Další povídka ze "soutěže" Co by se stalo, kdyby ... Kniha druhá, autorkou je BlackRosexq
25.08.2009 (15:00) • JoHarvelle • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2661×
BELLA
Bola som asi ten najšťastnejší človek na zemeuli. Bola som síce v ohrození života no mne to vôbec nevadilo. Bolesť, ktorú som pociťovala v minulých mesiacoch sa stratila. Už žiadne diery a podobne, bola som vyliečená. Pravdu povediac cítila som sa ako keby ani žiadne diery neboli. Bola som s Edwardom a to bolo to najdôležitejšie. Vôbec mi nevadilo, že nás vedú do podzemnej chodby s ktorej sa asi nikdy nevrátime. Možno ma to len trošku desilo no vôbec sa to nedalo zrovnať s pocitom šťastia, ktorý som cítila pri Edwardovi. Bola som celá šťastná, že som to stihla, že som stihla zachrániť človeka bez ktorého nemôžem žiť.
V žiadnej mojej myšlienke sa nenahádzalo miesto pre to ako skončím a čo budem robiť keď ma znovu opustí. Ako skončím keď znovu odíde a mňa nechá na pospas osudu. Ešte stále som nedokázala uveriť tomu, že som tu s Edwardom, že ma drží, že to nie je len jedna z ďalších halucinácií. Zo strachu, že mi znovu odíde som ho stisla ešte pevnejšie a začala som venovať pozornosť okoliu, ktoré ma začínalo desiť. Všade okolo mňa boli veľké kamenné múry s ktorých sálal hlad a vlhkosť. Asi po piatych minútach cesty, ktoré som strávila pozeraným na Edwardovu nekonečne krásnu tvár a občasným prieskumom okolia sme sa dostali pred veľké drevené dvere. Otvoril ich nejaký upír v dlhom čiernom plášti, ktorý bol s nami od začiatku. Zdalo sa mi, že vyslovili aj jeho meno no nebola som si istá tuším, že sa volal Alec alebo tak nejako. Až teraz keď sa dvere otvorili a mi sme vstúpili do veľkej miestnosti v ktorej bolo asi tucet upírov oblečených v dlhých čiernych habitoch som si uvedomila v akom sme nebezpečí. S hrôzou v očiach som sa pozrela na Edwarda, ktorý mi pohľad opätoval no to čo som v jeho očiach našla bolo ešte horšie. Bolo v nich vidieť strach, zlosť a nenávisť. Ešte aj teraz bol taký gentleman, že sa nenávidel, že ma to takejto situácie dostal. No mal v očiach aj čosi iné. Čosi čo som nevedela rozlúštiť. Podobalo som mi to na pohľad ktorým sa na mňa díval keď mi hovoril ako veľmi ma miluje. Bola som s toho celá dopletená. Vôbec neviem čo som si nahovárala keď som si myslela že ma miluje. Bola to blbosť. Sám mi predsa povedal že to čo cítil sa už pominulo a že ma nemiluje. Až ma vôbec niekedy miloval, pomyslela som si. Pravdupovediac toto mi dávalo väčší zmysel než to keď mi hovoril že ma miluje nemohol to predsa myslieť vážne.
Keď som sa vyplavila so svojich myšlienok boli sme už v strede miestnosti a prihovárala sa k nám jedna s postáv, ktoré stáli pred nami.
„Volám sa Aro. A rád vás tu vítam priatelia. Ako sa má môj starý známy Carlie?“ povedal Aro a pomalými krokmi sa začal blížiť k nám.
„Dobre“ odpovedal Edward a pritisol si ma ešte bližšie.
„Bohužiaľ. Poznáš pravidlá Edward. Nemám pravdu? Vieš čo čaká tvoju ľudskú spoločníčku“
„ Nie“ zavrčal Edwarda a posunul ma za svoj chrbát.
„Ale, ale. Vieš že pravidlá sa musia dodržiavať. S tým už ty nič nenarobíš“ hovoril Aro pričom sa ku nám snažil dostať čo najbližšie.
„Nie. Nie. Nie. Čo mám urobiť aby to tak nebolo. Urobím hocičo. Aro prosím“ povedal Edward a hľadel na Aro očami plnými bolesti a smútku. Určite vyčítal Arove myšlienky a zistil, že neustúpi.
„Nič Edward. Nič nemôžeš urobiť. Je to tak a ty s tým nič nespravíš. Máš však ešte zopár minút pokiaľ neprídu ďalší. Chcem aby sme sa nasýtili všetci naraz. Ako sa patrí.“ Odpovedal Edwardovi Arov hlas. Aro sa vybral k ostatným. Dievčina, ktorá však stála za ním stále ostala na svojom mieste a pokojne pozerala na mňa a Edwarda. Zatiaľ čo sa Aro rozprával s ostatnými pribehla k nám Alice a začala sa s Edwardom rozprávať. Väčšina ich rozhovoru však prebehla v tichosti takže som vôbec nevedela o čom sa bavia. Vtedy - asi po šiestich minútach čo Aro odišiel - sa otvorili dvere a dnu vpochodovali asi dvanásti ľudia, s fotoaparátmi v rukách. Domyslela som si, že to boli návštevníci hradu, ktorý vôbec netušili čo na nich čaká. Vtedy však Edward zavrčal ešte hlasnejšie chytil ma okolo pásu a rozbehol sa so mnou von. Pred dverami ho však niečo náhle strhlo na zem a začal sa zvíjať v bolestiach.
„Dosť. Prestaňte.“ Zakričala som keď som videla ako veľmi to Edwardovi ubližuje. Ešte skorej ako mi Arov hlas odpovedal ,neboj sa bude v poriadku ´ sa ku mne prihnala dievčina, ktorá stála za Arom a pritisla mi svoje zuby na krk. Vtedy som pocítila obrovskú bolesť , ktorá sa o malú chvíľu zjemnila a ja som cítila ako zo mňa odchádza život. Ešte predtým ako som naposledy zavrela oči som počula Edwardovo smutné zavitie, ktoré ma zabolelo viacej ako zuby tej upírky na mojom krku.
ALICE
Bolo to niečo hrozné. Edward zostal ležal na zemi pretože sa nevládal postaviť a oči upieral na Bellino mŕtve telo. Hneď v tom sa však postavil a namieril si to na Aro. Vtedy ho však zasiahlo ďalšie Janine trýznenie a ľahol si napäť na zem. Chcel sa brániť no nevedel ako bol slabý a bezbranný. Chcelo som ho ísť zachrániť no vtedy preletel cez miestnosť Jasper a predbehol ma. Namiesto toho aby to Edwardovi pomohlo ho uväznil Marcus do svojo zovretia.
„Rozmysli si čo urobíš. Japer alebo Edward ,Alice. Rozmysli si.“ Povedal mi Macus zatiaľ čo držal Jaspera vo svojich rukách.
„Dobré dievča to sa mi páči“ povedal Marcus a zaviedol Jaspera do nejakých dverí, ktoré boli na ľavo odo mňa. Za mnou sa v tej chvíli objavil Aro a postrčil ma aby som išla za ním. Vôbec sa mi nechcelo na Jasper bol oveľa dôležitejší než moje potreby preto som sa pohla a posledný krát sa pozrela na mŕtve telo môjho brata a najlepšej kamarátky... ,Ani neviem čo sa stalo s tými ľuďmi ´ pomyslela som si keď som vyhádzala s miestnosti...
Autor: JoHarvelle (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Smrt Belly Swannové - Nový Měsíc:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!