Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Posledné bodky...

Edward opustil Bellu, ale čo keď to bolo malinko inak... Kto bol nakoniec ten pravý? Príbeh o krutej irónii osudu.

Dúfam, že ma zato nezabijete, skúste to brať s humorom.

Prosím, pustite si pesničku. Smutne pozerám a pekne prosím. S pozdravom, Vaša Tralala...

15.09.2012 (15:30) • Tralala • FanFiction jednodílné • komentováno 12× • zobrazeno 2394×

So svojim polorozpadnutým nákladiačikom som zahla do poslednej ulice na konci mesta. Do našej ulice a okamžite som dupla na brzdy. Pred našim domom parkovalo Carlisleove auto. Bol to skoro rok čo odišli, skoro rok, čo odišiel on. V hrudi sa ozvala diera a mala som pocit, že ma pohltí. Párkrát som sa zhlboka nadýchla.

Na tretí pokus sa mi podarilo zaradiť jednotku a opatrne zostúpiť zo spojky. Červená kraksnička zaplakala a pomaly sa pohla vpred. Zaparkovala som hneď za strieborným mercedesom a vystúpila z auta na bahnitý chodník smerujúci k domu. Po dvoch krokoch som si všimla, že z boku domu parkuje aj Jacobovo auto. Panikou sa mi zrýchlil tep. Okamžite som rozbehla k domu. Rozrazila dvere.

„Jacob! Jacob! Jake?!“ kričala som už vstupných dverí.

Srdce mi vynechalo úder, keď z obývačky vystúpila Alica. Vyraz na jej tvári ma nenechal na pochybách, že sa niečo stalo. Niečo veľmi zlé.

„Alice?“ vydýchla som. Tvárila sa zničene, ale to nebolo všetko, jej grimasy, postoj, pohľad, vyjadrovali ešte niečo, ubehli len dve sekundy a došlo mi to. Cítila sa previnilo. Môj pohľad sa z prekvapeného okamžite stal nevraživý. Ak sa niečo stalo Jakeovi, ak... oni odišli a on jediný tu zostal, ak mu čo i len... nie...

„Kde je Jacob?“ spýtala som sa chladne.
„Hore, v tvojej izbe, ale...“ Okamžite som sa strhla smerom ku schodom a brala ich po dvoch. Dvere do izby boli otvorené. Vošla som. Jacob sedel na zemi pri mojej posteli a chrbtom sa opieral o stenu pri otvorenom okne.
„Jacob?“ Urobila som krok k nemu. „Jake, si v poriadku?“ spýtala som sa celá vystresovaná. Ani sa na mňa nepozrel. Oči, v ktorých mu vždy hrali iskričky, boli prázdne. Mŕtve, bez života.
„Jacob?“ spýtala som sa ešte raz, no on akoby ani nepočul. Nervózne som sa obzrela po izbe a zrak mi padol na posteľ, kde bol nejaký list a mp3-ka s USB portom a môj zapnutý, ale stále zaheslovaný, notebook. Ihneď som spoznala Edwardov rukopis. Sadla som si na koniec postele a začala čítať.



Prosím, pustiť si pesničku.




Ani neviem, ako začať. Viem, odišiel som. Bez slova, bez varovania, bez jedinej správy. Bez teba...

Keby nie som upír, keby som potreboval kyslík ku každému svojmu kroku, keby som potreboval vidieť na cestu pred sebou, keby som mal ešte srdce, keby som veril, že mám ešte dušu, keby som mal aspoň nádej, tak by som nikdy neodišiel.
Šiel som ako slepý, hluchý, nemý.  Bežal som a nemohol som sa zastaviť. Bál som sa, že ak len spomalím, zastanem, podľahnem.  Lenže ja som upír, krvilačné monštrum. Tvor bez duše. Som sebec. Som prekliaty.

Pretože keby nie, tak každým môj krok od teba mi vyrazí dych, zastaví srdce, slzy oslepia oči, v ušiach by mi zneli výkriky mojej duše: „Za lásku sa bojuje, za lásku sa umiera, zmysel života sa neopúšťa“, ktoré by ma primrazili na mieste. Najlepšie všetko toto a naraz... a ja by som bol tu. 

Kúsok od teba. Počúval, ako ti bije srdce, cítil ako hreješ, lipol na každom tvojom úsmeve a chránil ťa pred celým svetom. Viem, ty nič z toho nepotrebuješ, ale... Ale nie... nič z toho sa nestalo. Tužil som po tom každým zrniečkom svojho kamenného tela, každou kvapkou jedu. Modlil som sa, prosil, prisahal, vyvolával a vyhrážal sa každému známemu i neznámemu božstvu, duchom či démonom.  Ale nie... som prekliaty, nikto o mňa nestojí ani ty... a tak som utiekol.

Utekal som ako o život, slepý, pretože nechcem vidieť svoju budúcnosť bez teba, nemý, pretože vzdialenosť od teba mi berie dych a hluchý, pretože nič mi už nebude znieť tak krásne, ako tvoj srdečný smiech. A teraz som tu, na konci sveta. Sám a pološialený. Stále som slepý, pred sebou nevidím nič, okrem teba, tvojej krásnej tváre, plných pier, ktorých som sa vždy túžil dotknúť. Hluchý pre všetko, pretože v ušiach počujem tvoj smiech a stále som i nemý. Pretože stačil by jediný nádych bez prímesi tvojej vône, jediná hláska a kričal by som. Vykričal by som všetku bolesť ktorú mám a nikdy by som neskončil.

Bolesť, ktorá ma trhá na kusy. Bolesť, ktorá drví ten kameň, čo mám miesto srdca, na piesok. To utrpenie, ktoré mrzačí moju dušu a ja bláznim.

Niekedy, prisahám, vidím ťa. Si tu vedľa mňa, zakrútiš hlavou, ako to máš vo zvyku. Chytíš ma za tvár a palcom zľahka pohladíš moje líce. Cítim ťa, cítim, ako sa moje srdce drobí, ale zároveň sú to tie najsladšie chvíle.

Kľakneš si ku mne na kamennú zem. Usmeješ sa, utrieš mi neexistujúcu slzu a naše pery splynú. Moja zmrzačená duša stoná, ale je mi to jedno, pretože cítim tvoj horúci dotyk na svojom tele. Jemne, akoby syčí... Cítim tvoje prsty na hrudi, pod tričkom. Pritiahnem si ťa k sebe bližšie. Vzdychneš mi do úst a som hneď, ako v ohni. Mozog mi vraví, že to všetko je prelud a tá bolesť s poznania, ma trhá na kusy, ale chcem viac, viac bolesti, viac šialenstva, viac teba... aspoň takto na diaľku, takto bezpečne, na malú chvíľku.

Ja, ja sa nemôžem zmeniť, nemôžem sa zachrániť, ale teba áno. Nezniesol by som, keby ťa kvôli mne stretol podobný osud. Jediný správny krok... nie, jediná správna možnosť, bolo utiecť. Dať ti šancu žiť normálny život. Mať rodinu, lásku s ktorou zostarneš, život bez strachu a krvi. Byť sám sebou, nikým a ničím neovládaný. Byť tým, koho tak milujem. Áno, milujem ťa. Miloval by som ťa aj keby nastala tá nevyhnuteľná zmena, ktorá by nastala, ak by som ti zostal po boku. Miloval som ťa od prvej chvíle a budem ťa milovať aj do tej poslednej.

A vlastne tu sa dostávam k tomu, prečo ti píšem. Už som raz odišiel a nedal ti žiadne zbohom. Sľúbil som si, že ťa budem chrániť, ale uvedomujem si, že časom by mohlo moje šialené ja premôcť moje odhodlanie a vrátil by som sa ti do života aj s celou rodinou a to sa nikdy nemôže stať. To nedopustím. Musím to skončiť. Odcestujem za oceán. Do Talianska, a tam požiadam o smrť. Možno ich aj šokujem. Nechcem rýchlu smrť. Chcem ju čo najpomalšiu. Pomaly byť trhaný na kusy. Spaľovaný kúsok po kúsku. Moje pomätené  ja už sa nevie dočkať. Stupňujúca sa bolesť bude olej na oheň môjho šialenstva. Budeme spolu konečne celú noc. Viem, som blázon, blázon do teba a čo môže byť krajšie ako umrieť pri milovaní. Prvé bude mojim posledným. Bude to dokonalé. Umriem a ty zostaneš tak, ako si. Zachránim ťa a bolesť, tá nakoniec skončí, a ja s ňou, bude to ako vykúpanie, umriem v nirváne a je mi jedno, čo sa potom so mnou stane. V každom ohľade to bude prekvapenie.

No nechcel som so odísť bez toho, aby som niekomu počas celej svojej existencií povedal, že ho milujem tak, že ani neexistujú slová, ktoré by to dostatočne vystihli. Bez toho, aby som to povedal tebe. (už asi chápeš význam toho jedného záznamu v priloženej mp3-ke)

Milujem ťa, Jacob Black, tvoj navždy verný Edward.


P. S.: Zajtra o takomto čase, prosím, mysli na mňa, pretože ja budem...
A nakoniec ti chcem povedať, že som našiel nádej, pretože sa raz, možno, stretneme v inom živote. Zbohom.

 

 

Dočítala som posledné znaky a mala som pocit, akoby ma prešiel tank. Ako v mrákotách som do rúk zobrala mp3-ku a notebook. Naťukala svoje šesť miestne heslo začínajúce na E. Roztvorila priečinok a bez dychu hľadela na dva súbory. Jeden sa volal Jacob a druhý Bella. Ruka sa mi pohybovala sama od seba, keď dvojklikom spustila súbor. Bola to klavírna skladba, ale iná než tie, ktoré Edward skladal a hrával mne. Bola dokonalá. Zvierala srdce, znemožňovala dýchanie, vohnala mi slzy do oči, ale aj tak som sa usmievala. Pozrela som sa na Jakea na zemi. Hľadel na mňa a pery sa mu triasli. Skladba skončila a ozvali sa dve slová. Edwardové slová. Vtiahla som do seba vzduch tak rýchlo, až to bolo počuť. Nechápala som, neverila som, v hlave som mala milión otázok. Opäť som sa pozrela na Jakea. V očiach sa mu chveli slzy. Jedna pretiekla a okamžite sa akoby začala vyparovať na jeho hnedej koži.

„On ma miloval,“ vyhlásil a ja som prikývla, akoby to bola otázka.
„On ma miloval,“ zopakoval, ale ja už som nereagovala, „ale ja mu to už nikdy nepoviem.“ Potichu pokračoval a z očí sa mu preliali ďalšie slzy, ktoré sa mu nedostali ani ku kútiku úst. Nevedela som ako reagovať na jeho poslednú vetu, a tak som naňho len nemo civela. Ruky sa mu šialene triasli, vlastne celé telo. Klesla som k nemu na zem, aby som ho upokojila. Pohladila som ho po vlasoch. Okamžite som odtiahla ruku. Bol horúci, priam horel.
„Jake?“ Vydesene som sa mu pozrela do oči. Len zatriasol hlavou a bradou mi naznačil smer. Na zemi pri nohách postele boli dve obálky. Tá s Jakeovým menom bola roztrhaná a kúsok od nie ležala druhá s mojim.
Jake začal prerývane dýchať, pozrela som sa naňho a okamžite som uskočila. Už sa netriasol, skôr akoby vibroval.

„Nie je... je mi...“ súkal zo seba pomaly slová a v hlase mu bola počuť bolesť. 
„Jacob?“
„Je mi zle,“ odsekával medzi vzdychmi slová. Opatrne som urobila jeden krok smerom k nemu. Okamžite vyskočil a vystrel pred seba ruku v obrannom geste.
„Nie!“ vykríkol. „Niečo... deje,“ vravel a v očiach mal strach. „Vo mne.“ A desivo sa udrel do hrude. „Bella!“ zmučene vykríkol a omámene klesol na kolená, akoby ho niekto zozadu udrel do hlavy.

Vo dverách sa zjavila Alica. „Bella, okamžite ustúp.“ Ja som automaticky urobila dva kroky smerom k nej a kmitala pohľadom medzi ňou, Jakeom a obálkou v mojich rukách.

Jacob desivo zreval a potom akoby explodoval a na jeho mieste stal obrovský hnedý vlk s desivo známymi očami. Cítila som ako padám, pomaly som strácala vedomie a posledných sekundách som počula ozvenu Edwardových posledných slov.

„Milujem ťa“, ktoré ale neboli venovane mne, ale tomu monštru predo mnou. Aká irónia...

Autor: Tralala (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Posledné bodky...:

Ty zatracená...tralala
Nejdřív jsem brečela dojetím, teď brečím smíchem!
Obrovská poklona!

Ste ma donútili si to prečítať.(Myslené v dobrom) No ty kokos. Naozaj krása. Určite, až to tu bude, čakaj komentár. A viac než pozitívny. A pekne dlhý. No začínam mať zlý pocit, že ti to tu spamujem. Moncici ja som nejaká rozkokošená a píšem Len to zo mňa ide ako z chlpatej deky. A zbytok ti napíšem na mail.
Aby som nebola úplne odveci poviedky, tak súhlasím s moncici. Jacob mi extra nesadol. Takže možno iný chlap... Vieš čo? Ani to by som nezvládla. Takže nič.

Už áno. Tak ako povedala Ivka spojenie Edwarda a Jacoba je hrozné :D Možno keby to malo spojenie Edward a neviem Victoria tak to skôr prežijem :D Ja proste Jacoba nemôžem Vyslovene jeho postavu neznášam Ono možno ty konkrétne za to nemôžeš, ale je to tak. A chcem vidieť ďalšiu tvoju tvorbu. To si piš:D A ver, že môj komentár bude dlhý :D Ale ja si to budem šetriť až tu na stmívku a pekne si to rozpytvám
Ženy, ale je pol 12 v noci nemali by ste spať?

Pôvodne som tento tvoj komentár takmer prehliadla. Ale našťastie sa tak nestalo. GCullen naň tiež upozorním. Ona nič nevydrží a už spí. To bude už ten dôchodcovský vek.
Najprv sa asi budem opakovať, ale... píšeš krásne o tom niet pochýb. Si úžasne talentovaná. A ja som naozaj rada, že som mala možnosť si tvoju tvorbu prečítať a určite si prečítam aj ďalšiu.
Teraz by som sa rada vrátila k tej časti, ktorá komentári patrila mne.
To s tým cvokom zase nebolo myslené, až tak vyhrotene.
A neviem, čo som ešte chcela. Je už noc a ja som už tiež trošku postaršia, tak nič nevydržím.
Aha no pointa. Proste Edward + Jacob je pre mňa najdesivejšia možná kombinácia. A osobne si myslím, že je lepšie vyjadriť názor, ako ho nevyjadriť. Inak proti gayom nič nemám. Len zrovna tento pár bol na mňa trochu moc.
Každopádne ti ďakujem za takú úžasnú vec ako venovanie časti tvojej ďalšej poviedky. Niečo podobné pre mňa zatiaľ spravila len hore už raz menovaná pani. A naozaj ma to teší a počkám si na vydanie tu aj s venovaním.
Čo sa týka tvojej otázky. Určite má význam, aby si vydala, čo si chcela. Ty si autor, nemysli na nás. Možno som naozaj povrchná, prízemná a neviem ešte aká. Ale taká som a tak aj komentujem.

9moncici9 - dekuju moc si toho vazim, uprimne? u Amen jsem fnukala jako zelva.

Btw - takze muzu predpokladat ze tedko te to spravne jmeno pro edika potesilo?


S pozdravom tvoja Tralala

Práve som prečítala tento tvoj komentár a prečítala som si aj tú tvoju tvorbu Amen a musím ti povedať jediné : NADHERA!!! Dievča moje, ty máš talent Naozaj to bolo neskutočné, nádherné, ja prvý krát v živote nemám slov. To sa mi stáva málokedy... Páni Vedela som, že máš talent, to si už ukázala pri tejto jednorázovke. Teším sa až to bude tu a ja sa vyjadrím oficiálne. Zatiaľ hovorím, že nádhera a pokračuj, pretože ty máš na to byť pani autorkou

Bry vecer...

Chtela bych rict par veci, ale v prvni rade se moc chci podekovat admince Nessienke, ze byla tak hodna a ochotna a opravila mi chybicky, aby se mohlo vydat tohle osklive a kontroverzni dilo ktere popudilo vsechny teamy od Jakovho prez Edovho az po stmivani. Tak tedy Nessienko moc moc ti dekuju a vazim si toho .

Dale bych se chtela podekovat vsem slecnam ktere nakonec komentovali povidku a zanechali svuj nazor, moc ste mne potesili.

Zvlast GCullen, od ktere sem nektere povidky cetla a zvlast profesionalny spolecnik se mi nesmirne libil stejne tak jako to ze pokazde rekne v komentarich to co si skutecne mysli a neodbije to jen smajlikem a nebo tak oblibenou vatou ktera nekoresponduje se skutecnou kvalitou daneho dila, diky cemuz jeji kritika nabyva na urcite hodnote.

Cili GCullen moc dekuju za kritiku, i kdyz se ti dilko v konecne dusledku nelibilo (pokud sem to spravne pochopila) sem ti vdecna za tvuj nazor. Jsem rada ze se ti libili aspon Edvardove slova a uplne chapu proc. Laska a bolest z ni je tak realna a zna ji uplne kazdy a tak se do toho da lehce vcitit, jen me mrzi ze prave ty vyzadujes to, aby byli venovane dle tve minky te spravne osobe. Ano, mozna jsem z toho udelala frasku a nebylo to nic vic nez hloupa groteska, hold nejsem natolik talentovana abych dokazala svuj nazor podat masove prijatelne, ale pisu pro radost, momentove a ne pro potlesk a proto co se ocekava, pracovat natom tydny aby to bylo dokonale, pak bych to uz nebyla ja.

A ten moment a ta pisnicka mi skratka rekli ze... Co kdyz to bylo nakonec uplne jinak...? Co kdyz mel Eda v srdci nekoho jineho? Byla by odlisna laska natolik poburujici a neprijatelna? Co byl skutecnej duvod jeho odchodu? Strach ze straty a odmitnuti, tak obrovska laska a nebo zbabelost to skusit a ukazat svetu pravou tvar?

Jak sme se dozvedeli v povidce Edvard byl radsi rozhodnuty tancovat se smrti nez laskou sveho byti a odhalil svou pravou tvar tak aby se uz nemusel postavit svym soudcum. Delal to z lasky a nebo strachu? A dalsi otazka kterou sem chtela lehce nastinit byla ta kterou si nikdo nepolozil... Co se stalo.

Z povidky je jasne ze neco citil k Belle a nebo to byla fraska? Kryci manever? V listu pise o jednom zaznamu, no v mp3 sou dva a je tu jeste jeden list, venovanej Belle. Kdyz se pred smrti chtel rozloucit jen se svoji jedinou laskou tak proc Bella dostala taky list? Neco tu zavani a ruze to nebudou. Je ta cesta do italie jen nahoda? Prece jen vsichni vime minimalne o jedne upirce ktera by s radostnim taneckem oddelila edovu hlavu od zbytku tela uplne sama a to by se ji vubec nemusel doprosovat.

A taky nakonec jsem chtela tak trochu poukazat nato, ze laska neni jenom spev ptaku, modra obloha ktera chvilkove musi nahlednout do pekla aby mohla pak stastne skoncit HE a nebo srcidrasajicim SE hlavnych oblibenych hradinu. Laska je proste obcas jen obycejna defka ktera ma na rtech ironickej usmev.

Takhle ctu povidky ja, vetu po vete, radek po radku, hledam, stopuju ten skrytej inotaj a dumam nad tym co asi chtel tym pribehem autor vyjadrit a jestly se mu to povedlo. Ja jsem chtela vyjadrit tohle vsechno a asi jsem zlyhala. Ty rikas, ze z toho vznikla nechutna fraska, ale doufam ze to bylo mym nedostatecnym talentem a ne tym ze ta laska byla proste jen jina.


9moncici9 - Ahoj, tobe taky moc dekuju za komentar, citim se polichocena, ze si myslis ze pisu hezky (me se zas libi zavoj sumraku (tedy aspon to co jsem zatim cetla, mam sice skluz ale nedobrovolnej a slibuju ze ho dozenu)), i kdyz si myslis ze jsem cvok a mela jsem to radsi bacit do parodie tak ti chci trosku oponovat a rict, ze ne, ze si nemyslim ze to patri do parodie. Vim, ze se vam nelibi to jmeno a ze mnohem radsi by ste tam videli Bellu, ale jen proto, ze je tam dle vas to nespravne jmeno to nemusi snad hned byt parodie, nebo snad jo ? BTW- ne zatim neplanuju zadnou podobnou "nechutnost" s Edikem, muzes s klidem spat :D

Ivka77 - Ahoj, k tomu ci som cvok... po pravde? Dufam, radsi cvok nez ovce je to vecsi zabava. A k tomu s tym humorem. Spis sem to myslela tak ze to mate brat trosku s nadhledem, povolit trosku ty okovy stereotypu Eda a Bella a dat trosku prostoru neskeptickemu pohledu co kdyby... Ve svem profile pises o sobe vetu(y) ktera se mi velice libi : Najväčším šťastím v živote je presvedčenie, že nás ľúbia - ľúbia nás takých, akí sme, či skôr napriek tomu, akí sme. A pokud mam byt cvokem jen preto ze to stesti jsem ochotna dat komukoliv tak beru kazajku vsemi 20 a ano chapu neboj. Takove reakce jsem cekala. Porad byli lepsi nez mlaceni od sestry se slovy: "Nie, neprimam. Nic take nebude. Som absolutne proti. Prepis to. Proste nie!"


Šok - Draha šok, je mi moc lito, ze sem te tym natolik pobourila a urazila cele stmivani. To jsem nemela vubec v planu. Proste jsem chtela jenom napsat co kdyby


Takze nakonec se tedy chci omluvit vsem co to cetli, vsem co jsem tedy pobourila, nikoho jsem nechtela urazit a nebo se dotknout jak vas samotnych tak Edikovej dokonalosti, ale proste nezustava nam/vam nic jineho nez se s tym smirit a nebo vytahnout sve tralala voodoo panenky a nazhavit jehly. Chtela jsem se hodit jeste dve kapitoly/ dila Zabudnuty list a Posledna Kapitola ktore na tuto volne nadvezuju a coto sa tam vysvetluje, ale teraz neviem... malo by to vyznam?



A jako omluvu jsem s venovanim pro GCullen, Ivku77 a 9moncici9 napsala triple drable Amen, ktere bohuzel diky chybam ceka na vydani. Holky snad se vam to bude libit vic a mate me ujisteni ze je tam to spravne jmeno pokud by ste si to chteli precist tak na ff mi to uz vydali ale tam je to bez venovani(stmivani-ff.cz/articles/amen/)


S pozdravem vase cekajici na spendlik Tralala

Strašné, naprosto strašné! Tohle není nic víc, než urážka Stmívání, ale především Edwarda! Tak dokonale vyjádřit jeho city (málem jsem se rozbrečela) a potom ho urazit Jacobem! . Věřím, že píšeš dobře, ten dopis to dokazuje, ale Jacob! To byl ten nejhorší nápad!

Ja nejak som v šoku. Popravde. Píšeš úžasne. Tie slová plné lásky to bola pecka. Neskutočne krásne a dojímavé. Máš moju poklonu. Naozaj hlbokú.
A teraz povedzme si úprimne. Si cvok?
To sa nedá brať s humorom. To nie je vtipné. To je vrcholne...
Inak vo všetkom súhlasím s komentármi predomnou.
Neber to ako kritiku. Tvoje písanie je úžasné a určite pokračuj. Len ehm... Asi chápeš.

Táto poviedka bola otvorená nespočetne veľakrát podľa toho, čo vidím a skutočne sa tu vyjadril len jeden človek. GCullen má úplnú pravdu.
Tie slová boli nádherné, priam dokonalo napísané, ale tak strašne si to s prepáčením zhovadila :(
Radšej si to mohla dať do paródie, ale nie tu, lebo toto boli priveľa. Keď som si to dočítala tak radšej ani nepoviem, aké som mala pocity a čo sa robilo vo vnútri môjho tela Nebudem kritizovať tvoje písanie. TO NIE! TO BOLO KRÁSNE!!
ale nechci, aby som sa vyjadrila k poviedke Ja ťa žiadam, už nikdy neurob z Edwarda gaya.... to neprežijem fakt...
No hovorím píšeš skvele a keď napíšeš niečo iné tak si to rada prečítam

Přidat komentář:

Nick:

Text: