Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Prechádzka

31.08.2009 (15:00) • Cornelia • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1841×

Pomaly som kráčala povedľa Edwarda uvedomujúc si ako veľmi ho spomaľujem. Rýchlo som sa naňho pozrela. Ani náznak netrpezlivosti. Rozmýšľala som čo je za tým jeho záhadným kľudom.

Kopla som do snehu a ten vyletel do vzduchu a rozletel sa na všetky strany do výšky mojich nôh a vytvoril bieli mráčik.

„Edward?“ načo to všetko. Chcela som sa ho spýtať no nechcela som sa ho pritom nejako dotknúť.

„Áno?“ pozrel na mňa s otáznikmi v očiach.

„Prečo nejdeme autom?“

„Lebo sme sa mali prejsť.“

„Prejsť? “

Pozrel na mňa a nechápavo vyzdvihol obočie.

„Pre teba to skôr ako prechádzka je mučenlivé trpenie môjho extra pomalého chodenia.“ Mierne sa pousmial a pristúpil ku mne o krok bližšie. Rukou ma objal okolo pásu a pritiahol. Na boku som zacítila príjemné teplo. Prečo teplo? Ani ja som to nechápala no bolo to príjemne. Pritlačila som sa k nemu bližšie a uvoľnila sa v jeho objatí.

„Veríš mi?“

„Samozrejme.“ prekvapene som k nemu zdvihla pohľad.

Edward sa bleskurýchlo zohol k mojím nohám a podrazil mi ich. Ocitla som sa v jeho náručí a samovoľne sa a pritúlila k jeho hrudi. Okamžite sa rozbehol. Zastali sme tak stopätdesiat metrom od ich domu a položil ma na zem. V jeho rukách som sa cítila ako malé dieťa. Staral sa o mňa ako rodič o svoje jediného potomka. S neskrývanou láskou a jemnosťou zberateľa k najcennejšiemu kúsku zbierky. Vykročila som vpred no keď on stále stál na mieste otočila som sa k nemu. Potriasol hlavou aby z nej vyhnal nejaké myšlienky a na tvár mu okamžite naskočil úsmev.

Keď sme sa ocitli pod obrovitánskym ihličnanom ktorého konáre sa vznášali vo výške len pár palcov nad mojou hlavou náhle sa celý strom zatriasol a ja som skončila ako malé mača pod vodovodným kohútikom. No namiesto aby som bola od vody usadila sa na mne vrstva snehu. Našťastie som bola dostatočne zababušená tak sa mi nedostal do hlbších vrstiev môjho oblečenia.

Otriasla som hlavou a začula smiech. Otočila som sa a zbadala ho opretého o strom a pochechtávajúceho sa na mne. Okamžite som sa zohla k zemi a vytvorila v rukách guľu. Hodila som ju po Edwardovi. Samozrejme som vedela ,že ju ledva zacítil. Ale aj tak sa jej pokúsil uhnúť ľudskou rýchlosťou. No jeho smiech ho dostatočne zamestnal aby som ho stihla trafiť. Hneď ako sa spamätal rozbehol sa za mnou. Zúfalo som sa mu snažila utiecť. Začal sa hrať so mnou, hádzali sme po sebe snehové gule a zabávali sa ako malé deti. Keď to už vzdal Rozbehol sa ku mne a skočil na mňa z postoju lovca. Bolo to tak náhle že som si stihla uvedomiť až svoj pád. Edward dopadol vedľa mňa.

„Ou.“ vydýchla som v šoku.

Akokoľvek dlho ho budem poznať stále ma budú prekvapovať aj tie najtriiviálnejšie veci v jeho podaní.

„Neudrela si sa?“ v jeho hlase bol citeľný znak obáv.

„Nie len si ma prekvapil. Veď ako vždy.“

Nechápavo pozdvihol obočie a pozeral sa na mňa.

„V tvojom podaní sú niektoré veci také...iné a zvláštne. Alebo to je jednoducho tým ,že si to ty.“ prstom som sa dotkla jeho nosa.

Zaujato mi pozeral do očí. Stiahla som si rukavicu. Bolo mi na ruku zima no na tento okamžik to bolo ideálne. Prešla som prstom po jeho tvári. Privrel viečka a uvoľnil sa. Na tvári mu už nepohrával žiaden napnutý sval a on začal vyzerať ako vytesaný do kameňa. Nakoniec som neodolala. Zodvihla som sa na lakti a nahla k nemu. Cítila som jeho dych a snažila sa odolať jeho pôsobeniu. Veď by nechcel keby som bola zmagorená už jeho dychom neschopná normálne reagovať. Náhle otvoril viečka a upieral na mňa svoje oči farby jantáru. Zahľadel sa mi hlboko do očí a zbadal v nich túžbu. Tak ľudskú a chtivú. Nahla som sa k nemu a dotkla sa jeho pier. Odpovedal na moju reakciu. Pritisol ku mne svoje pery a mňa prinútil položiť si hlavu do snehu. Prsty som zahrabla do jeho vlasov a vnímala každý jeho pohyb. Boli sme ako triangel a palička. Okamžite ako niektorý z nás niečo spravil ozvala sa reakcia z druhej strany. Môj dych sa zrýchlil a ja som sa pokúšala nezabudnúť dýchať. Pod hlavu mi podložil ruku. Jeho dych utíchol a ozývali sa len dozvuky našich bozkov. Pritlačila som sa k nemu najviac ako som len dokázala aby som prehĺbila náš bozk. Náhle som si však spomenula ,že dráždiť ho by nebolo moc múdre. Stiahla som sa a radšej upriamila pozornosť na svoje ruky lačne blúdiace po jeho tele. Jeho ruka bola nebezpečne blízko konca mojej bundy.“ Vkĺzne pod ňu či nie?“ Jeho ruka sa zastavila. Rozmýšľal. Zdvihol ju a položil o kúsok vyššie na bundu v páse. Prechádzal hore dole a trel ma ňou z čoho som cítila ešte väčšie teplo a chuť ho bozkávať. Odtiahol sa odo mňa a oprel sa čelom o moje tak ,že sa naše nosy dotýkali. Môj hrudník sa splašene dvíhal v presných  intervaloch. Rukou sa oprel vedľa mňa a pozeral mi hlboko do očí. Nepoviem ,že som sa v nich utápala ,pretože by to bolo klamstvo. Ja som sa v nich totiž bezmedzne strácala. Fascinovalo ma ich sledovať. Bolo to ako prebádavať úplne nové územie. Vždy ma nich niečo zaujalo a ja som so zvedavosťou  objaviteľa hľadela do ich hĺbky a snažila sa zistiť čo to je. Rukou prešiel po mojej tvári. Bohužiaľ zabudol ,že na nej má sneh. Mykla som sa keď sa ma dotkol. Pohľadom uhol a zbadal sneh topiaci sa na mojej tvári. Stiahol sa  na bok. Zabudol. Áno zabudol na moju ľudskú stránku. Zdalo sa ,že je mu to veľmi ľúto a momentálne sa za to obviňuje.

„Vstávaj.“ podal mi ruku a pomáhal mi postaviť sa na nohy. Nebola by som to ja keby som to nepokazila. Pošmykla sa mi noha a skončila som v jeho náručí.

„Edward čo je?“ nedalo sa nevšimnúť ako sa v okamihu zmenil.

Otočil odo mňa tvár . Rázne vykročil k domu. Rukou som sa utrela a zodvihla rukavicu. Pribehla som k nemu a chytila ho za ruku. Nereagoval keď som sa ho pokúšala zastaviť. Trhla som ním najviac ako som dokázala. Konečne zastal no pohľad upieral do zeme a všade inde okrem mňa.

„Edward. “ zúfalo som sa mu zahľadela do očí.

Podišla som k nemu bližšie a objala ho. Zaváhal no nakoniec ma stisol svojimi pažami.

„Chcem ti pomôcť.“

„Nemôžeš.“

„Ale ja chcem.“ dupla som si tvrdohlavo.

Chcela som mu pomôcť rozhnať chmáry z jeho tváre. Pozrel sa za mňa.

„To musím zvládnuť ja sám.“

Neveriacky som na neho pozrela.

„Edward ale ty nie si sám.“

Pozrel na mňa a naše oči sa stretli. Mierne som sa odtiahla aby som mala na neho lepší výhľad.

„Ja viem ale to si musím vyriešiť sám.“

„Dobre. Ale chcem aby si vedel ,že keby si potreboval pomoc čo by bolo dosť divné odo mňa. Alebo keby si potreboval poradiť či niečo iné som tu pre teba.“ okamžite som ho objala.

„Ale to neznamená ,že ťa nechám na pokoji!“ zohla som sa k zemi a chytila do ruky sneh.

Šokovane zaklipkal viečkami. Aké mám šťastie ,že mi nedokáže čítať v myšlienky. Aspoň sa mi raz za čas podarí ho prekvapiť. Rozbehol sa za mnou a pripravovali si vlastnú muníciu. V okamžiku pár sekúnd ma zasiahla hŕba gúľ a ja som začala rozmýšľať nad kapituláciou. Prebehla som okolo stromu a skryla sa pred snehovým útokom. Bleskurýchlo sa zjavil vedľa mňa no namiesto očakávaného útoku sa ku mne priblížil a okamžite ma pobozkal. Prekvapene som zostala stáť. Keď opadol prvotný šok začala som s ním aktívne spolupracovať. Ale napriek tomu som si musela dávať pozor. Nielen na jeho zuby ale aj na to ako blízko som mu bola. Vedela som ,že keď prekročím prípustnú hranicu môj život bude vo vážnom nebezpeční.

Natiahol ruku k môjmu krku a roztvoril mi zips na bunde. Veď mi bude zima! A vtom som to pochopila či skôr pocítila. Náhly chlad pod bundou a zimu.

„Ty si mi tam dal sneh! “ zapískla som keď som pocítila chlad na pokožke.

Edward sa začal popod nos smiať.

„Ty si hrozný!“ rýchlo som sa snažila vysýpať všetok sneh.

No márne. Roztopil sa a teraz ma nepríjemne chladil. Otočila som sa od neho a vykročila k ním domov. Vianoce ešte neboli ak to máte na mysli. Ale občasná návšteva neublíži a u Cullenovcov je tak príjemne. Povedala by som ,že naopak aj keď nie sú pokrvná rodina je u nich o to silnejší pocit spolupatričnosti.

„Bella.“ Rozbehol sa za mnou.

Zdalo sa ,že si uvedomil akú chybu spravil. Vošla som do domu a zbadala Alice sediacu na sedačke s Jasperom.

„Čo sa ti stalo?“

„Spýtaj sa brata. Ako keby nevedel ,že keď mi vopchá sneh do bundy rozpustí sa.“ Alic to okamžite docvaklo a v okamihu stála u mňa.

„Dám ti niečo na prezlečenie.“ potuteľne sa pousmiala.

„Díky Alic.“

Konečne bola vo svojom živle a mohla ma obliekať. Ochotne som s ňou vyšla po schodoch a vošla do jej izby. Okamžite ma posla do sprchy zohriať sa no predtým mi chcela vyzliecť bundu.

„Nie Alice.“

„Prečo?“

„Mám v nej kopu snehu.“

„Tak si ju vyzleč tam.“

„Ok.“ Odovzdane som vyšla oproti teplej sprche no zastavila som sa keď som zbadala svoj odraz.

„Chúďa moje ten ťa vôbec nešetril.“ Alice sa postavila za mňa a sledovala môj odraz v zrkadle tak zaujato ako ja. Vlasy som mala ako po prechádzke cez veternú smršť .Na niektorých miestach boli mokré a pozlepované do culíkov.

„Díky za zistenie.“ prešla som k Edwardovy do kúpeľne. Pomaly som zo seba dávala dole jednotlivé vrstvy oblečenia. Keď som tam už stála len v spodnom prádle ,mi stále bola zima a ja som zúfalo drkotala zubami. Vliezla som pod sprchu a nechala sa obklopovať teplou vodou a parou stúpajúcou kolo mňa. Poutierala som sa a prekvapene pozrela na úhľadne uložené oblečenie na skrinke. Chytila som ho do ruky a rozprestrela ho. Bola to nočná košeľa. Aleluja aspoň v niečom ma Alice vypočula a nedala mi nijaký satén. Nebol to flanel či niečo teplé ale aspoň sa v tom budem môcť zohriať . Počkať a ja tu mám spať? A kde?

„Alice?“

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a vošla dovnútra.

„Ja tu dnes budem spať?“

„Bella pozri sa von oknom.“

Vonku bola metelica a ledva bolo vidieť na pár krokov. Nešťastne som si odfúkla.

„Ták a teraz s tebou niečo spravím.“ prekvapene som na ňu vyvalila oči neschopná domyslieť si čo ma čaká. A asi to tak bolo lepšie. Nevedieť a netušiť. Usadila ma na stoličku a navliekla ma do dlhého teplého župana a obula plyšové papučky. Musím priznať okrem tej nervozity, ktorú som mala z toho ,že som nevedela čo mám očakávať cítila by som sa ako v bavlne. Rukou mi prehrabla vlasy a začala ich sušiť. Zobrala si kefu a jemne mi ich pri kefovala. Bolo to príjemné no nemala som rada keď sa o mňa niekto staral a mala som potom problém uvoľniť sa a užívať si to. Konečne mi dosušila vlasy a prepustila ma.

„Kde by som mohla spať?“

„Spýtam sa Edwarda ale pravdepodobne ti rád prepustí posteľ.“ zmizla za dverami a ja som sa váhavo obzrela v zrkadle s obavami čo tam uvidím. Prekvapujúco, sa to dalo. Alice sa pohrala s mojimi vlasmi a podstivo ich vyfúkala s kefou a teraz mi po ramenách padali jemné kučery. Prehrabla som si ich a rozhádzala prstami.

„Páčia?“

„Áno.“

„Edwardovy to nebude vadiť.“

Odprevadila ma k posteli. Vyzliekla som si župan a vliezla pod paplón.

„Donesiem ti niečo na jedenie a čaj na zohriatie.“

Alice zmizla a objavila sa s táckou v rukách. Sadla si na bok postele a zaujato si prezerala jedlo čo doniesla.

„Čo je Alice?“

„Edwardovy to je ľúto.“ prekvapene som na ňu pozerala neschopná slova.

„Čo?“

„To vonku a ,že si kôli nemu skoro ochorela.“ náhle som sa rozosmiala.

Pozrela na mňa. Nechápala ma no v jej očiach sa zračil hnev.

„Ale veď ja sa na neho nehnevám.“

„Vôbec?“

„Nie!“

Otvorili sa dvere a do izby vošiel Edward. Pohľad mal upretý na mňa s úmyslom nepohnúť sa ani o krok. Alice sa nečujne postavila a odišla z miestnosti. Zatvorila dvere a ja som sa pozrela na Edwarda stojaceho pri konci postele.

„Poď sem a už tam len tak nestoj.“ spravil ku mne krok no stále ma sledoval. Nakoniec sa zbytočne pozrel na zem a prišiel ku mne.

„Ty si si myslel ,že sa na teba hnevám?“

„Moc šťastne si nevyzerala.“

„To bolo pochopiteľné, veď mi bola zima.“

„Prepáč. To som nechcel.“

„Po prvé to si chcel tak neklam. A po druhé myslíš si ,že pri iných guľovačkách takto neskončím?“ pousmiala som sa nad predstavou ako ma zguľovali po škole a ako som sa zúfalo pokúšala dostať do náklaďačika. Chytila som do ruky vidličku a začala jesť.

„Nesadneš si?“ potľapkala som voľné miesto vedľa seba kde ešte pred chvíľou sedela Alice.

Pohodlne sa usadil a oprel o čelo postele. Sedel a sledoval ma ako jem. Našťastie som si za ten čas na to zvykla, takže momentálne som to už dokázala úplne ignorovať. Edward tácku položil na stôl a uvelebil sa vedľa mňa.

Autor: Cornelia, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Prechádzka: