Toto je moja prvá jednorázovka, vlastne je to moja prvá poviedka vôbec. Prosím o komentáre a kritiku, aby som vedela čo mám zlepšovať. Je to o Edwardovi, Belle a Jacobovi, akurát teraz si Bella vyberie Jacoba a Edward si to nebude chcieť pripustiť. Viac neprezradím...
31.10.2009 (13:30) • MirushQka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2885×
Sebecký Edward
Už to nevydržím, jednoducho ju musím vidieť. Je to rok čo som ju opustil. Predchvíľou mi volala Alice, že ten psisko ju požiadal o ruku a dnes má byť svadba. Povedala, že keď stihnem lietadlo co mi letí o 3 hodiny tak to stihnem. Rozbil som všetko v mojom okolí, keď mi to povedala. Musím tomu zabrániť. Nedovolím aby bol môj anjel s niekým iným. Milujem ju aj keď som ju opustil, chcel som, len aby žila normálny ľudský život. Nevyšlo to. Dala sa dokopy s tým psiskom Jacobom Blackom. Lietadlo mi letí o 3 hodiny. Odrazu som nevnímal nič len to, že tomu musím zabrániť. Keď som priletel do Port Angeles, išiel som rovno do La Push. Áno poruším dohodu, vstúpim na ich územie, ale momentálne mi to bolo jedno. Musím ju vidieť, môjho anjela. Nesmie, jednoducho nesmie byť s tým psiskom, to neprežijem. Prišiel som akurát keď sa začínal sobáš, zrazu som si uvedomil, že sa usmieva, že je s ním šťastná. Keď som vošiel do kostola obkľúčilo ma 7 chlapcov. Musím sa s ňou porozprávať. Všimla si ma a Jacobovi povedala nech to posunú, že ona sa o chvíľu vráti. Prešla okolo mňa a nzančila mi, že mám ísť za ňou, moje mŕtve srdce jasalo. Vošli sme do lesa a jej prvé slová ma zarazili. Povedala iba:
„Čo chceš?“
To som nevydržal a pobozkal som ju na jej krásne pery. Niečo však bolo iné. Jej reakcia bola iná. Nezapojila sa tak ako som si to pamätal, iba rezignovane stála a čakala kým prestanem. Tak som prestal. Zopakovala tú hlúpu otázku:
„Čo chceš?“
Akoby to nebolo očividné.
„Teba!“ odpovedal som jej.
„Je už neskoro, svoju šancu si už mal, no premárnil si ju.“ povedala chladne.
Potom sa otočila a odkráčala ako anjel. Môj anjel. Ostal som tak len tak stáť a nebol som schopný ničoho, pohybu, myšlienky, slova, ničoho vôbec ničoho. O chvíľu bolo z kostola počuť iba jej ÁNO!
A zrazu sa mi to vyjasnilo. Viem kam musím ísť. Smer Volterra. Hneď sko som sa rozhodol mi vo vrecku zavibroval mobil, ale ten som už ignoroval. Utekal som tak ako ešte nikdy predtým. Aro sa určite poteší. Ako som bežal lesom myslel som na naše spoločné chvíľe, keď sme ešte boli spolu. Ako som ju prvýkrát uvidel, ako som ju chcel zabiť, na našu lúku, prvý bozk, až prišla tá, na ktorú by som bol najradšej zabudol. Moju najväčšiu chybu v existencii. Ani som sa nenazdal a bol som vo Volterre. Vystúpil som na Slnko, a necítil som nič. Bol to zčasti nazáživný a zčasti oslobodzujúci pocit. Žiadne zlomené srdce. Nič. A zrazu bola iba bolesť, teplo a znovu nič.
Nič.
Nič.
Čiernočierne NIČ!!!
Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Sebecký Edward:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!