Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Pozvánka od Volturiovcov

21.06.2011 (19:30) • BellaSwan666 • FanFiction jednodílné • komentováno 9× • zobrazeno 2240×

Prechádzali dni, týždne, mesiace a roky. Stále spomínam na ten deň, kedy si ma opustil. Nedá sa na to zabudnúť. Bola to moja láska, môj kyslík, moje všetko. A on všetko zahodil. Ukradol mi moje srdce. Ten deň som zistila, že som tehotná. Chcela som to povedať, ale on ma predbehol. Nestihla som to, nemala som možnosť.

Spomienka:

Ten deň si neprišiel do školy. Bolo to čudné, nesvietilo slnko, niečo sa asi stalo. Bolo mi hrozne zle, a tak som šla na záchod a vyvrátila som, čo som mala v žalúdku. V lekárni som si kúpila tehotenský test. Nechcela som veriť, že ma upír môže oplodniť - nemožné. Test bol pozitívny. Potešila som sa, tak som prišla domov s dobrou náladou. Myslela som, že za mnou prídeš a vysvetlíš mi, prečo si nebol v škole. No ty si čakal pred domom. Usmiala som sa viac a rýchlo som vystúpila z auta a rozbehla sa k tebe. Ale ty si ma zastavil a nedal si mi pusu. Niečo sa deje, ale čo?

„Môžeme sa prejsť do lesa?“ opýtal si sa, akoby sa nič nedialo. Pozerala som sa ti do očí, ale nič som nevidela, ani náznak niečoho, že máš strach, ale ani lásku... nič. Bol tam len chlad. Nezmohla som sa na nič, len na prikývnutie. Keď si zrazu zastavil, otvorila som ústa, že ti to poviem, že čakáme dieťa, ale ty si zdvihol ruku, aby som mlčala.

„Bella ... odchádzame.“ Pozerala som na teba, že nechápem.

„Ja a rodina moja... odchádzame odtiaľto, je vidieť, že nestarneme. Už sa na nás pozerajú... čudne. Musíme odísť.“

Ja som len prikývla. „Idem s vami,“ poviem rozhodnutá a bez rozmýšľania som si chytila brucho.

„Nie, Bella, nejdeš s nami. Nie si naša rodina, bola si len rozptýlením mojej večnosti. Veď ty na mňa ľahko zabudneš. Ľudská pamäť  je ako sitko, zabudneš na mňa,“ povieš. V tvojich očiach som videla len ľahostajnosť. Nič iné.

„Milujem ťa, Edward. Toto mi nemôžeš spraviť, nie teraz,“ poviem. Kľakla som na kolená a objímala si hruď, akoby som chcela telo držať po kope.

„Ale ja ťa nemilujem, nikdy som ťa nemiloval. Sľub mi, že si nikdy neublížiš... kvôli Charliemu, a ja ti sľubujem, na oplátku, že sa už nikdy neuvidíme, budeš žiť ďalej, akoby som nikdy neexitoval,“ povedal si, podišiel si ku mne a dal si mi pusu na čelo a odišiel si. Odišiel si navždy, viem to.

Chcela som ten deň umrieť, chcela som umrieť. Ale nemohla som. Nie kvôli Charliemu, nie kvôli kamarátom, ani Jacobovi, aj keď sa mi Jacob snažil pomáhať, nedokázala som to. Ale kvôli môjmu a Edwardovmu dieťaťu. Brucho mi rástlo veľmi rýchlo, a tak som povedala Charliemu, že sa sťahujem. Chcel, aby som zostala, ale ja som povedala, že nie, že ho milujem a že nikdy na neho nezabudnem. S Jacobom som sa iba objala a požiadala, nech ma nehľadá.

Zbalila som si veci. Prešiel týždeň, keď som si dobalila veci. Izba bola prázdna. Usmiala som sa a nasadla do auta. Prechádzali hodiny, keď som konečne dorazila do cieľa. Na Aljašku. Usmiala som a nasťahovala som tam veci. Nevedela som nič... o tomto, a tak som sa na všetko pripravila. Aj krv som získala, aj keď nie tak ľahko. Každú chvíľu to malé salo zo mňa krv a ako salo, tak do mňa púšťalo jed. Tak som sa pomaly menila na upírku. Pila som krv, čo som dostala, ale nestačilo to, a tak som sa naučila loviť zvieratá. Nikdy sem neprišiel žiadny človek, inak by to neprežil.

Keď nastal deň D, tak som vo veľkých bolestiach porodila to najkrajšie dieťa v živote. Moje dieťa. Pomenovala som ju Renesmé. Mala hnedé vlasy ako Edward a hnedé oči po mne. Bola taká maličká a taká krehká, že som sa bála čo len ju trošku pritlačiť. Chcela som plakať od šťastia, ale nešlo to. Bola som už upírka.

Najprv som Renesmé kŕmila fľaškou, ale strašne rýchlo rástla, tak po čase začala so mnou loviť. Prvýkrát, keď lovila, bola celá od krvi, ale už sa to naučila. Prešli tri roky, ale vyzerá na päťnásť. Moje malé dievčatko. Občas som ju donútila zjesť aj ľudské jedlá, keď som zistila, že jej chutia, ale zas nie tak veľmi ako krv. Úplne som ju chápala. Ľudské jedlá mi teraz chutili ako bahno a krv bola tá najsladšia vec v živote, čo som jedla (pila).

Jedného krásneho dňa sme išli s Renesmé na lov. Renesmé lovila pumy tak, ako jej otec. Smutne som sa usmiala. Ja som lovila, čo mi prišlo do cesty. Renesmé nemala rada, keď som ju tak volala, radšej mala, keď som ju volala Nessie. Domov sme sa vracali usmiate. Ako sme prichádzali k domu, zacítila som cudziu stopu. Napínala som telo. Dala som Nessie za seba, aby som ju chránila. Ale nikoho som nevidela, len pred dverami bol položený balík.

„Mami, čo sa deje?“ opýta sa ma. Pozrela som na ňu a usmiala sa.

„Nič, zlatíčko, len som mala pocit, že je tu nebezpečenstvo. Vieš, že sa ťa snažím len chrániť. Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ poviem a objímem ju.

„Mami, kto je môj ocko? Nikdy si mi o ňom nepovedala, chcem vedieť, kto to je. Cez noc vzlykáš za ním a cez deň sa tváriš, že nič sa nestalo,“ povie a smutne na ňu pozriem.

„Si už dosť dospelá na to, aby som ti povedala pravdu o tvojom ockovi.“

A tak som jej začala rozprávať o Edwardovi. Ako sme sa spoznali, prvé dotyky, prvé bozky, prvé milovanie, ako mi stále zachraňoval život a ako ma opustil skôr, ako som mu stihla povedať, že bude otcom. Ešte som jej povedala o všetkých Cullenovcoch.

Keď som dorozprávala, tak som ju uložila spať. Otvorila som balík a boli tam šaty. Na čo sú tu šaty, preboha? Vybrala som ich. Modré a ružové. Modré akurát na moju veľkosť. Boli nádherné, mali veľký výstrih, boli dlhé a nedali sa opísať, aké boli nádherné. Druhé šaty boli farby ružovej, boli podobné modrým. Odrazu mi na zem spadla malá kartička.

Bella, som rád, že som ťa konečne našiel. Po tých rokoch pátrania po tebe, som ťa našiel. Chcem, žiadam vás, aby ste prišli zajtra večer ku mne, do Talianska, do Volterry. Budete mojím čestným hosťom, ale ešte niekto príde. Príde pre teba auto. Očakávam vás.

S pozdravom
Aro

Pozerala som na tie šaty. Nemám na výber, musím tam ísť. Išla som do Nessiinej izby, sadla som si na hodiacu stoličku a pozerala von oknom.

 

Spomienka:

Bol večer, mal prísť Edward, ako každú noc. Ležala som na posteli a čakala som ho. Čakám ho každú noc, odkedy som sa dozvedela, že je upír a že ma sleduje každú noc ako spím.

„Ahoj, jahniatko.“ Usmial sa na mňa s tím pokriveným úsmevom a ľahol si ku mne. Pritúlila som sa hneď k nemu. Cítila som sa pri ňom tak bezpečne.

„Čo je, starček?“ opýtam sa a zaškerím sa. Pobozkal ma, opätovala som mu bozk a položila som si hlavu na jeho hruď.

„Bojím sa,“ priznám sa k citom. Vedel, že sa chcem stať upírom, ale bol proti tomu. Vždy sa kvôli tej téme pohádame, ale hneď sa udobríme.

„Čoho, láska? Vieš, že ťa ochránim pred všetkým, nedovolím nikomu, aby ublížil mojej droge,“ povie a pobozká ma na vlasy. Pozriem sa mu do oči.

„Že ťa stratím. Nechcem o teba prísť. Viem, že jedného dňa ma opustíš a nechcem, aby si odišiel, bolelo by ma to. Neprežila by som bez teba ani sekundu,“ šepnem potichu. Pritúlil si ma ešte tuhšie.

„Nikdy ťa neopustím,“ povie.

„Ale ja zomieram, každou sekundou. Opustíš ma, ja to viem, cítim to.“ Odtiahnem sa od neho a ľahnem si na svoju polovicu postele, a zavriem oči, aby mi netiekli slzy. Edward mi začal hmkať moju uspávanku, ktorú mi zložil, a hladkal mi vlasy, pritúlil si ma, ale nič nepovedal. Zaspala som.

Prečo ma to musí stále bolieť? Chcem na neho zabudnúť, akoby nikdy nežil, ale nejde to.

Jedného dňa som sa vrátila do môjho bývalého domu. Do mojej bývalej izby. Bola tak, ako som ju nechala. Charlie nechcel asi nič do tej izby dať. Asi čakal, že sa vrátim do mojej bývalej izby. Nikdy sa nedozvie, že je dedkom, že má nádhernú, poloupíriu vnučku. Zabolelo ma to pri srdci.

Pozerala som sa na dlážku a v tej chvíli som zbadala, že jedna doska je uvoľnená. Dala som ju na bok a boli tam darčeky, ktoré som dostala na osemnáste narodeniny. Boli tam letenky, CD, všetko... a aj fotky. Zobrala som všetko a dala som naspäť dosku. Pozerala som si fotky. Vyzeral tam, že ma miluje, ale nemiloval ma.

Keď som prišla do môjho terajšieho domu, odložila som tie veci, aby som na ne mohla každý deň pozerať. A fotky som odložila tak dôkladne, aby ich Nessie nenašla.

Spomienka:

„Milujem ťa,“ povedali tie dve najkrajšie slová tie najdokonalejšie ústa.

„Ja teba viac, moje city nikdy neprekonáš.“ Zaškerí sa. „Smiem ta pozvať na večeru ku nám?“ opýta sa. „Budeme len ty a ja, ostatní idú na lov. Myslím, že to urobili naschvál, ale mne to nevadí,“ usmieva sa.

Zavolala som Charliemu, že dnes nepríjdem, možno, že prídem noci. Po škole ma čakal Edward. Nasadla som do auta a odviezol ma do ich domu. Všade boli sviečky. Vošli sme dnu a všade -, no presnejšie to robilo cestu do jedálne, a potom do jeho izby - boli lupene ruží. Bolo to nádherné. Uvaril mi romantickú večeru, i keď som to jedla len ja, ale bolo to nádherné a ešte tú noc sme splodili Renesmé.

Ale za tri dni sa so mnou rozišiel. Vie vlastne, že ma dcéru? Začala som vzlykať, až kým nezačalo svitať. Potom som sa upokojila. Renesmé sa zobudila.

„Dobre ránko,“ pozdravila som a išla som jej urobiť raňajky. Po ceste som pozrela na darčeky. Zosmutnela som. Vedela som, že ho nikdy neuvidím a nikdy mu neodpustím, že ma opustil, že mi nedovolil, aby som mu povedala o dcére. Ale už na to nemá právo. Nemá žiadne právo na ňu, vychovala som ju ja a nikto iný, a už nepotrebujem pomoc.

Uvarila som jej najobľúbenejšie jedlo. Palacinky. Dala som ich na stôl. Prišla a jedla, potom sa pozerala sa mňa.

„Dnes pôjdeme na návštevu, sú to Volturiovci, hovorila som ti o nich. Sú to tí, čo majú nad nami moc,“ poviem.

„Bude mi potešením sa konečne s nimi stretnúť,“ usmieva sa.

Dala som jej tie šaty, upravila som jej vlasy. Zdvihla som jej vlasy. Dovolila som jej, nech sa namaľuje. Keby sa jej čo len dotkli, tak ich zabijem, a netrápi ma, že by oni skôr zabili mňa.

Obliekla som si modré šaty, aj keď to bola najobľúbenejšia farba Edwarda. Zvládnem to. Upravila som si vlasy, ako mi to robila Alice a namaľovala som sa, ako ma maľovala Rosalie.

Prišli pre nás Jane a Felix. Prišla ochranka, aby sme tam vlastne išli. Keď som sa stala upírkou, zistila som, že mám schopnosť štítu, že môžem rozšíriť ochranu nielen na seba alebo na toho, kto bol pri mne, ale že pokojne môže byť odo mňa aj kilometre ďaleko. Dala som jej štítnu bublinu, nech jej neublížia. Objala som dcéru a nasadli sme do auta.

„Ahoj, Jane, dlho sme sa nevideli,“ usmievam sa na ňu.

„Bella, po dlhom čase sa vidíme a ako vidím, tak máš aj nádhernú dcéru. Podobá sa na teba, keď si bola človekom.“ Usmeje sa so svojim hnusným úsmevom. Potom sme mlčali. Prišli sme na miesto.

Vystúpila som hneď, aby som bola čo najďalej od tej hnusnej upírej osoby. Zavraždila by som ju. Škoda, že nemôžem. Poznala som to tu, tak som išla a nečakala ich, Renesmé išla za mnou. Vošli sme do veľkej siene a bol tam stôl? Wow. To som nečakala. Renesmé sa ku mne pritlačila. Bála sa tejto miestnosti. Pohladkala som ju po chrbátiku.

„Neboj sa, Nessie, týmto zlým upírom nedovolím, aby sa ťa len čo malíčkom dotkli,“ poviem.

Jane ma chcela asi provokovať, lebo podišla k nám a chcela sa jej dotknúť, hneď som ju dala za seba a dala som sa do útočného postoja. Varovne som na ňu zavrčala. Jane sa len usmiala.

„Ale pokoj, dámy, nechcem tu hneď mŕtvoly, kým sem nepríde druhá návšteva. Bella, vitaj u nás. Posaď sa."

„Aro, rada ťa zase vidím. Predtým som bola slepá, alebo moja pamäť asi tak neslúži dobre, ale ten stôl tu nebol,“ poviem zdvorilo.

„Máš pravdu, drahá, nebol tu. Len kvôli tejto udalosti som ho priviezol. Si čestným hosťom. Posaďte sa. Druhá návšteva je tu hneď,“ povie. Posadili sme sa a naliali nám ľudskú krv. Nessie sa chcela napiť, ale hneď som položila ruku na jej pohár.

„Ľudská krv. My nepijeme ľudskú krv, srdiečko, zabudla si?“ opýtam sa.

„Prepáč, mami.“ Položila pohár na stôl. Za dve minutý tu bola druhá návšteva. Otočila som sa, aby som videla, kto je tým druhým čestným hosťom. Boli to Cullenovci. Hneď som sa postavila do útočného postoja. Ochránim dcéru.

V ich očiach som videla, smútok, zmätok, bolesť a lásku. Na Edwarda som ani nepozrela.

„Bella, upokoj sa. Nemusíš ich vraždiť hneď, stačí, keď skončí táto oslava,“ povie Aro. Prikývla som. Nessie sa postavila a podišla k Edwardovi.

„Nessie, nie! Vráť sa späť,“ poviem prosebne. Ona išla ďalej. Neposlúchla ma prvýkrát, ale tomu, čo sa dialo potom, som neverila. Podišla k nemu a dôkladne si ho obzrela, aby sa uistila, že je to on. Potom mu dala facku. Prekvapila všetkých.

„Toto máš za to, že si opustil moju mamu. Milovala ťa a ty si ju opustil tak tvrdo. Nabudúce, keď ti bude chcieť niečo povedať, tak ju počúvaj, lebo dostaneš ešte jednu a silnejšiu,“ povie a vrátila sa ku mne. Hneď som ju objala.

„Srdiečko, už to nikdy viac neurobíš, jasné?“ Objímala som ju tak tuho, až kým nás nevyrušil Aro.

„Posaďte sa, prosím, aby som vám oznámil, čo chcem oslavovať.“ Posadili sme sa. Ja a Nessie do stredu, Cullenovci na zadnú časť a Volturi na prednú časť. Držala som Nessie celý čas ruku.

„Pozval som vás sem, aby ste sa stretli. Nemohol som dovoliť to, aby vaša láska len tak nebola. Drahá Bella, povieš nám, kto je otcom tejto nádhernej osoby?“ opýta sa.

„Nemá otca,“ povedala som tvrdo.

„Bella, niekto ťa musel oplodniť. Bije jej srdce, ale rastie rýchlo. Poloupírka,“ povie Aro.

Postavím sa. „Jej otec je najväčší hajzel na svete. Ukradol mi srdce. Ten deň, keď mi povedal, že ma nemiluje, že ma opúšťa, som mu to chcela oznámiť,“ nenávistne som pozrela na Edwarda, „že čakám dieťa, moje a aj jeho. Ale keď odišiel, tak už je to len, ale len... moje dieťa. Aj keď mi zubami-nechtami bránil, aby som sa nedostala do vášho sveta, ale neubránil, zlyhal. Dostala som sa sem vďaka mojej dcére.“ Zdôraznila som slovo mojej a pohladkala som Renesmé po vlasoch. V jeho očiach som videla len bolesť a ako som viac o tom hovorila, tak tá bolesť sa zväčšovala.

„Ak ti to nebude vadiť, tak by som chcela odísť, ako vidím, máš tu dôležitejších upírov. My sa môžeme stretnúť inokedy a skrotiť tvoju zvedavosť.“

„Nie, dnes oslavujem, teda, dnes skrotíš moju zvedavosť, tak sa posaď a upokoj sa.“ Posadila som sa. Nechcene.

„Teraz vy,“ ukázal na Cullenovcov. „Povedzte, ako ste sa cítili, keď ste museli nechať Bellu na svete nechránenú. Opustiť ju a nerozlúčiť sa.“ Pozeral na nich s takou nedočkavosťou.

„Nenávidela som brata, že mi nedovolil sa s ňou rozlúčiť, je mi ako sestra a navždy aj zostane. Som rada, že ju vidím. A verím v to, že nám odpustí, že sme sa nerozlúčili, nevedeli sme o tom. Chcel ťa len chrániť,“ povie Alice. Čakali na moju reakciu, ale tvárila som sa stále vážne.

„Nemala som ju na začiatku rada len kvôli tomu, že ona má život a že ju Edward obdivoval za krásu. Mal mňa obdivovať za krásu, ale obdivoval ju a žiarlila som. Ale keď sme ju opúšťali, našla som v srdci aj cit, že ju mám rada, nechcela som ju opustiť, bola tiež mojou sestrou,“ povie Rosalie. Pomrvila som sa na stoličke a Nessie sa úprimne pozerala na moju bývalú rodinku.

„Vždy mi sladko voňala, a vždy som mal chuť ju zabiť, vysať ju do poslednej kvapky krvi, ale mám ju rád. Zistila o nás všetko, aj keď sme sa bránili. Ale ona nebezpečenstvo priťahuje, a tak sa dostala aj k nám a dúfam, že mi odpusti, že som jej pokazil oslavu narodenín. Navždy bude členom našej rodiny,“ povie Jasper. Nessie mi pritlačila ruku. Pozrela som na ňu pohľadom, že je to v poriadku.

„Keď odišla, nemohol som si z nikoho robiť srandu. Nebola tam moja nemotorná sestrička,“ trochu sa usmeje Emmett.

„Je to moja dcéra a navždy bude. Chýbala si nám, chceme ťa späť, bez teba to nebolo ono,“ povie Esme.

„Je členom rodiny. Keď sme ju opúšťali, opúšťali sme vlastne rodinu. Ona tvorila rodinu. Keď sme ju opustili, zmenili sme sa,“ povie Carlisle.

Edward sa na nás len pozeral.

„Edward, teraz ty,“ povie Aro a Edward len pokrútil hlavou.

„Bella, povieš nám, ako si sa ty cítila, keď ťa opustila rodina?“ opýta sa Aro.

„Keď mi povedal, že ma nemiluje, bolo to, akoby mi pichol nôž do srdca. A keď odišiel, tak potom som sa cítila, že mi nepichol nôž do srdca, ktorý by sa dal len tak vytiahnuť a zahojiť rany. Bolo to také, že mi to srdce vyrezal, bez úmrtia, bolelo to. Bolelo. Nespala som.  Nechodila von, až neskôr, keď mi veľmi rýchlo rástlo brucho. Odišla som od Charlieho čo najďalej. Chcela som, aby žila, aj keby to znamenalo moju smrť.“ Pozrela som sa láskou na Renesmé. „Ešte nebola na svete, ale vedela som, že ju budem milovať... najviac na svete, nikoho iného už nebudem tak milovať. Milujem ťa. Keď bola ešte vo mne, pila moju krv. Ťažko sa zháňala krv, ale musela som piť ľudskú krv a ako ona zo mňa pila krv, tak púšťala do mňa jej jed a pôrod bol bolestivý. Nielen preto, že som ju rodila, ale kvôli tomu, že jej jed sa dostal k môjmu srdcu. Prvé tri dni som ju kŕmila s fľaškou. Ale rástla rýchlo, teda, po troch dňoch sa naučila loviť. Lovila len zvieratá. Má čistú dušu. A budem ju chrániť, aby nezažila to, čo ja.“ Pozrela som sa na Edwarda. Potom som sa postavila.

„Môj príbeh už poznáte. Už môžem odísť, tvoju zvedavosť som skrotila. A čo sa týka tých odpúšťaní - Jasper, nemám ti čo odpúšťať, odpustila som ti ešte v tú hodinu. Alice, odpustila som vám, ale nie jednej osobe, ktorá najprv sľúbila, že ma neopustí, ale opustila,“ poviem a postavila som sa na odchod. Aro len prikývol, uvoľnil mi cestu a prišla som až k bráne. Nessie išla za mnou. Zrazu ma niekto chytil za ruku a otočil ma k sebe. Bol to Edward, boli sme tak blízko. Naše ústa boli len pár centimetrov od seba.

„Trápil som sa. Každý deň som sa chcel k tebe vrátiť. Dúfal som, že máš šťastný život, že máš deti, milujúceho manžela. Nechcel som vidieť, aká si šťastná, veľmi by ma to bolelo.“

„Mám šťastný život,“ poviem.

„Milujem ťa,“ povie.

„Nenávidím ťa, ale zároveň milujem, ale nechcem mať s tebou nič spoločné,“ poviem, odstrčím ho od seba a rozbehnem sa preč.

„Vzlyká každú noc. Myslí na teba každú noc. Našla tie darčeky. Veľmi si jej ublížil. Povedala mi všetko. Má pravdu, si hajzel,“ povedala Nessie a odišla od neho.

Prišli sme domov a ja som sa hneď zbalila aj Nessie a rozhodla som sa vrátiť do Forks. Našla som malý domček a tam sme sa nasťahovali. Bol blízko La Push. Zavolala som Jacobovi. Chcela som, aby vedel, že som upírka a že mám dcéru poloupírku. Dohodli sme sa, že sa stretneme pri hraniciach, príde celá svorka, ale on je Alfa, teda on rozhoduje, ako na tom budeme. Prišli sme tam hneď a Jacob na nás čakal ako človek. Vzadu boli ďalší, ale v podobe vlkov.

„Ahojte,“ usmiala som sa na nich, „chcem takú istú dohodu, ako majú Cullenovci. Nezmenili ma na upírku, to moja dcéra. Keď som ju čakala, tak ma postupne menila a chcela by som tu žiť. Je to moje rodné mesto, teda chcem, aby ho videla aj Renesmé Carlie Swanová,“ poviem a pozerám na Jacoba.

„Bella, vitaj naspäť. Jasné, že ju zostaneš. Môžeme vidieť tvoju dcéru? Nech to posúdime,“ opýta sa. Zavolala som na ňu a vystúpila. Jacob a ona na seba pozerali takým čudným pohľadom. Pozerala som na nich a spomínala som, čo mi hovoril Jacob o pripútaní sa. Hneď mi to došlo. Pousmiala som sa.

„Áno, mami?“ opýta sa ma.

„Toto sú tí vlci, čo nám dajú tú dohodu, ktorú nesmieme porušiť, inak nás môžu zabiť. Doma ti podrobnejšie tie zákony poviem.“

„Ty si ten Jacob? Ten, čo chcel získať mamkine srdce, ale nepodarilo sa?“ opýta sa.

„Áno, som to ja,“ pousmeje sa.

„Jacob, povedz mi, že to je pripútanie.“ Pozerám na nich, ako na seba hladia.

„Máte tú dohodu. Pokojne môžete žiť tu a my sa vás ani nedotkneme,“ povie.

„Volá sa Renesmé, ale má radšej, keď ju volám Nessie. Nessie, chceš ho ísť na chvíľu navštíviť?“ opýtam sa a ona hneď prikývla. Pozriem na Jacoba a ten tiež súhlasil. Hneď mi zmizli z očí. Vedela som, že bude v poriadku, aj ja som bola, aj keď mi hovorili, že nebudem. Ja som im verila, ale strašne smrdia. Asi na seba dám kilo spreju, nech tak nesmrdím.

Zatiaľ som nás prihlásila na školu. Vedela som, kto ma učil. Tí tu už nie sú a tí, čo sem chodili do školy, tak už pracujú v zahraničí. Musela som sa poinformovať.

Prvý školský deň a mali sme biológiu. Ako mi to chýbalo. Vošla som dnu. Bola tam len jedna prázdna lavica, tak som sa posadila tam. Seba a Nessie som prihlásila ako sestry bez rodičov, ale ja sa o ňu starám. Pripravila som sa na hodinu. Zazvonilo a hneď pri mne bol partner. Pozrela som, koho mám, a vyvalila som oči. To sa ho fakt nezbavím? Bol to Edward. Povzdychla som si a pozerala na učebnicu a modlila som sa, nech to ubehne čo najrýchlejšie, lebo ma švihne.

„Bella, prepáč mi, že som nebol pri tebe. Odpusť mi to.“

„Si dobrý klamár, tak sa oklam, že tu nie som a daj mi pokoj. Chcem sa učiť a chcem tu žiť.“

A tak to išlo stále. Keď sme sa náhodou stretli, stále sa mi ospravedlňoval za to, čo mi spravil, ale ja som nemohla.

Nenávidím ho za to. Bolo to naše dieťa a on mi nedovolil to povedať. Nemal sa to tak skoro dozvedieť.
S ostatnými Cullenovcami som vychádzala dobre. Zoznámila som ich s Nessie a povedala som im, čo sa stalo. Dohodli sme sa, že budeme chodiť spolu na nákupy a všetko ostatné. Občas ma pozvali k sebe, ale nechcela som ho vidieť. Ukradol mi srdce... nie, vyrval mi srdce a teraz ho chce dať naspäť? Nemožné. Ale nedokážem bez neho žiť. Prečo? Prečo mne sa to muselo stať.

Dohodla som si s ním stretnutie, nech si povieme, čo máme na srdciach.

„Ahoj,“ pozdravila som. On len prikývol, chcel počuť, ako som sa rozhodla.

„Edward, si hajzel. Vyrval si mi srdce. Chcela som ti povedať, že sme rodičmi, ale ty si nečakal, čo poviem. Bolelo ma to. Hrozne ma to bolelo. Nevedela som o tom nič. Nevedela som, či ten pôrod prežijem. Rozmýšľala som, či ti mám poslať poštu a povedať ti, že si otec. Ale niekto mi, bohužiaľ, nedal adresu. Tak, akoby si nikdy neexistoval? Vtipné. Existuješ v mojom srdci, v Nessii existuješ. Skryl si všetko, čo som od vás mala. Ale zabudol si skryť jednu vec. Skôr vec, o ktorej si ani nevedel. O našom bábätku. Ako môžem vedieť, že ma teraz neopustíš, že ťa napadne zase ma ochraňovať? Ako si si všimol, viem sa ochrániť aj sama a aj Nessie ochránim. A už nie som na tom sama. Pomôžu mi vlkolaci. Nessie a Jacob sa pripútali,“ poviem všetko jedným dychom.

„Bellinka, bolo to také ťažké ťa opustiť. Chcel som, aby si žila normálny život. Nežil som s rodinou, odišiel som od nich, až kým ma nenašli Volturiovci. Tí ma pozvali a povedali, že som čestným hosťom a ďalšie keci. Nechcel som tam prísť. Stále som mal v hlave teba. A keď som rozmýšľal, že máš teraz manžela, že sa milujete, bolelo ma to. Každý deň som chcel ísť k tebe a povedať ti, že ťa milujem, že navždy budem, a že keď umrieš, tak pôjdem hneď za tebou. Ale chcel som ťa chrániť pred nami. Bella, milujem ťa, odpusť mi,“ pozeral na mňa prosebným pohľadom.

Pozrela som sa na stromy. „Odpustiť? Odpúšťanie bude trvať veľmi dlho. Žila som tri roky a počas nich myslela, že ma nemiluješ. Tak dlho to bude u teba trvať, lebo teba som najviac milovala a nikdy neprestala." Objal ma.

Odvtedy spolu žijeme ako šťastná rodinka. Edwardovi som odpustila hneď, ale chcela som ho trochu potrápiť, tak som sa tvárila, že ešte nemá odpustené, čo mi spravil. Trvalo to asi jeden rok. Nevydržala som. Požiadal ma o ruku a mali sme nádhernú svadbu. Kto iný by to organizoval, ak nie Alice. Dala som jej voľnú ruku. Bol to môj najšťastnejší deň života a dúfam, modlím sa, že ma už nikdy viac neopustí. Nessie je skoro celé dni v La Push. Som rada, že je to práve Jacob, do ktorého sa zamilovala. Nevedela by som nájsť lepšieho chlapca ako je Jacob. Sme teda šťastná rodinka - vlkolaci, upíri a jedna poloupírka.

Autor: BellaSwan666, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Pozvánka od Volturiovcov: