Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Poprvé - První sen Belly Swanové o Edwardu Cullenovi

22.10.2009 (18:15) • Odehnalka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 3226×

První sen Belly Swanové o Edwardu Cullenovi

„Tik- tak“ počúvala som náhlivé tikanie hodín a nedočkavo drhla taniere. Vonku bola tma a tak som v odraze okna videla len seba. Unudené dievča s poklesnutými plecami. Vyzeralo staro, veľmi staro na svoj vek. Toto ma ale netrápilo. Bolo tu niečo oveľa dôležitejšie.

Pripravovala som sa na svoj prvý sen s dokonalým Edwardom. Chcela som ho. Musela som ho mať! Či už podobrotky alebo pozlotky. Umyla som posledný, špinavý tanier a nedočkavo si utrela ruky. Konečne! Posledné štyri taniere som umývala tuším večnosť, pripadalo mi  to nekonečné. Pozrela som na hodiny, desať preč! Môže byť. Vyšla som z kuchyne a smerovala si  to ku schodom. Predtým som však dala vedieť Charliemu.

„Dobrú!“ zakričala som Charliemu dupotajúc po schodoch. Brala som ich po dvoch a snažila sa vybehnúť do izby čo najrýchlejšie. Raz – tri -päť, hop a bola som hore. Nasmerovala som si to do kúpelne, rýchlo umyť zuby. Šup sme, šup tam, a bolo to. Nezvykla som byť takáto nezodpovedná a v poslednom rade nehygienická no túžba po snoch ma ťahala do postele už o deviatej. Vydržala som to a šupla sa do pyžama.  Celý proces umývania zubov a obliekania som myslela len na jedno, na môjho skvelého, neznámeho spolužiaka. Ani som nepostrehla kedy som sa o neho začala zaujímať až takto. Nevadilo mi to! Ľahla som si do postele a želala si jediné.

„Prosím, prosím. Nech sa mi sníva s Edwardom!“ prosíkala som ako malé dieťa. Musela som. Jediné, čo ma v dohľadnú dobu zaujímalo a zaujíma je Edward. Prenádherný a úplne úžasný, tajný spolužiak. Zavrela som oči a čakala pokiaľ upadnem do ríše snov. Netrvalo dlho a začala som pociťovať únavu.

Všade naokolo pofukoval vietor a rozhadzoval mi vlasy do všetkých strán. Čo to má znamenať? Vo Forks je takéto počasie nezvyklé. Svietilo slniečko a každý lúč ma hrial tak ako nikdy predtým. Nachádzala som sa na parkovisku pred školou a hľadala príčinu toľkého kľudu. Po pár minútach som ho zbadala.

Všetko, slnko, vietor aj ja! Všetko prestalo existovať, vnímala som len jeho. Môjho princa. Stál pred svojím vymakaným autom, ktorý by mu závidel každý maniak. Mňa však nezaujímalo. Jediné načo som sústreďoval všetku svoju pozornosť bol on. Anjel bledý ako stena opierajúci sa o sivé auto. Príjemne kontrastoval s čerňou za ním, ktorá sa tam vzala z ničoho nič. Hoci som nikdy nechcela zmoknúť bolo mi to jedno. Nevedela som odtrhnúť oči od môjho anjela.

Stál nechybne. Mne to po chvíľke prišlo divné a tak som sa vybrala jeho smerom. Pomalými krokmi som skracovala vzdialenosť medzi nami a sústredila sa na jeho oči. Hľadel sa do zeme a niečo si spieval. Viditeľne však neotváral ústa. Prišlo mi to čudné. O pár sekúnd sa mi naskytla horšia myšlienka. Dotknúť sa ho alebo nie? Čo mám robiť? Čo ak ho vyľakám?

„Edward?“ opýtala som sa a jemne som ho pošťuhla rukou. Hneď v tom sa stratil a predo mnou nestál nikto. Hrozne som sa zľakla. Kde je? Otočila som sa. Musím ho ísť pohľadať! Narazila som však do niečo tvrdého. Skoro som spadla. Pozrela som sa hore a uvidela jeho, môjho anjela.

„Edward.“ Vydýchla som a vpíjala sa do jeho zlatistých oči v ktorých som videla všetky jeho pocity. Nie ako cez vyučovanie, pomyslela som si a postavila sa na vlastné nohy. To však znamenalo, že sa ma musí pustiť, čo som nechcela. Nemohla som však namietať. Spravil však niečo čo som nečakala. Chytil mi ruku a viedol nás cez celé parkovisko do budovy C.

„Kam ideme?“ opýtala som sa nespúšťajúc oči z jeho nádhernej tváre, ktorá mi zakaždým vyrazila dych.

„Uvidíš.“ Odpovedal svojim zamatovým hlasom pri ktorom som sa skoro rozplynula. Ako môže byť taký dokonalý?

„Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ Jasné, že môžeš. Čo len chceš. Moje pokývanie hlavou mu nestačilo. Musela som to vysloviť nahlas.

„Áno, všetko, čo len chceš.“ Zapakovala som svoje slová z myšlienok a bola zvedavá kam ma vedie. Otvoril dvere a podržal ich.

„Dámy prvé.“ Usmial sa a ja som sa začervenala. Bol taký galantný. Namiesto haly som vkročila do hustého lesa. Všade naokolo bolo plno orchideí, lián a stromov. Toto miesto ma vážne uchvátilo. Na malú chvíľku som zabudla s kým tu som.

Všade lietali motýle pestrých farieb a rozprávali sa o všelijakých zaujímavých veciach. Zdalo sa mi to čudné. Motýle predsa nevedia hovoriť. Poletovali všade okolo, točili sa okolo mojej hlavy, okolo stromov. Zaraz však odleteli. Spoza mojej hlavy sa doprostred lesa chodil veľký had. Až som nadskočila, keď som namiesto tvrdého pádu videla lietajúceho hada. Niečo tu vážne nie je v poriadku. Cestu zdobili malé kamienky modrej, žltej, zelenej a oranžovej farby. Stromy taktiež neboli len zelené, boli... Pozrela som sa lepšie a zbadala niečo oveľa neuveriteľnejšie než bolo všetko dokopy. Oni menili farbu. Otočila som sa okolo vlastnej osi a sústredila sa na všetko dokola.

„Pekné?“ opýtal sa Edward a ja som zaraz zabudla na okolitý svet. Znovu bol len on. Jeho prekrásna tvár, dokonalý hlas a neodolateľné správanie.

„Hmmm.“ Zahmkala som a pozerala sa na jeho ruku, ktorá sa znovu dotýkala mojej.

„Nepáči?“ otočil sa na odchod no zastavila som ho. Nech neodchádza, len to nie. Nechcem tu byť bez neho. Potrebujem ho.

„Je to pekné, no keď si tu ty. Všetko sa zdá šedé.“ Priznala som svoje pocity a znovu sa začervenala. Sklonila hlavu a pozerala na jeho a moje topánky. Prstom jednej ruky mi ju zodvihol a donútil pozerať do jeho očí.

„Poď, neukázal som ti to najdôležitejšie.“  Chytil ma za ruku a ťahal cez celý les. Venovala som pozornosť všetkému naokolo. Nedalo sa to neprehliadnuť. Farby ako z rozprávok, vône, zvieratá, motýle. Všetko tu bolo dokonalé. Všetko. Najmä môj princ. Zaraz zastal a ja som do neho druhý krát narazila.

„Prepáč, nechcel som.“ Ospravedlnil sa a viditeľne mu to bolo veľmi ľúto.  Aký bol gentleman. Išla som sa z neho rozplynúť.

Pred sebou som uvidela malú lavičku uprostred voľného priestoru. Bola jemne orechovej farby s oválny operadlom.

„Sadni si.“ Poprosil a ja som poslúchla. Prekonala som vzdialenosť medzi mnou a lavičkou a sadla si.

„Čo si mi chcel povedať?“ opýtala som sa a došlo mi, že som to prehodila. Chcel mi niečo ukázať, nie povedať. Viditeľne som sa ale nepomýlila. Sadol si ku mne chytiac mi obidve ruky. Skoro som vybuchla od šťastia.

„Vieš, už od prvej chvíli, čo som ťa videl som vedel, ž mi nebudeš ľahostajná. Myslela som si že to zvládnem udržať v miere no nevydarilo sa mi to. Zamiloval som sa. Prvý krát. Nečakám od teba nič, len som ti to chcel povedať.“  Prosím? To myslíš vážne? Ako je to možné? Bože, ja som ten najšťastnejší človek na zemi. Nečakala som na správne slová poroste so to zo seba dostala obyčajnou vetou.

„Aj ja.“ Vyhŕkla som a stisla jeho ruky pevnejšie. Len sa na mňa usmial a začal sa pomaly približovať. Ani som sa nenazdala a dotkol sa mojich pier. Začali sme sa bozkávať a...

„Cŕŕŕn.“ Zazvonil budím. Do kelu!, povedala som si v duchu a chcela ho hodiť o zem. Našťastie som sa udržala a spomínala na môj sen s Edwardom, Edwardom Cullenom. Postavila som sa z postele a šuchtavými krokmi smerovala do kúpelne.

„Dobré ránko.“ Zakričala som Charliemu dolu do kuchyne. Nikto mi neodpovedal. Určite už odišiel, pomyslela som si a otvorila dvere na kúpelni.

„Ach.“ Vzdychla som si, keď som uvidela svoje vlasy v zrkadle. Bolo to niečo hrozné. Bolo to horšie ako stračie hniezdo.

„Život je krutý.“ Povedala som si v duchu a začala rozčesávať hniezdo na mojej hlave. Šuch, šuch, šuch a bolo po hniezde. Všetky nadbytočné vlasy z kefy som vychodila do koša a otočila sa pre zubnú kefku.

Namiesto poličky som do niečo narazila.

„Čo to do pekla je?“ opýtala som sa a pozrela hore. Môj sen. Už tretí krát som do neho narazila. Stál oproti mňa a usmieval sa od ucha k uchu. Šibalským úsmevom, ktorý som na ňom milovala od prvej chvíle. Takže od teraz.

„Ahoj.“ povedal svojím zvodným hlasom. Znovu som sa mu začala vpíjať do očí a zabudla na celý svet. Dokonca som nepočula ani jeho slová. Musel si odkašľať aby som sa prebudila zo snívania a pozrela do jeho tváre, nie len do jeho očí. Určite som pred ním vyzerala ako debil.

„Čau. Čo tu ty robíš?“ opýtala som sa. Znovu mi ale chytil ruku a ja som na otázku zabudla. Toto mi robí naschvál.

„Som tu predsa, kvôli tomu, že som sa zamiloval.“ Toto boli tie najkrajšie slová, ktoré mi kto mohol povedať. Nevedela som, čo mám dodať. Stisla som mu ruku ešte pevnejšie a znovu sa začala vnárať do jeho očí.

„Hľadáš toto,“ opýtal sa a predsunul pred moju tvár zubnú kefku. Bože, on je proste dokonalý, bezchybný, neodolateľný. Zobrala som si kefku a pre tento raz som ja bola tá iniciatívna.

„Zamilovala som sa.“ Dodala som predtým ako som spojila naše pery. Boli dokonalé. Plné, sexi a...

„Cŕŕŕn“ znovu. Zazvonil budík a ja som vybehla z postele ani blesk. Mierila som si to do kúpelni. Učesala som sa a chcela si ísť pre zubnú kefku, keď v tom... nič. Pre tento raz to nie je sen ale skutočnosť. Zostalo mi jediné, premýšľať nad mojím vysneným, dokonalým snom.