Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Telesná výchova

28.09.2011 (19:45) • AlenaCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 11× • zobrazeno 1865×

„Stavím desinu, že Emmett Cullen bude zase posledný.“ Začul som, keď som sa prezliekal do cvičebného úboru.

„Ja stavím stovku, že všetci Cullenovci budú znova poslední. Nemôžem uveriť, ako môžu byť všetci takí pomalí, veď nie sú vlastní súrodenci, no... až na Rosalie a Jaspera,“ povedal Josh Celebovi a Davidovi. Práve ku mne išli Edward s Jasperom.

„David stavil desinu na to, že budem opäť posledný a Josh stavil stovku, že budeme všetci poslední. Už ma nebaví byť stále posledný,“ naštvane som im oznámil.

„Emmett, nerob hlúposti! Nesmieš nás prezradiť,“ povedal mi Edward prosebným hlasom.

„Súhlasím s Joshom. Aj keď vedľa Rosalie by som bežal aj keby som mal byť posledný. Ako môže byť tá kosť posledná? Ako sa môže zahadzovať s ním? Viete si predstaviť aká musí byť perfektná v posteli?“ Tie otázky boli už priveľa. Zabijem ich. Áno, ja ich zabijem. Naštvali ma tak, že som im chcel dolámať nohy, aby už nikdy nemohli behať. Nanešťastie ma Edward zadržal skôr, ako som vyštartoval.

„Emmett, prosím ťa...“ prosil ma Jasper. Vtedy k nám prišli Alice a Rose. Alice na mňa hodila nekompromisný pohľad.

„Viem, čo chceš spraviť!“ povedala mi Alice potichu, ale vyzerala, že je naozaj naštvaná.

„Alice, mňa už nebaví byť na telesnej vo všetkom posledný,“ povedal som, ale veľmi som sa pri tom krotil.

Vtedy nás zavolal tréner Jenks, aby sme si nastúpili von pred bežeckú dráhu. Keď sme vyšli von, hodil som na tých troch idiotov nenávistný pohľad. Okamžite sa rozosmiali. Ja ich zabijem! Rosalie ma zrazu chytila za ruku a pozrela sa na mňa tým pohľadom, že som jej nedokázal nič odoprieť.

Mandy dávala rozcvičku, pri nej som sa krotil, ale ako náhle sme sa postavili na bežeckú dráhu... Chcel som sa naplno rozbehnúť, ale nemohol som. Z jednej strany sa ku mne postavil Jasper, z druhej Edward, predo mňa Rosalie a za mňa Alice. Úplne ma zablokovali. Nemal som sa ako dostať von. Všetci sa rozbehli a my sme sa, ako obyčajne, vliekli až na samom konci.

Edward, prosím, nechcem byť znova posledný. Nechcem byť prvý, o to mi nejde. Ja... len nechcem byť posledný. Budem v strede, sľubujem. Edward, veľmi ťa prosím. Videl som, ako nad tým premýšľa.

„Stred,“ povedal a uhol mi z cesty.

Ešte som začul ako ho všetci bombardujú poznámkami o tom, aký je idiot a debil a že ma nemal púšťať, lebo aj tak slovo nedodržím. Chvíľu som sa držal v strede, ale po tom ma to prestalo baviť a preto som sa rozbehol ešte rýchlejšie nech dobehnem prvého, ktorý bol asi dvesto metrov odo mňa. Dobehol som ho, ale bežal som ďalej, všetci zastavili a pozerali sa na mňa, aj keď asi veľa nevideli, lebo som bežal veľmi rýchlo, ale nie naplno.

„No do kelu,“ zaklial som, keď som zastavil a všetci sa na mňa zhrozene dívali. Rosalie a ostatní ku mne bežali a nadávali Edwardovi tak, aby to nikto nepočul.

„Emmett, ty si sa načisto pomiatol? Ako ťa mohlo niečo také napadnúť? Ty si totálny idiot,“ začala Rosalie, keď ku mne dobehli. Jasper a Edward ma ťahali na parkovisko k autám. Ja a Rose sme nastúpili do kabrioletu a ostatní išli Volvom.

„Emmett, ty sám dobre vieš, že som chcela už konečne dokončiť aspoň jednu strednú školu. Zase musíme odísť, som zvedavá, kam pôjdeme. Skoro vždy odchádzame len a len kvôli tebe. Ja viem, že je to pre teba ťažké, keď musíš na telesnej predstierať, že bežíš pomaly, že nič nevieš. Ja nechcem ísť znova do prvého ročníka, prvý ročník mám za sebou už asi miliónkrát,“ sťažovala sa Rose.

„Ale veď nemusíme ísť znova do prvého ročníka, môžeme ísť do tretieho alebo rovno do maturitnej triedy,“ povedal som jej. „Aj tak sa mi tu nikdy nepáčilo,“ dodal som. Rosalie sa na mňa hnusne pozrela.

„Emmett, keď budeme tam, neviem kam ideme, tak dúfam, že tam budeme aspoň päť-šesť rokov, ak znova niečo nevyvedieš. Takže nemôžeme ísť hneď do maturitnej triedy,“ pokračovala v sťažovaní.

„Rose, zlatko, ale ja som nemohol stále počúvať ako sa stavujú o to, že ja alebo niekto z nás bude zase posledný,“ povedal som jej z falošným smútkom, ale ju som asi neoklamal. „A navyše som bránil tvoju česť.“

„Aha, ty si naštvaný preto, lebo sa niekto stavil bez teba?“ pýtala sa.

„Veľmi vtipné, Rose. Vieš, že stávky uzatváram iba s Jasperom a niekedy aj s Edwardom, ale to fakt iba výnimočne.“ Začal som sa smiať.

„Emmett, ja viem, že ťa to štve, ale musíš vydržať. Nesmieš nás prezradiť. Ja ti nechcem nič zakazovať ani prikazovať. Teraz sa s tým už nič nedá robiť, ale veľmi ťa prosím, keď prídeme tam, kam pôjdeme, nič nepokaz. Veľmi ťa prosím,“ prosila ma.

Edward už cestou zavolal Carlisleovi a povedal mu, čo som vyviedol na telesnej. Carlisle sa, samozrejme, rozčúlil, ale už začal rozmýšľať nad tým, kam by sme mohli ísť. Esme si začala okamžite baliť veci neuveriteľnou rýchlosťou, že za chvíľu mala všetky svoje aj Carlisleove veci pobalené.

Rose zaparkovala vedľa Volva. Vystúpil som a pripravil sa na veľký problém, ktorý budem mať. Ale Edward má na tom značnú časť tiež. Nemal ma pustiť. Prišli sme s Rose do obývačky, všetci tam boli. Alice s Jasperom už mali škatule pri dverách. Esme a Carlisle už mali určite zbalené. Edwardove škatule boli položené pri dverách z domu do garáže. Alice zrejme zbalila veci aj Rose, lebo pri škatuliach s nápisom Alice boli škatule s nápisom Rosalie. A Jasper asi zbalil veci aj mne. Takže ako sa zdá, všetci máme zbalené veci, stačí už iba prísť na to, kam pôjdeme a vyraziť.

„Musíme odísť a zase kvôli Emmettovi.“ Carlisle vyslovil moje meno z veľkým dôrazom. Inak je to pravda, skoro vždy sa sťahujeme len kvôli mne. „Premýšľal som, kam by sme mohli ísť, ale nič ma nenapadlo. Nemáte nejaké nápady?“ opýtal sa a pozrel sa na mňa vážnym pohľadom.

„Mohli by sme ísť do Forks. Naposledy sme boli sto kilometrov odtiaľ, pred sedemdesiatimi rokmi,“ povedal Edward. Aj som čakal, že sa ozve on.

„Máš pravdu, na Forks som zabudol. Takže všetci choďte zaniesť svoje škatule do áut.“

Škatule sme mali naložené ani nie za desať minút. Esme zatiaľ všetok nábytok pozakrývala bielymi plachtami. Nechcela dom predať, lebo by sme ho ešte nakedy mohli využiť.

Vyrazili sme na letisko. V okolí Forks sa mi vždy páčilo. Je tam veľa medveďov. Takto som premýšľal celou cestou na letisko. Nemohol som sa dočkať, kedy si ulovím grizzlyho.

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Telesná výchova: