Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Poprvé - Jasperův první upíří boj

12.12.2009 (15:40) • Odehnalka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2262×

Jasperův první upíří boj

Jasper:

Prešla už nejaká doba od mojej premeny na upíra. Možno aj pár mesiacov. Pre mna bol cas nepodstatný. Premenili ma tri upírky ked som umieral.

Bol som vojak. Vždy som vedel vymysliet dokonalú taktiku, ale raz nás nepriatelia prekvapili. V zápale boja som pocítil ostrú bolest v boku. Postrelili ma a ja som vedel, že strácam krv s ktorou unikal aj môj život. Vždy som túžil po sláve a pozornosti. Mal som vysoké ambície, ale v ten den sa všetky moje sny zrútili ako domcek z kariet. Posledne myšlienky som venoval svojej rodine a mojim priatelom z vojny. Cítil som, že sa blíži koniec. V tom som však pocítil bolest tisíc krát väcšiu ako tú z postrelenia. Po troch dnoch mucivej bolesti zacala ustupovat. Po premene mi moje stvoritelky navrhli, aby som sa k nim pridal. Všetko mi vysvetlili a ja som sa rozhodol, že sa k ním pridám, pretože som v upíriom svete nikoho nepoznal. Na žiadnom mieste sme nemohli ostat velmi dlho. Preto sme stále putovali.  Zo zaciatku ma tento život bavil, ale neskôr sa z neho stal nudný stereotyp.

V jeden den sme opät blúdili krajinou, ale zacítil som cudzí pach upírov.

,,Další upíry,” povedal som im, ak by to náhodou nepostrehli. Zastavili sme na nejakej lúke a cakali sme co sa bude diat. Za nami zašuštalo lístie a z krovia vystúpili piati upíry. Nevypadali moc skúsene, boli to novorodený. Iba ich vodca vyzeral na staršieho upíra. Bol vysokej postavy. Mohol merat tak dva metre.  Mal hnedé dlhé vlasy a krvavocervené oci. Na upíra nebol nijako krásny.

,,Ale, ale. Co to tu máme, další upíry? Som Christopher a toto sú moji spolocníci Suzy, Stuart, Will a Ernie. Zakladáme armádu, aby sme konecne zvrhli Volturiovcov z trónu. Nechcete sa k nám pridat?” povedal a meral si nás potešeným pohladom. Ako jediný muž v našej skupine som sa ujal slova.

,,Nie. Nemáme záujem si nieco zacínat s Volturiovcami” odpovedal som mu pokojne. Nepotešila ho moja odpoved. Podla pocitov bol velmi nazúrený.

,,Tak potom nemáme na výber,” precedil pomedzi zuby a vrhol sa na mna. Necakal som to a preto sa mi zahryzol do ramena. Stihol som sa mu uvolnit, kým mi stacil utrhnút ruku. Vedel som, že sa na dievcatá môžem spolahnút. Boli lepšie bojovnícky ako ja, pretože ja som novorodený. Dost nás podcenili a to bola ich chyba. Zaregistroval som, že dievcatá už jedného upíra roztrhali.

Zacal som Christopherovy venovat plnú pozornost. Musel byt už dost skúsený, takže to s ním bude trochu tažšie ako s ostatnými. Na nic som necakal a rozbehol som sa proti nemu. Uhol, ale stihol som mu odtrhnút pár prstov. Jeho zlost ešte stúpla a rozbehol sa proti mne. Ja som mu však z lahkostou uhol pretože som bol velkostou menší.  Dostal som sa za neho a jednu ruku som mu obmotal okolo krku a druhou som mu chytil ruky za telom.  On však zvrtol hlavu a zahryzol sa mi do ruky. Pocítil som jemné štípanie, ako mi jed robil malú jazvu. Nedal som sa tým však rozptýlit.

Podarilo sa mu oslobodit z môjho zovretia a opät zaútocil. Dokonale som sa mu uhýbal. Urobil som výpad a odtrhol som mu nohu. Na tvári sa mu zjavila bolestná grimasa, ale nevzdával sa. Zacal ma pohlcovat hnev a videl som rude. Skocil som po nom a odtrhol som mu hlavu. Necakal som a roztrhal som aj zvyšok tela. Všimol som si, že aj dievcatá skoncili. Tento boj nebol až taký tažký. Neviem ako chceli bojovat s Volturiovcami. Založili sme ohen a telá sme spálili. Potom sme radšej odišli, aby nás niekto nevidel.

Pár rokov som ešte strávil v našej skupinke, ale potom som sa odpojil. Rozhodol som sa hladat to co mi chýbalo. Môj zmysel existencie.