Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ty si moje všetko

05.07.2013 (15:15) • Soso177 • FanFiction jednodílné • komentováno 9× • zobrazeno 1896×

Ty si moje všetko

Zo spánku ma vyrušil akýsi zvuk. Nebol veľmi hlasný, takmer ho v rytmickom mrholení nebolo počuť, no znel tak zúfalo, až mi z toho naskočili zimomriavky.  

Pomaly som sa na posteli posadila a žmúrila som do tmy. Edward vedľa mňa spokojne pochrapkával, zjavne si nič nevšímal. Opatrne som vyliezla z postele, aby som ho nezobudila a vydala som sa naprieč izbou. Po ceste som dvakrát zakopla o koberec, takmer narazila do šatníka a najmenej polhodinu mi trvalo, kým som nahmatala kľučku od dverí. Celá zadýchaná som zatvorila dvere na spálni a s úľavou zažala svetlo na chodbe.

Znova som začula ten zvuk, pripomínal mi vzlyky. Inštinktívne a s tlčúcim srdcom som zamierila do Alicinej izby. Otvorila som dvere do korán, aby tam preniklo aspoň aké také svetlo. Jej posteľ bola prázdna. Musela som sa veľmi ovládať, aby som nevykríkla a aby som nespadla, musela som sa chytiť steny. Strach o ňu ma takmer zložil na kolená. Lenže ten zvuk sa stále ozýval. Pohľadom som blúdila po izbe. Kam sa tá malá žabka schovala? Žeby pod posteľ? Vzlyky sa znova ozvali a ja som si uvedomila, že vychádzajú zo zadného kúta izby, kde sa nachádzala veľká skriňa.

„Alice?“ zašepkala som.

Vzlyky sa teraz premenili už v naozajstný plač. Prestrašene som podišla bližšie a otvorila dvere. Na držiaku na vešiaky bolo zavesených veľa vešiakov so starými kabátmi a dajakými letnými kostýmami. Pod nimi sa na dne skrine krčila malá Alice. Tvár mala skrytú v dlaniach a pliecka sa jej jemne triasli.

„Zlatíčko, čo sa stalo?“ spýtala som sa a kľakla som si vedľa nej.

„Nie.“

„Čo nie?“ nechápala som.

„Nie! Choď preč! Nechaj ma!“ kričala na mňa. Kľakla som si vedľa nej a napriek jej protestom ju vzala do náručia.

„Mala si zlý sen?“

Alice bola oficiálne naša len šiesty deň. Vzali sme si ju z detského domova. S Edwardom sme sa dlho trápili, lebo sa nám stále nedarilo mať dieťa. Chodili sme po rôznych vyšetreniach, dokonca sme boli aj na umelom oplodnení, ale nič. Ubíjalo nás to. Nekonečná túžba, očakávanie, opakujúce sa sklamanie... Tak sme sa rozhodli si dieťatko adoptovať. Potom čo sme prešli psychickými a zdravotnými testami si už stačilo len vybrať.

Pôvodne sme si chceli adoptovať kojenca, lenže to mohlo veľmi dlho trvať a neodmietli sme sa pozrieť na deti, ktoré tam už nejaký čas žili. Vtedy som zbadala Alice. Malé dievčatko s tmavými vlasmi a smutným výrazom. Jej očká, veľké, neisté, ustráchané a prekvapivo dospelé. A predsa som v nich videla nádej, tú bezodnú, skromnú túžbu, aby ju mal niekto rád. Ten pohľad bolel a zároveň rozhodoval. Mala som pocit, že na toto som celý život čakala, že práve toto je moje poslanie. Starať sa o toto krehké stvorenie, vykúzliť jej úsmev na perách, zaistiť jej šťastie. Jej bolesť sa stala mojou, jej radosť sa stala mojou. Jej život je teraz to, na čom mi záleží najviac. Spolu s Edwardom sme objavili nový zmysel nášho života. Chceme jej vytvoriť svet, plný farieb, lásky, smiechu, nehy, starostlivosti a istoty.

Kurátorka nás ale varovala, že Alice máva čudné sny, z ktorých je veľmi vystrašená, a o ktorých tvrdí, že ukazujú budúcnosť. Vraj chodievala pravidelne ku psychologičke, a vlastne preto ju jej bývalí adoptívny rodičia cez skúšobnú dobu vrátili naspäť. Ako keby pre Alice nebolo dosť, že ju vlastní biologický rodičia strčili do domova, nieto ešte že ju nechceli ani tí náhradní. Bola som na nich taká nahnevaná!

Bola som naštvaná aj na tú kurátorku, že mi neverí. Ja by som niečo také nikdy neurobila. Do Alice som sa zaľúbila na prvý pohľad a cez skúšobnú dobu ešte viac. Nechápem, ako som žila bez nej. Nevedela som, že by tie jej sny mohli byť taký veľký problém, ale ani teraz, keď som ju uplakanú držala v náručí mi ani nenapadlo, že by som ju mala vrátiť. Bola som len veľmi znepokojená. Ako to s malou vyriešiť? Nechcela som, aby sa trápila. Nočné mory u detí treba brať vážne – najmä keď sa dieťa zobudí spotené a vystrašené. Detské sny sú často odrazom duševnej tiesne dieťaťa. Mala by som sa o nich s Alice porozprávať. Jej sny môžu odzrkadliť nejaký problém s ktorým si nevie rady. Nočné mory sa u detí objavujú tiež následkom traumy, čo bol v podstate Alicin prípad. Veď to, že ju odmietli dve rodiny ju muselo navždy poznačiť. Ale ja to tak nenechám.

Pritúlila som si Alice čo najviac k sebe, húpala som sa s ňou so strany na stranu a do ucha som jej šepkala, že všetko bude dobré, že som tu s ňou, ľúbim ju a že mi môže veriť... Alice sa začala pomaly upokojovať. Nakoniec sa odo mňa odtiahla a sklopila pohľad, akoby sa hanbila.

„Môžeš ma vrátiť naspäť do domova,“ zamrmlala nešťastne.

„Ale zlatíčko, čo to táraš?!“ od šoku mi preskočil hlas.

Alice ma len obdarila bezradným pohľadom a roztriasla sa jej spodná pera.

„Ja by som si ťa nikdy nedala, ani za nič na svete,“ uistila som ju.

„Budete mať so mnou samé problémy.“

„To už prečo?“

„Lebo vidím!“ zamrnčala a znova prepukla do srdcervúceho plaču.

Ďalej som ju kolísala, hladkala po chrbte a túlila si jej útle telíčko k sebe.

„Nechápem. Čo vidíš?“ zamrmlala som jej do ucha.

Alice si utrela uslzenú tvár a váhavo na mňa pozrela.

„Vidím. Vidím čo sa stane. Vidím toho chlapíka s červenými očami, ako... ako...“ Nedopovedala a znova sa rozplakala.

„Ale slniečko, veď to bol iba zlý sen...“ snažila som sa ju uchlácholiť.

„To hovorili aj vychovávateľky v domove,“ povedala roztrpčene, „lenže ja naozaj vidím to, čo sa stane.“

Chcela som jej povedať, že niečo také predsa nie je možné, že sú to iba hlúpe sny, následky traumy, ale niečo v jej očiach ma zastavilo. Boli plné hrozivého poznania.

„A aj keby,“ zašepkala som cez slzy, ktoré sa mi začali tisnúť do očí, keď som si ju znova pritúlila, „mne je to fuk! Teraz si môj zmysel života. Chápeš?“

Alice potiahla nosom a stisla oči. Potom prudko vydýchla.

„Ja viem. Vidím to. Ale bude ťa to stáť veľa,“ zašepkala.

„Nech,“ odvrkla som rázne, „ty si teraz moje všetko.“

Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si moje všetko: