Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Stretol som anjela

20.02.2012 (16:30) • GuardianAngel • FanFiction jednodílné • komentováno 8× • zobrazeno 1982×

Stretol som anjela  

„Mami! Idem na lov, nečakaj ma, neviem kedy prídem. Plánujem ísť do Kanady.“ Esme zodvihla hlavu od rozrobenej práce. Znova rekonštruovala nejaký dom tu v okolí.

„Isteže, zlatko, len si na seba dávaj pozor.“ Podišla ku mne a pobozkala ma na čelo akoby som bol malý chlapec. Milo som sa na ňu usmial a pohladil ju po tvári.

„Neboj sa, ja si na seba dávam stále pozor.“ Otočil som sa a pomaly vyšiel zo skleneného francúzskeho okna.

Už dávno som nebol na love v Kanade. Rodina tam chodila pravidelne, no odkedy som tam stretol Tamaru, nebol som tam. Tamara bola upírka z Európy, ktorá sa presťahovala do Kanady kvôli počasiu. A prečo som sa jej vyhýbal? No, hrozne ma otravovala. Po pár návštevách ma začala prehovárať, aby sme spolu trávili viac času a postupom času to bola riadna dračica. Nie, že by som to spoznal v posteli, ale ona mi začala rozkazovať a bola hrozne žiarlivá. Robila mi scény na verejnosti a podobné veci. Preto som ju pustil k vode a viac sa tam nevrátil.

No dnes mám až výnimočne veľmi dobrú náladu a nemôže ma z nej vyviesť ani Tamara. Možno si myslíte, že mi začalo preskakovať, no príroda sa mi tu zdala byť oveľa krajšia ako pred dvoma rokmi. Neprítomne som sa usmieval a ďalej bežal hlbšie do lesa. Mojou prirodzenou rýchlosťou som bol v Kanade behom dvoch hodín.

„Ale, ale. Koho to tu máme. Hádam si sa nerozhodol navštíviť ma,“ ozval sa hlas spoza môjho chrbta. Vedel som, kto to je. Tamara.

„Ale, Tami, nečerti sa tak, nepristane ti to. Vyzeráš ako Satanova pomocníčka,“ povedal som so smiechom v hlase. A toto som robiť nemal. Vrhla sa na mňa, hlava-nehlava, no stále bojovala ako novorodená, čo bol bod pre mňa a ďalší bol čítanie myšlienok. Ale jej pohyby sa dali predvídať aj bez čítania myšlienok. Ruky som jej chytil a stiahol jej ich za chrbát.

„Tami, stále si sa nenaučila poriadne bojovať. Stále si ako novorodená, to ťa ten tvoj Erik nič nenaučil?“ Erik je jej druh. On pred rokom odišiel z Volterry a tu sa usadil, tu sa aj stretli a padli si do oka. Nebezpečne zavrčala, čomu som sa pousmial a povolil zovretie.

„Erika si do úst neber,“ zavrčala a mne to prišlo strašne milé. Musel som sa uchechtnúť.

„Láska?“ ozvalo sa východne od nás. Srdce som nepočul, takže to musel byť ten Erik. Laškovne som zodvihol obočie a zvedavo sa pozrel na Tami. Keby mohla, tak je červená ako rak.

„Tak ja asi pôjdem.“ Otočil som sa a chcel odísť, no chytila ma pevná ruka. Otočila ma k dotyčnému tvárou v tvár a mne sa zadrhol dych. Bol odo mňa o hlavu vyšší a nabúchanejší ako Emmett. A čo bolo najhoršie, nevidel som mu do hlavy.

„Ty budeš asi Edward Cullen, že?“ ozval sa dunivý hlas a ja som len prikývol. Asi mu povedala niečo Tamara, inak si tento jeho vpád neviem nijak vysvetliť. Musela mu povedať ako som ju nechal, alebo niečo podobné. Nemal som proti nemu šancu, on bojoval ako profík. Veď aj mal prečo, bol predsa od Ara. Už som si myslel, že som skončil, keď sa pri mne zjavila krásna žena.

Koža taká hebká a biela ako pergamen. Modro-zelené oči plné života sa upierali do tých mojich. Pomaly no isto som sa v nich začal topiť. Svetlé kučery padali cez vysoké čelo a oblé ramená, ktoré zdobila zlatistá aureola. Dokonca aj rúcho – látka utkaná z bieleho trblietajúceho sa materiálu s kovovým leskom - jej obopínalo telo ako druhá koža. Jej nechty, perleťové ako vnútro ustricovej ulity, tá tajuplná priesvitnosť jej kože – všetko na tejto bytosti bolo presne také,aké sa mi ani vo sne nesnívalo. Mala krásne krojené pery, no proste také na vybozkávanie. Dokonca aj krídla, ktoré jej vyrástli z chrbta, pôsobili tak lákavo. Mal som nutkanie dotknúť sa ich. Prejsť prstami po jemných pierkach už z pohľadu na nich.

Prvé, čo mi napadlo, bolo, že som zomrel a som v nebi. Tá žena sa nádherne zasmiala.

„Nie, Edward, nie si v nebi, ale keď si nedáš pozor, tak tam určite skončíš. Teraz si ešte v Kanade, v lese blízko Montrealu,“ prehovorila medovým hlasom a mne sa skoro podlomili kolená. Ona poznala moje meno a ako to, že vedela, na čo som myslel?

„Isteže poznám tvoje meno, čo by som to bola za mentora, keby som nepoznala meno svojho človeka?“ znova odpovedala na jednu z mojich otázok.

„Aha, zbytočná otázka, ale ja stále počujem, čo si myslíš. A samozrejme, stále som s tebou.“

„Kto si?“ premohol som sa a konečne niečo povedal. Zachichotala sa a sadla si na žulový kameň po jej pravici.

„No, mala by som začať asi tým, že som sa ti vôbec nemala ukázať, za toto ma môžu vyhodiť z neba, ale nesmieš premárniť svoj život takýmto spôsobom. Ja...“

„Z neba?“ prerušil som jej rozprávanie. Káravo sa mi pozrela do očí a ja som sa cítil normálne vinný, že som ju prerušil.

„Neprerušuj ma! Nemám to rada. Takže, ja som tvoj anjel strážny a mojou povinnosťou je na teba dávať pozor, aby sa ti niečo nestalo. No to sa mi nepodarí, keď sa púšťaš do bitky s týmto upírom, veď ťa roztrhá na kusy.“ Ja mám strážneho anjela a k tomu takého sexi?

„Ehm, ehm... Ja ťa počujem.“

„Prepáč, ako sa ho mám zbaviť?“

„Keď znova spustím čas, počas jeho vpádu uhneš doprava a budeš bežať preč z Kanady a potom sa sem už nikdy nevracaj. Rozumieš mi? Nikdy viac. Tamara je až príliš nebezpečná.“

„Rozumiem,“ povedal som smutne a postavil sa späť na miesto pred Erika.

„A ako sa voláš?“

„Isabella,“ stihla mi odpovedať, no hneď potom pustila čas a zmizla. Ja som urobil to, čo mi poradila a už som uháňal preč z Kanady. Ďakujem, pomyslel som si a bežal domov.

Isabella (nebo):

Hneď po tom, ako som znovu spustila čas, ma sila vytiahla do neba. Vedela som, čo sa stalo a čo sa bude diať. Stála som pred Najvyššou radou anjelov archanjelov. Na veľkých, slonovinovo bielych trónoch sedeli Michael, Gabriel, Uriel a Rafael.

„Isabella, vieš, čo si práve urobila? A čo ťa za to čaká?“ opýtal sa ma Michael. Sklonila som hlavu a s tichým áno si kľakla na kolená. Myslela som si, že to prežijem bez sĺz, no mýlila som sa. Po tvári mi začali stekať slané potôčiky sĺz.

„Ale stálo to za to,“ stihla som povedať ešte pred tým, ako ma omráčila bolesť, keď mi trhali krídla. Vedela som, čo bude pokračovať. Vezmú mi aureolu a jeden z anjelov ma znesie niekde na Zem, aby som mohla prežiť krátky ľudský život. Toto bol náš trest. Prežiť krátky život medzi ľuďmi, ktorých sme strážili.

 Na Zem na niesol brat Rafael, on patril k archanjelom.

„Keďže si moja sestra, urobím ti láskavosť. Nechám ťa vo Forks. Dúfam, že sa ti bude dariť. Budem ti pomáhať ako sa len bude dať, no nečakaj zázraky,“ povedal, keď sme prelietali ponad Forks.

„Ďakujem, Rafael. Som ti vďačná. Nikdy na teba nezabudnem.“ Pobozkala som ho na čelo a už odlietal preč. Preč z môjho života. Znova mi padla slza. Bude mi chýbať.

Našťastie som mala zabezpečené bývanie a ako viem, prihlásili ma na strednú školu tu vo Forks, no super. Budem s Edwardom na jednej škole, no teraz ma čaká trojdňová premena. Totiž každý padlý anjel sa po páde zmení. Oči, farba vlasov, typ postavy a aj črty tváre.

Mala som šťastie, že sa mi zmenili len oči z modro-zelených na hnedé a zlatisté vlasy na svetlo hnedú farbu. Iné zmeny nenastali. Nastúpila som na školu.

Edward (Forks):

Dorazil som domov, keď mnou neuveriteľne trhlo, až som skončil na kolenách v obývačke. Členovia rodiny na mňa prekvapene pozerali a ničomu nechápali. Vtom ma prepadla panika a hlavou mi preletel obraz anjela, ako mi hovorí: „No, mala by som začať asi tým, že som sa ti vôbec nemala ukázať, za toto ma môžu vyhodiť z neba...“ Viac som v tomto momente nevnímal. Isabella, ona kvôli mne už nie je v nebi.

„Nieee!“ To bolo jediné, na čo som sa zmohol. Rodina na mňa pozerala ako na blázna. Alice pribehla ku mne a tíšila ma. Všetko teraz videla.

Po troch dňoch som znovu nastúpil do školy. Nemohol som byť dlhšie doma, stále som myslel na môjho strážneho anjela. Vystúpil som z auta a vtedy ju zbadal. Mala telo bohyne, svetlo hnedé vlasy do polovice chrbta, ktoré sa jej točili v pravidelných vlnách. Vycítila môj pohľad a otočila sa. Jej hnedé oči ma zachytili, no v momente sa otočila a utiekla do budovy. Toto je môj anjel strážny, aj keď s inou farbou vlasov a očí.

Ale čo keď ma nenávidí? Čo keď so mnou nebude chcieť mať už nič spoločné? Veď som ju v podstate zabil. Zabil som môjho strážneho anjela.

„Neboj sa, Edward, to sa vyrieši,“ šepla mi do ucha Alice.

 Dúfam, že sa vám poviedka páčila. Samozrejme očakávam komentáriky. Vopred ďakujem. :)

GuardianAngel

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Stretol som anjela: