto slov vyšlo z mojich úst len šteknutie. Čo to robím?! Pozrel som sa na seba. Bol som ohromený – miesto nôh som na zemi stál na štyroch obrovských červenohnedých labách. Celé moje telo pokrývala dlhá srsť a na konci tela som mal... Chvost. Z hrdla sa mi mimovoľne vydralo hlasné zavytie.

Nevedel som, čo mám robiť, čo sa so mnou stalo. Vzal som nohy na plecia a utiekol do hlbokého lesa. Aká to len bola rýchlosť! Letel som ako strela, ale všetko som videl s dokonalou presnosťou – žiadne rozmazané čmuhy. Moje nohy- laby - s ľahkým dunením dopadali na zem a vtom som v hlave začul hlas.

Jacob?! Čo to preboha... To bol Samov hlas? Samov hlas v mojej mojej hlave?!

Jacob, upokoj sa! pokračoval hlas. Prudko som zastavil. Stál som uprostred tmavého lesa. To, ako sa odtiaľto dostanem, bol teraz mojím najmenším problémom. Začal som zrýchlene dýchať. Najskôr ten výbuch a teraz hlasy v hlave!

Len pokoj, chlapče, hneď som u teba, povedal. Jediné, na čo som bol tejto chvíli schopný myslieť, bolo: Čo sa to so mnou deje?

Jake, prosím, zostaň na mieste, nič nerob! Za chvíľu som pri tebe. Prečo ho, preboha, počujem v hlave?!

Ty počuješ moje, ja počujem tvoje myšlienky .Čože robím? A vtom som uvidel, ako sa oproti mne rúti čiernočierny vlk, veľký ako kôň. Hneď som v ňom spoznal majiteľa tých myšlienok.

Sam? pomyslel som si. Je to možné?

Len pokoj, hneď ti to vysvetlím. Prečo mi odpovedá?! Veď som nič nepovedal!

Čo nevidíš, že si navzájom počujeme myšlienky?

Chcel som niečo povedať, ale miesto toho sa mi z hrdla vydralo ďalšie zavytie. Čo sa to so mnou deje? Prečo ťa vidím ako veľkého vlka a počujem, čo si myslíš? Och, nie, to tá horúčka. Halucinujem! Čo sa stalo, Sam? Čo som?!

Vlkolak, povedal.

Zostal som tam stáť ako zamrznutý, neschopný hýbať sa alebo myslieť. A potom som v hlave začul ďalší hlas.

Hej, Sam, počul som to zavýjanie a... Jake?! Jake, to si ty? Paráda! Embry? To bol Embry! Aj jeho počujem?

Hej, je to Embry, povedal – pomyslel si – Sam. Poď sem čo najrýchlejšie, povedal mu.

Nemohol som tomu uveriť. Vlkolak? Ja? To nie je možné...

A potom som si spomenul na všetky tie legendy. A ten Samov gang. Preto boli všetci stále spolu. A preto vynechávali školu... Aj Jared a Paul? opýtal som sa.

Sam prikývol a vtom sa k nám prihnal ďalší vlk. Embry.

Kamoš, nevieš si ani predstaviť, ako som rád, že ťa vidím. Už som si myslel, že...

Ticho! rozkázal Sam. V jeho hlase bolo počuť veľkú dávku autority. Embry bez váhania poslúchol.

Bol som úplne rozrušený. Tie legendy predsa nemôžu byť pravdivé. Vlkolaci neexistujú!

Existujú, povedal Sam znova tým autoritatívnym hlasom.

Ale ako?

Jacob, tie povesti... Musíš im dôverovať. Je to tvoj osud.

Ako to môže byť môj osud? Sam, ja chcem byť znova človekom!

Budeš. Hneď, ako sa upokojíš natoľko, aby si bol schopný opäť sa premeniť v človeka.

Ako keby som bol schopný upokojiť sa... Ako by som mohol byť vôbec pokojný, keď som hlboko v neznámom lese a je zo mňa veľký vlk?

Na začiatok, by sme ťa mohli ostrihať, poznamenal Embry. Sam naňho zavrčal a Embry poslušne stíchol.

Prečo? opýtal som sa. Sam pochopil moju otázku.

Jake, celý náš kmeň... Máš to v krvi. Všetci máme v sebe ten dedičný gén, rovnako ako aj naši predkovia.

Ale prečo teraz? Prečo nie skôr? Prečo Billy nie je vlkolak?

Jeho generáciu to preskočilo. Chcel som sa niečo opýtať, ale Sam pokračoval. Vieš, čo je naším poslaním?

V tom ohúrení som sa snažil spomenúť si na niečo z Quileutských legiend. Chrániť ľudí?

Správne. a pred kým ich máme chrániť?

Pred... Upírmi. Zavrčal som. Aj tí existujú? A potom si to moja spomalená hlava dala dohromady. Cullenovci... No samozrejme!

Správne. A teraz poď, ideme za radou starších.

Ale ja ešte nie som pripravený. Potrebujem si to urovnať v hlave. Ak sú Cullenovci upíri, tak potom Bella... Bella to určite vedela. Nie! Ako mohla! Zahrávala sa s vlastným životom! Ktovie, čo s tým upírom robila...

Už dosť, Jake! Poď za nami, zavelil Sam. Nemohol som neposlúchnuť ho.

Nedajú sa tie myšlienky vypnúť?

Bodaj by! Nevieš si ani predstaviť, aké to je, počúvať Samove myšlienky o Emily! povedal Embry a Sam naňho znova varovne zavrčal.

Embry, choď napred za Billym, povedz mu, čo sa stalo a prines Jacobovi nejaké oblečenie. Stretneme sa pri rieke.

Videl to, povedal som Samovi a pred očami sa mi zjavila spomienka na jeho tvár, ktorú som stihol zachytiť tesne pred tým, ako som sa rozbehol do lesa.

Embry sa na mňa pozrel a potom sa bez slova rozutekal. Žasol som nad tou rýchlosťou a náhle ma popadla silná túžba utekať. Odísť niekam ďaleko. Aby som sa nemusel zaoberať Bellou a celou touto záležitosťou s vlkmi.

Na to budeš mať ešte kopec času, povedal Sam a rozbehol sa. A ja za ním. Po chvíľke behu zrazu Embryho tiché myšlienky zmizli.

Čo sa stalo?! opýtal som sa úplne vystrašený. Kam zmizol?

Nikam, len sa premenil späť.

Ach tak... odľahlo mi. A potom sa moje myšlienky začali uberať iným smerom. Ako to len vysvetlím Belle?

Na to ani nepomysli! zahriakol ma Sam a potom som len mlčky pokračoval v ceste, poznávajúc svoj nový život.