Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Tvoj život v mojich rukách

06.09.2014 (15:15) • Melanie99 • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1863×

Každým nepotrebným nádychom som vo väčšom napätí. Keby moje srdce ešte bilo, teraz by sa pokúšalo rozdrviť mi rebrá. Cítim to, svoj cieľ už mám na dosah. Všade vo vzduchu cítim lahodnú vôňu strachu, ktorá sa šíri z neho. Konečne. Dohnala som ťa až sem, na pokraj šialenstva od strachu z toho, čo ťa čaká. V očiach máš nekonečné zúfalstvo, strach o svoj mizerný život... Si ešte väčščí zbabelec, ako som si myslela. Opäť sa nadýchnem a pery my vykrúti úsmev. 

„Páčia sa ti moje šaty? Ó, áno, ja viem, sú prekrásne. Mrzí ma to, ale svadobčania nedorazia. Och, ale veď ty to už vieš. Toto sú naše posledné spoločné chvíle. Vieš, nebudeš mi chýbať. Nič z teba, z tvojej povahy, bohatstva... Smutné je, že ty máš teraz to, po čom najviac túžim. To, o čo si ma pripravil. Bijúce srdce v hrudi." Po celý čas som sa naňho usmievala a pomaly som sa približovala. Bol šialený srachom, vzlykal, bol taký úbohý. Chytila som mu tvár do dlaní.

„Royce, zlatko, prečo sa na mňa neusmievaš? Zmizol už tvoj zamilovaný pohľad? Chcem, aby si sa na mňa usmial!" Rozzúrrila som sa, pretože ma nepočúvol, len ďalej potupne vzlykal. Vzala som zo stola nožnice, zadržala som dych a vyrezala som mu na tvári úsmev. Tá vôňa krvi ma takmer dostala, ale ja som bola príliš posadnutá svojou pomstou. To ma zachránilo. 

„To je oveľa lepšie. Pamätáš, ako som hovorila o tom srdci?" Čarovne som sa zasmiala.

„Prosím... prosím... prosím!" Krv sa mu valila z úst, nedokázala som sa na chvíľu sústrediť na nič iné. Prebral ma až zvuk jeho hlasu.

„Ty prosíš!" Udrela som ho do žalúdka, keby som bola človek, z toho kriku by mi vstávali vlasy dupkom. 

„Aj ja som ťa prosila! Nespomínaš si, miláčik? Prosila som ťa, ale ty si nepočúval!" Opäť som ho udrela, teraz sa už len bezhlasne zvíjal pri mojich nohách. 

„Neopováž sa ukrývať si tvár. Mám právo vidieť, ako ti z očí vyhasne tvoj mizerný, zbabelý život!" Pri týchto mojich slovách sa pokúsil o útek. Len som sa zasmiala a pritiahla som si ho naspäť. Jednou rukou som mu chytila tvár, aby sa na mňa musel pozerať.

„Otvor oči, Royce. Otvor ich, lebo ti ich vytrhnem z hlavy!" Roztriasol sa a konečne sa na mňa pozrel. Oči, tie oči, ktoré som si myslela, že milujem... Teraz som k nim cítila len ten najhlbší odpor. Znechutene som zavrčala, pri čom sa mykol a opäť zakričal.

„Kto si? Si diabol?" Slzy sa mu rinuli z očí a vzlyky mu otriasali zúboženým telom. 

„Nie, milý môj. To, čo si nechal vtedy na ulici, to telo, ten človek, to je už dávno preč. Teraz som niečo viac. A ver mi, hoci si to teraz užívam, dala by som čokoľvek za to, aby som mohla byť opäť tým človekom." Smutne som sa pousmiala.

„Srdce ti búši ako splašené, máš snáď dôvôd dráždiť ma?" 

„Pusť ma! Nechaj ma, diablova kurva!" Takmer som sa rozosmiala ako malé dieťa.

„Ach, ja neverím, Royce. Mocný Royce King, ležiaci na zemi, zabarikádovaný, chránený strážami, aj keď mu to bolo na nič. Pekné." V očiach sa mu zračil nielen strach, ale aj hnev, začal sa vzpierať, získal mylnú predstavu, že je stále silnejší.

„Si len malá, slabá, chudobná štetka, to ja som ťa mal vytiahnuť z toho úbohého života!" Odvaha z neho vyprchala, len čo som sa naňho rozzúrene pozrela. Začínala som strácať trpezlivosť.

„Slabá? Milý Royce, zabudol si snáď, že už nie som len človek? Vieš, haha, keby som chcela, jediným myknutím hlavy by som ti zlomila väzy, alebo by som ti z tela vysala všetku krv až do poslednej kvapky... Lenže ja z teba v sebe nechcem mať vôbec nič a chcem aby si trpel, takže to bude pekne pomaly. Tešíš sa? Ako sa ti páči naša svadobná noc?" 

„Klameš! Čo si zač, ak nie diabol?" Z malého vrecka som vytiahla striekačku. Díval sa na ňu pohľadom plným strachu, ktorý neodpovedal jeho hlasu plnému hnevu.

„Dostanú ťa, za toto budeš trpieť, naveky!" 

„Ľudia proti mne nič nezmôžu a keďže nemôžem zomrieť, som si istá, že trest tak skoro nepríde." Pri mojich slovách sa mu tvár roztiahla do vystrašenej grimasy. Rýchlosťou, ktorú on nemohol postrehnúť, som vytrhla zo steny drevené obloženie a prebodla som mu dlane, takže bol pribytý k stene. Jeho boelstivné škriekanie pre mňa bolo ako anjelská pieseň.

„Prosím, ušetri ma! Dám... dám ti všetko, peniaze..." Hovoril nesúvisle pomedzi krik a vzlykanie.

„Po tvojich peniazoch netúžim, Royce. Chcem, aby si trpel, tak ako ja. No myslím, že si si toho prežil už celkom dosť. Vieš, po tom, čo si ma tam nechal, som takmer umrela. Cena za moju záchranu bola vysoká, ach Royce, tú bolesť si ty ani nedokážeš predstaviť. Rozhodla som sa, že ti ju ukážem, len na malý moment. Môžem ti to povedať, pretože tvoj život sa dnes skončí. Po tom, čo sa mi do tela dostal istý jed," pomaly som zdvihla striekačku a pohrávala som sa s ňou v dlani, „to bolo akoby mi v tele horel oheň. Každá bunka zachvátená diabolskými mukami... Trvalo to tri dni, Royce. No potom, keď to prestalo, prebudila som sa neuveriteľne silná, rýchla, nezničiteľná. Jediné, čo mi spôsobovalo bolesť aj naďalej, bol oheň v mojom krku, ktorý ma teraz páli takmer až neznesiteľne. Je to smäd po krvi, Royce. Časť môjho ja netúži po ničom inom, ako roztrhať ti hrdlo a piť až do tvojej smrti, lenže to by bolo... rýchle." Pri mojich slovách sa sa začal ešte viac triasť, kričal, plakal, vzlykal, snažil sa uniknúť. Adrenalín mu oblieval žily a srdce mu búšilo neuveriteľne rýchlo. 

„Rozhodla som sa, že ti tú bolesť predvediem. Nie, že by som to nechala zájsť tak ďaleko, aby si o tom mohol ešte rozprávať. Chcem len, aby si ju okúsil, pretože tú ti nič iné spôsobiť nedokáže." S úsmevom som mu zabodla striekačku do srdca a vypustila mu doňho jed. Njaprv sa nič nedialo, no potom začal kričať ako zmyslov zbavený, prosil ma len o to, aby som ho ihneď zabila. Posadila som sa na stoličku a s úsmevom na tvári som ho pozorovala. Začala som si pohmkávať skladbu, ktorá mala hrať na našej svadbe. Royce už od bolesti ani nedokázal stáť, len bezmocne visel a zvýjal sa. Položila som mu dlaň na šialene bijúce srdce, roztrhla som mu košeľu a cítila som každé jeho zbesilé buchnutie. 

„Bijúce srdce..."

Pomaly som začala zabárať prsty do jeho hrude, pravdepodobne to však ani necítil od ohromujúcich múk, ktoré mu spôsoboval jed. Zabárala som sa hlbšie, cez kožu, mäso, až som v ruke držala jeho srdce. Prudko som trhla a jeho srdce už viac nebilo. Telo mu ochablo a ja som sa musela šialene ovládať, bolo tam toľko krvi... Na perách mi však hral úsmev. Srdce som rozmliaždila v prstoch, a potom som sa naňho naposledy pozrela.

„Už nie si nič. Úbohý Royce..." Pohodila som k nemu svadobnú kyticu a s úsmevom som vykročila vpred. Teraz môžem začať žiť znova.

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Tvoj život v mojich rukách: