Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Začni žiť, Bella! - 3. časť - Záver

29.11.2012 (17:00) • NeliQ • FanFiction jednodílné • komentováno 23× • zobrazeno 5104×

Môjmu telu bolo zjavne jedno, že tí dvaja predo mnou neboli ľudia - túžilo po uvoľnení. Atmosféra v miestnosti sa zmenila. Vzduch bol ťažší, teplota stúpla a ja som sa mimovoľne pomrvila, aby som aspoň trochu uľavila tej páľave, ktorá sa práve rozliehala v mojich útrobách. Hlavu som mala sklonenú a rukou som pohládzala hladký satén, aby som mozog aspoň trochu zamestnala nejakou inou činnosťou.

„Ja viem,“ hlesla som.

Hrdlo som mala stiahnuté a každá moja bunka túžila po uvoľnení toho napätia, ktoré sa vo mne práve hromadilo.

„Ach Bella, prečo to robíš?“ povzdychol si Edward.

„Ja... ani sama neviem... len.. ja... chcem... potrebujem...“ snažila som sa vyjadriť svoje pocity, ale išlo to z tuha.

„Uvedomuješ si vôbec, čo robíš?“ ozval sa znovu Edward.

„Ehm... ani... nie,“ pípla som, čo vyvolalo u oboch smiech.

Len ja som sa nezasmiala. Bolo to celé trápne. Nerada som hovorila o sebe a toto bola jedna z vecí, o ktorej sa mi nechcelo hovoriť vôbec. Ale tiež som nechcela, aby si mysleli, že je to pre mňa niečo normálne. Radšej nech dopredu rátajú s tým, že to nebude bohviečo.

„Celé toto... ja len... nie som na to zvyknutá,“ rozhodila som rukami.

„Bella, ver tomu, že je na svete veľmi málo ľudí, ktorí majú túto skúsenosť s niekým z nášho druhu a už vôbec, aby si na to stihli zvyknúť,“ presvedčivo predniesol Damian.

„Ale ja som nemyslela to... ako upír... s človekom... ale...“

„Čo?“ skočil mi do reči Edward.

„No viete... sex... nemám s tým veľa skúseností.“

Konečne to bolo vonku a moja tvár sa ešte viac sfarbila. Cítila som tú horúčavu v mojich lícach.

„Si panna?“ neveriacky vydýchol Damian.

„Nie, to nie, len... už dlho som to... naposledy na strednej.“

Chvíľu bolo absolútne ticho prerušované len mojím dychom a tlkotom môjho srdca.

„Ty si skutočne neuveriteľná. Dobre teda,“ povzdychol si Edward a rukou mi zdvihol bradu.

Naše pohľady sa stretli. V jeho očiach som nevidela žiadne odsúdenie, ani výsmech, len absolútny úžas. Úžas nado mnou.

„Pozri Bella. Máš dve možnosti. Prvá je, že sa teraz oblečieš, zoberieš si veci a my s Damianom ťa odvezieme domov. Neverím, že by si niekde rozprávala, čo sa tu dnes odohralo, ani nič o tom, kto sme. A aj keby náhodou hej, tak by ti aj tak nikto neuveril a poškodila by si sa tým len ty sama.“

„Ja by som nikdy...“ začala som odhodlane namietať.

„Dobre. Aj som si to myslel. Takže odvezieme ťa domov a ty zabudneš na všetko, čo sa dnes odohralo.“

„A druhá možnosť?“ opýtala som sa, pretože táto prvá sa mi absolútne nepáčila.

Nevedela som si ani predstaviť, že by som teraz mala odísť. Na to som bola príliš rozrušená a vzrušená. Edward sa pozrel na Damiana a ten sa pousmial. Obaja sa potom otočili ku mne a to, čo som  videla v ich očiach, by ma položilo na kolená, pokiaľ by som už nesedela. Bola to čistá nefalšovaná túžba. Vášeň... žiara horela v ich očiach a ja som nasucho preglgla. Edward ma pohladil prstom po tvári a jeho dotyk vysielal bodavé horúce impulzy do môjho vnútra.

„Druhou možnosťou, sladká Bella, je, že zostaneš dnes v noci s nami. A ver tomu, že si to užije každý kúsok tvojho nádherného tela.“

V mojom vnútri sa rozhorel obrovský požiar, ktorý ma kúsok po kúsku celú spaľoval. Ani na okamih som nezaváhala. Rozhodla som sa už pred dvomi hodinami v bare a moje rozhodnutie nezmenilo ani to, čím sú. To teraz vôbec nebolo podstatné. Pre mňa to boli dvaja prenádherní muži, ktorí - div sa svetu - po mne z nejakého neznámeho dôvodu obaja túžili. Čo si vôbec žena môže viac priať? Úplne nelogicky ma predsa len niečo napadlo.

„Mohla by som sa niekde osprchovať?“ šepla som a Edward na mňa zostal prekvapene hľadieť.

Určite si zrovna toto nepredstavoval ako odpoveď, ale ja som sa pri predstave celého dňa v kancelári, následnej hodine tanca a celého večera v bare, sama nad sebou otriasla odporom. Rozhodne som sa v tejto chvíli necítila na to, aby som zo seba zhodila všetko to celodenným potom nasiaknuté oblečenie a vhupla na to. Potrebovala som pár minút osamote a horúcu sprchu.

„Samozrejme, ukážem ti kúpeľňu,“ spamätal sa po chvíli, vyskočil v sekunde z postele, že som si to sotva stihla všimnúť a podával mi ruku.

„A potom?“ hlesol Damian neisto.

Myslela som si, že to bolo úplne jasné, že zostávam tu, ale asi nie.

„Potom zostanem tu a vy si so mnou môžete robiť, čo budete chcieť,“ odhodlane som predniesla a uchopila Edwardovu ruku.

Ako ma dvíhal z postele, mohla som si všimnúť žiarivých iskričiek v jeho očiach. Neodpustila som si malé podrýpnutie.

„Ale svoju krv by som si rada ponechala,“ zašklebila som sa a Edward sa zasmial.

„Keď len krv,“ ozval sa za mnou len tak ledabolo Damian.

To už som sa smiala aj ja.

Keď sme vyšli z dverí do tej obrovskej obývačky, uvedomila som si, že som doteraz ležala v Damianovej izbe. Tá Edwardova pre mňa bola stále neprebádaným územím. Rovnako ako kúpeľňa, do ktorej sme práve vchádzali. Hneď prvý pohľad mi vyrazil dych. To, čo som ja považovala za kúpeľňu, sa vôbec nemohlo rovnať s týmito približne dvadsiatimi štvorcovými metrami plnými skla a chrómu. Celá miestnosť bola ladená do bielo - hneda. Steny boli obložené až po strop bielymi vzorovanými obkladačkami, občas prerušenými tmavohnedou obkladačkou s geometrickým vzorom. Celú kúpeľňu osvetľovalo hádam sto malých bodových svetiel. Naľavo boli dve hranaté umývadlá so zrkadlom, ktoré zaberalo celú stenu nad nimi. Za nimi v rohu bola zvláštna obdoba sprchového kútu. Podišla som až k nemu a potichu žasla. Celý bol z dokonale hladkého číreho skla. Odhadovala som to tak dva na dva metre. V strope bolo nespočetné množstvo malých trysiek  a uprostred obrovská sprchová hlavica. Na stene napravo boli ďalšie trysky ukotvené v chrómovanom paneli. V rohu bola z mozaiky vyskladaná lavica na sedenie a vedľa nej ďalšia sprchová hlavica, avšak už v klasickej veľkosti.

„Uteráky sú v skrinkách pod umývadlami. V tej vysokej skrinke pri vani nájdeš sprchové gély, šampóny, kefky, zubné pasty... použi čokoľvek budeš potrebovať.“

„Kefky?“ prekvapene som sa na neho pozrela.

„Snažíme sa vypadať ako ľudia, Bella. S tým súvisí aj nákup tých obyčajných ľudských vecí. Raz za čas zanášame všetko použiteľné na charitu,“ odvetil a zatvoril dvere.

Otočila som sa a pokračovala v prehliadke. V protiľahlom rohu od sprchového kúta stála najväčšia vaňa, akú som kedy videla. Pohodlne by sa do nej usadili dvaja ľudia. Rovnako ako sprchový kút, aj ona bola vybavená masážnymi tryskami. Vedľa vane stála vysoká skriňa z tmavohnedého nalešteného dreva, na ktorú ma Edward upozorňoval. A napokon ešte toaleta, ktorá sa nachádzala vo výklenku dverí za zvláštnou vystúpenou stenou.

Otvorila som spomínanú skriňu. Ani som sa nepozastavovala nad vybavením. Chytila som prvú kefku a pastu, ktorú som videla a tiež nejaký sprchový gél a prešla k jednému z umývadiel. Nechcela som sa príliš zdržiavať týmito potrebami, aj keď boli nevyhnutné. Túžba vo mne stále tlela, aj keď bola predsa len trochu utlmená, no stačila spomienka na Edwardove pery alebo Damianovu vôňu a plameň sa zväčšoval. Rýchlo som si umyla zuby, rozpustila si vlasy a prečesala ich hrebeňom, ktorý som našla v skrinke pod umývadlom. Vlasy som si naspäť zopla a uviazala do drdola, aby sa mi nezamočili. Vytiahla som zo skrinky uterák a vošla do sprchy. Chvíľu mi trvalo, kým som sa trochu zorientovala medzi množstvom páčok, ktorými sa všetky tie trysky ovládali, no napokon som na seba nechala dopadať vodu z veľkej sprchovej hlavice nado mnou. Z pier mi ušlo slastné zamraučanie, keď horúce kvapky dopadali na moje telo a jemne ho masírovali. Bolo to niečo neskutočné. Akoby voda stekajúca cezo mňa odplavovala všetky moje – hoc malé a skoro bezvýznamné – pochybnosti. Nikdy som si nebola istejšia tým, čo som chcela urobiť, ako v tejto chvíli, pod týmto horúcim vodopádom. Rozotrela som si do dlaní sprchový gél a celá sa poumývala.

Práve som zo seba zmývala zvyšky peny, keď sa dvere za mnou nečakane otvorili. Otočila som sa a sánka mi padla úžasom. Do obláčikov pary, ktorú tu urobila horúca voda v spojení s uzavretým priestorom, práve vchádzali dvaja nádherní bohovia. Úplne nahí... a pripravení. Nasucho som preglgla a očami sa pásla na tých dokonalých telách. Každý jeden sval, čo som doteraz mohla len tušiť, som mala práve teraz donesený na striebornom podnose priamo až pod nos. Doslova. Ústa som mala pootvorené. Ťažko sa mi dýchalo. Predsa len, takýto pohľad sa len tak nevidí a ja som sa už teraz bála, že sa ho do konca života nezbavím a každého muža budem odteraz porovnávať s jedným z nich. Ako som už tušila, obaja boli svalnatí. Edward mal krásne vyrysované svaly, ktoré pôsobili tak prirodzene, na rozdiel od Damiana, ktorý tak trochu vyzeral, akoby šlapal na steroidoch. Pohľad mi po Damianovej hrudi skĺzol k úzkemu prúžku čiernych chĺpkov, ktoré smerovali od pupku až... no to ma podrž, pomyslela som si a úžasom ešte viac pootvorila pery. Teda... nebola som príliš skúsená, ale bolo mi jasné, že ten jeho penis sa rozhodne nedal označiť za priemerný. Cítila som, ako moje tváre naberajú červeň a horúčava sa od líc šírila celým mojím telom, aby sa napokon sústredila medzi mojimi nohami. Mimovoľne som ich pritisla bližšie k sebe. Damian prešiel poza mňa a ja som nevedela, čo má v pláne. Edward zostal stáť predo mnou a ja som neodolala, aby som si nezopakovala pohľad na rovnaké miesta, ktoré som práve obdivovala u Damiana. Bože... to je nejaká upírska záležitosť, alebo som naďabila na dva dokonalé exempláre? Edward rozhodne za Damianom nezaostával. Z môjho skromného pohľadu som mohla usúdiť, že obaja boli nadpriemerne vybavení a mňa napadlo len jediné - dá sa vôbec niečo takéto prežiť alebo tu dnes umriem od slasti? Rozhodne si to žiadalo hlbšie zamyslenie, avšak mala som tu hneď dve rozptýlenia mojej pozornosti..

„Umytá?“ šepol Edward zmyselným hlasom, ktorý sľuboval veľa.

Prikývla som a konečne sa prinútila zdvihnúť zrak od miest, ktoré ma tak lákali. Naše pohľady sa stretli a ja som mohla zblízka preskúmať černotu jeho dúhoviek.

„Tie vaše oči... všimla som si, že sú občas čierne. Prečo?“ dokázala som sa ešte opýtať, hoci moje telo zaplavovali už teraz vlny slasti a to sa ma ešte ani jeden nedotkol.

„Veľmi zjednodušene povedané – oči nám sčernejú, keď po niečo veľmi túžime. A je úplne jedno, či je to krv alebo tvoje nádherne zmyselné telo,“ zašepkal mi do ucha Damian, ktorý ku mne zozadu pristúpil. Prstami mi jemne prešiel po boku a ja som mohla cítiť jeho penis na mojich krížoch. Privrela som oči. Hoci bolo v sprche snáď sto stupňov, celé moje posiali zimomriavky.

„Ešte jedna vec,“ povedal Edward.

Pozrela som sa na neho, no jeho slová išli tak trochu mimo mňa. Mala som problém sa sústrediť na niečo iné, ako na Damiana za mnou. Nikdy by som o sebe nepovedala, že budem niekedy reagovať takto na nahého muža. Že sa mu budem chcieť oddať každou svojou bunkou, úplne sa v ňom stratiť. Že sa nebudem vedieť dočkať okamihu, kedy bude vo mne. Nikdy predtým som to takto necítila. Po Brianovi som samozrejme túžila, ale nikdy to nebolo také absolútne.

„Bella, vnímaš ma?“ preniklo za okraj mojej omámenej mysle, ale nedokázala som tie slová spracovať.

Videla som, ako sa Edward pozrel za mňa a odrazu sa Damian odtiahol. Nespokojne som zamraučala. Chcela som sa otočiť a pritiahnuť ho naspäť, ale Edwardove ruky mi to nedovolili. Chytil moje paže a prinútil ma hľadieť do jeho tváre.

„Bella, neviem, či má vôbec význam, aby som ti niečo hovoril. Ty si už teraz úplne mimo,“ neveriacky krútil hlavou.

Moja myseľ sa pomaly vyjasňovala, a ja som už znovu dokázala spracovať jeho slová, aj keď som stále bola čiastočne očarená.

„Áno?“ hlesla som.

Edward sa pousmial.

„Ach Bella, si tak nádherne nevinná. Vidím, že predsa len trochu vnímaš, tak prosím ťa, pokiaľ by sme robili niečo, čo sa ti nebude páčiť – čokoľvek – tak sa neboj to povedať. Ak ťa niečo bude bolieť, tak pokojne zakrič. Toto má byť o rozkoši, nie o bolesti. Žiadne hry na masochizmus, dobre?“

Prikývla som, hoci som si vôbec nebola istá, či budem schopná robiť niečo iné, ako sa úplne odovzdať do ich rúk. Stačilo už, ako som reagovala len na Damianovu blízkosť. Vedela som, že pokiaľ by sa teraz Edward posunul bližšie, znovu sa ponorím do toho stavu.

„Bella, odpovedz nahlas!“

„Ja... budem kričať,“ dostala som zo seba.

Edward sa zasmial a pokrútil hlavou. Aj za mnou sa ozýval smiech.

„To veru budeš, len dúfam, že nie od bolesti,“ povedal Edward, pustil moje ruky a prešiel mi prstom po líci. Donútil ma zakloniť hlavu a potom sa prisal na moje pery. Doma – presne tak som sa v tej chvíli cítila. Jeho pery boli presne tak sladké, ako som si pamätala. Zdvihla som ruky a ovinula ich okolo jeho krku. Jeho penis ma tlačil na bruchu a ja som nedokázala myslieť na nič iné, ako na okamih, kedy ho konečne pocítim v sebe. Cítila som, ako sa zozadu na mňa pritlačilo Damianove vzrušené telo. Mala by som sa cítiť zvrhlo. Užívať si s dvomi mužmi bolo predsa proti prírode, ale nedokázala som to tak vnímať. Práve naopak. Užívala som si každú stotinu sekundy. Damian zaboril ruky do mojich zapletených vlasov, mierne šklbol a oni sa ako vodopád rozliali na mojom chrbte. V momente boli celé mokré a dosahovali tak až ku krížom.

„Nádhera,“ vzdychol. „Mala by si ich stále nosiť rozpustené.“

Jeho ruky sa v nich prehrabávali, zatiaľ čo mi Edward plienil ústa. Edwardove chĺpky na hrudi ma jemne šimrali na prsiach a vysielali tak priame cielené signály do môjho vnútra, ktoré spaľovala horúčka. Damian sa zatiaľ pustil do bozkávania môjho krku. Edward sa odrazu bez varovania odtrhol od mojich úst a sklonil hlavu. Jeho pery našli moju bradavku a ja som zavzdychala. Zaklonila som hlavu a nechala sa pohlcovať tými úžasnými pocitmi, ktoré vo mne obaja vyvolávali. Damian sa presunul k môjmu boku. Uchopil rukou moju hlavu a natočil ju k sebe. Omámene som na sekundu pohliadla do jeho čiernych očí. On ma však nenechal dlhšie sa nimi opájať, pretože sa sklonil a ja som konečne mohla ochutnať aj jeho pery. Zatiaľ čo Edwardove chutili ako ten najsladší med, Damianove boli ako hriešne dobrá horká čokoláda. Cítila som tú vášnivú pohlcujúcu horkosť na jazyku. Edwardova ruka alebo Damianova, skutočne som to nevedela rozoznať, zamierila k miestu, ktoré bolo už tak nedočkavé. Celé lačné dychtivo prijalo ten chlad vyžarujúci z prstov, ktoré práve našli môj klitoris.

„Bože,“ vzlykla som Damianovi do úst.

Tie prsty sa so mnou maznali, hladili ten drobný výčnelok a moje telo sa triaslo. Nedokázala som sa pomaly ani udržať na nohách.

Obaja mi dávali toľko, že som sa v sekunde rozhodla im to oplatiť. Odtiahla som sa z dosahu Damianových úst a jemne som rukou odtlačila Edwarda. Nedokázala som sa im pozrieť do očí, hoci som na sebe cítila ich pohľady. Keď som konečne bola voľná, padla som na kolená a zostala kľačať tvárou k dvom dokonalým nástrojom. Váhavo, a možno aj trochu s obavami, som zdvihla ruku a obopla ten Edwardov. Z úst mu vyšlo zavrčanie, ktoré znelo ako súhlas s mojou pozornosťou venovanou jeho pýche. Posmelená jeho reakciou som ho pohladila od koreňa až po špičku a naspäť. Neodvážila som zdvihnúť hlavu, aby som zistila, či sa mu to páči. Ale keďže nenamietal a z jeho úst vychádzali zvuky podobné pradeniu mačky, domyslela som si, že je spokojný. Odvrátila som hlavu, neprestávajúc ho hladiť a našla ten druhý penis, ktorý si tiež zaslúžil moju pozornosť. Už som bola istejšia, tak som rovno napodobila pohyb, ktorý som vykonávala na Edwardovi. Cítila som sa tak nemravne a pri tom tak vzrušujúco. Obe moje ruky spracovávali tie hladké nástroje rozkoše a ja som sa prvý krát odhodlala zdvihnúť hlavu. Najprv môj pohľad smeroval k Damianovi, ktorý mal zaklonenú hlavu a potichu vrčal. Otočila som sa na Edwarda a naše pohľady sa stretli. Z jeho tváre vyžarovalo toľko sexuálneho napätia, taká neskrotná túžba, že som v tom momente okamžite zatúžila, aby ma vyplnil. Avšak bola tu ešte jedna vec. Niečo, čo som sa odhodlávala urobiť od chvíle, ako som klesla na kolená. Brianovi som to vždy odopierala, aj keď veľmi naliehal, nepodľahla som. Vtedy som to považovala za hanebné, ale teraz mi to prišlo úplne prirodzené. Chcela som to urobiť – oboch ich potešiť. Vyvolať v nich aspoň zlomok toho, čo vyvolávala vo mne už len ich prítomnosť. Nejaká časť vo mne ich chcela vidieť na kolenách. Pokorených. Pokorených mnou a mojimi ústami.

Nadýchla som sa a vydýchla. Potom som sa nahla k Edwardovmu penisu a olízala jeho špičku. Počula som ako prudko do seba nasal vzduch a dovolila si jeden krátky pohľad nahor. Edward už mal – rovnako ako Damian – hlavu zaklonenú. Ako som sa pohľadom vracala späť, stihla som si všimnúť jeho ruku zaťatú v päsť. Vôbec som sa necítila neprístojne. Vždy som si myslela, že toto je len pre potešenie muža, ale veľmi som sa mýlila. Už len predstava, že mu dopriavam rozkoš, ktorá ho núti zatínať päste, vo mne vyvolávala odozvu... silné vzrušenie. Nebola som si celkom istá, či to urobím správne, ale nechala som sa viesť inštinktom. Obomkla som ho perami, zasunula si ho do úst a jazykom pohladila špičku. Znovu som namierila svoj pohľad hore. Chcela som vedieť, či to robím dobre. Stretla som sa s očami roztvorenými dokorán a absolútnou fascináciou v jeho tvári. Vzhľadom na to, čo som vykonávala, som sa nemohla zasmiať, ale vo vnútri som jasala. Zatiaľ, čo som ústami obšťastňovala Edwarda, moja ruka neprestávala venovať pozornosť Damianovi.

„Myslím, že si aj ja zaslúžim trochu potešenia z tvojich sladkých pier,“ šepol Damian odrazu.

Stará Bella by sa začervenala, ale táto nová, ktorú som len nedávno v sebe odhalila, sa len odtiahla od Edwarda, venovala Damianovi zmyselný pohľad a potom upriamila svoju pozornosť na jeho pýchu. Prisala som sa perami a nezabudla som do tejto vzrušujúcej hry zapojiť aj môj jazyk. Edward si zatiaľ užíval s mojou rukou.

„Stačilo,“ povedal Damian v jednej chvíli a donútil ma odtiahnuť sa.

Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Zaslúžiš si rovnakú pozornosť,“ povedal a šibalsky sa mu pri tom zaiskrilo v očiach. „Ale nie tu,“ dodal, sklonil sa a zdvihol si ma do náruče.

Ako sme vychádzali zo sprchy, všimla som si, že Edward zatiaľ vypol vodu. Damian ma postavil na koberec pred sprchu, zobral uterák a pustil sa osušovania mojej maličkosti. Edward sa zatiaľ sám osušil, potom ku mne pristúpil zozadu a pustil sa do sušenia mojich mokrých prameňov. Ešte aj takúto obyčajnú činnosť dokázali zmeniť na vzrušujúci zážitok. Medzi nohami som mala vlhko, bradavky napäté, dychtiace po dotyku. Už som sa nevedela dočkať. Čohokoľvek, čo malo prísť. Keď som už bola dostatočne suchá – teda na miestach, ktoré to potrebovali - zobral ma pre zmenu do náruče Edward.

„Zatvor oči,“ šepol a ja som urobila, ako povedal.

Pocítila som mierny chlad, ako keby ma ovial vietor.

„Môžeš otvoriť,“ povedal asi o dve nadýchnutia neskôr.

Ležala som na posteli v Damianovej izbe. S tým rozdielom, že teraz už bola odostlaná a izbu už neosvetľovala lampa na nočnom stolíku, ale asi tisícka malých bodiek na strope, ktoré žiarili ako hviezdy na oblohe. Pripomenulo mi to strop v bare. Edward zatiaľ ležal na boku vedľa mňa a prepaľoval ma pohľadom.

„Práca vašej mamy?“ opýtala som sa zvedavo a ukázala na strop.

„Áno,“ odvetil jednoducho.

Odrazu ma napadlo, prečo ma nezobral do svojej izby. Zamračila som sa a rozmýšľala nad dôvodom, ktorý ho k tomu viedol.

„Čo?“ hlesol.

„Len som rozmýšľala, prečo si ma zobral sem a nie do svojej izby,“ povedala som popravde.

Venoval mi jeden zo svojich pokrivených úsmevov.

„Ja v izbe nemám posteľ.“

„A kde potom spíš?“ opýtala som sa prekvapene.

„No ja... nespím. Nikto z nás.“

„Nikdy?“

„Nie, nikdy.“

„Eh... to som nevedela.“

„Je milé nájsť niečo súvisiace s našou podstatou, o čom nevieš,“ zasmial sa.

„A čo teda robíte, keď nespíte?“ zamyslene som položila ďalšiu otázku.

Edward mykol plecami.

„Lovíme, čítame, diskutujeme, pozeráme televízor alebo sa venujeme inej príjemnej činnosti. Napríklad takejto,“ povedal a nahol sa ku mne. „Ja síce nie tak často ako Damian, ale teraz netúžim po ničom inom,“ dodal a konečne spojil naše pery.

Z mojich pier ušlo ešte malé súhlasné zamraučanie a potom som sa už ponorila do vášnivého ochutnávania tých Edwardových. Do boku ma tlačil jeho penis. Automaticky som ho nahmatala a objala rukou. Hladila som ho po celej dĺžke a nasávala do seba Edwardove vzdychy. Zatvorila som oči. Všetky tie pocity sa zdvojnásobili. Jeho prsty našli moju bradavku a nežne sa s ňou maznali. Vášeň mi vystreľovala do celého tela, jej búrlivé vlny sa cezo mňa prelievali a ja som netúžila po ničom inom, ako po uspokojení.

„Vy ste začali bezo mňa?“ ozval sa neveriacky hlas Damiana podfarbený smiechom.

Nechcelo sa mi otvárať oči, preto som netušila, čo ma v úmysle. Cítila som, ako sa posteľ pod ním zhupla a potom už len jeho jazyk na mojom chodidle. Šteklilo to. Pomrvila som sa, aby som sa dostala z jeho dosahu.

„Slečna je šteklivá?!“ opýtal sa, ale rozhodne nečakal na odpoveď, pretože opustil nebezpečné šteklivé vody a pustil sa perami do dlhej cesty od chodidiel až k mojim stehnám.

Edward zatiaľ svoju pozornosť sústredil k mojej druhej bradavke a neprestával zmyselne tancovať v mojich ústach. Každou ďalšou sekundou bolo pre mňa ťažšie sa na niečo sústrediť. Mala som celé telo ako v ohni. Ako Edward, tak aj Damian vo mne povzbudzovali ten plameň, prikladali polienka, aby sa ešte viac rozhorel.

Damian si odrazu bez slova vyložil moje nohy na svoje svalnaté ramená a ja som pocítila jeho tvár v blízkosti miesta, do ktorého sa všetka tá slasť sústreďovala. Edward sa v tej istej chvíli rozhodol opustiť moje pery, sklonil sa, vzal do zubov moju bradavku a jemne stisol. Už toto mi stačilo, aby sa moje telo začalo triasť. Prehla som sa ako luk, dožadujúc sa ďalšej pozornosti. Otvorila som oči a stretla sa s plamenným pohľadom Damiana. Videla som, ako sa medzi mojimi nohami zhlboka nadýchol.

„Bože, voniaš tak nádherne,“ zavrčal a mňa odrazu celkom nečakane napadlo, čo tým skutočne myslel.

Nemohla som sa tej myšlienke príliš venovať, pretože sa sklonil, rukami ešte viac odtiahol moje nohy od seba a jazykom prešiel po mojom klitorise. To už bolo na mňa príliš. Vykríkla som a moje telo začali zaplavovať vlny nespútaného orgazmu. Celá som sa triasla. Mala som pocit, že to hádam nikdy neskončí. Neviem, či som vôbec chcela, aby to skončilo. Jedna vlna za druhou. Keď bolo po všetkom, vysilená som zostala ležať. Srdce mi prudko bilo a hruď sa mi dvíhala, ako by som práve dobehla maratón. Nevládala som ani otvoriť oči a pozrieť sa, čo sa deje. Edwardove pery som už na sebe necítila, rovnako, ako som necítila Damiana medzi mojimi nohami.

„Dúfam, že teraz nechceš zaspať,“ prerušil moje oddychovanie pobavený hlas Damiana. „Ešte sme len začali,“ dodal a ja som sa zmohla len na pokývanie hlavou.

„To bolo áno - chcem spať alebo nie – pokračujeme?“ opýtal sa Edward a v jeho hlase bolo tiež počuť stopy po smiechu.

„Ešte,“ hlesla som. Na viac som sa nezmohla, ale rozhodne mi to nestačilo. Ešte nikdy som nezažila niečo takéto – a tým som nemyslela dvoch mužov so mnou v posteli – ale ten pocit, keď sa odovzdáte do niečích rúk. Nikdy som si nemyslela, že by sa mi to mohlo páčiť – nechať sa ovládať. Od maminej smrti som to bola ja, kto sa musel o všetko postarať. O domácnosť, o otca, o všetky tie bežné veci, o ktoré sa väčšinou starali rodičia. Neskôr som sa zase starala o Briana, ktorý bol stále veľkým dieťaťom a napokon – po tom všetkom – sama o seba a o svoju prácu. Nikdy nebol nikto, kto by sa staral o mňa, a práve preto som si to tak vychutnávala.

„Ako si dáma praje,“ zasmial sa Edward.

Pootvorila som oči práve vo chvíli, keď sa uvelebil medzi mojimi nohami a začal svoju zmyselnú púť perami po mojom tele. Najprv sa zastavil na bruchu. Skoro motýlimi bozkami sa s ním nežne maznal. Pohľad mi padol na Damiana, ktorý sa ku mne akurát nakláňal. Jazykom prešiel po mojej sánke až ku krku a naspäť. Napokon sa zastavil na mojich perách. Ochotne som ich otvorila a stretla sa s jeho nedočkavým jazykom. Jeho ruka zatiaľ hnietla moje prsia. Obom venovala rovnakú pozornosť. Mačkal ich, maznal sa s nimi a vo mne sa znovu začala dvíhať nová vlna slasti. Natiahla som ruku a mazlila sa s jeho vypracovanou hruďou. Druhú ruku som zaborila do jeho vlasov. Ťahala som tie tmavé pramene, ruky v nich zatínala v päste úmerne s mojim vzrušením. Edward sa pomaly presunul. Bozkami popokrýval moje triesla, prešiel na moje stehná a lýtka, akoby sa zámerne vyhýbal miestu, ktoré sa najviac dožadovalo jeho dotyku. Napoly nespokojne som zamraučala Damianovi do úst.

„Nedočkavá,“ zasmial sa potichu Edward, avšak ja som ho dobre počula.

Mojím prvotným zámerom bolo namietať, ale keď sa Damian odtiahol od mojich úst a začal všetku svoju pozornosť venovať mojim prsiam a vlastne celej hornej polovici tela, len som si zahryzla do spodnej pery. Jeho tmavá hlava bola sklonená a ja som mala stále ruku zamotanú v jeho vlasoch. Keď konečne Edward našiel miesto, ktorému sa toľko vyhýbal a prstami mi začal dráždiť klitoris, hlasno som vzdychla a silno potiahla Damianove vlasy.

„Ešte, že som upír, inak by som už bol plešatý,“ zasmial sa na mojej hrudi a ja som sa okamžite začervenala.

„Prepáč,“ hlesla som, no hneď som na to aj zabudla, pretože Edward to vzal útokom.

Vsunul do mňa dva prsty a s jazykom sa maznal s mojím klitorisom. Vzdychy zo mňa vyrážali v pravidelných intervaloch. Teplo sa šírilo po celom mojom tele, každý nerv sa hlásil o slovo. Drobné ihličky mi zvnútra bodali do kože, bolo to, akoby na mňa niekto napojil elektrický kábel a sústavne mi vpúšťal do tela elektrinu. Každé Damianovo poláskanie jazykom, každý Edwardov pohyb v mojom vnútri to všetko ešte zdvojnásoboval. Strácala som sa v tých pocitoch, v tom ohni. Prehýnala som sa v páse, aby som dostala Edwarda ešte bližšie, hlbšie. Srdce mi uháňalo šialenou rýchlosťou a ja som už dokázala myslieť len na jedno. Lenže myslieť a skutočne to povedať boli predsa len dve rozdielne veci.

„Prosím,“ zašepkala som pomedzi suché pery a dúfala, že aspoň jeden z nich pochopí moju naliehavú potrebu.

Cez vášňou zastreté oči som videla, ako sa Damian pozrel na Edwarda. Sotva som ich vnímala, ale niečo mi hovorilo, že medzi nimi prebieha nejaká nemá komunikácia. Vedela som, že Edward počuje Damianove myšlienky, ale netušila som, ako ten rozhovor funguje druhým smerom. Avšak oni si zjavne porozumeli, pretože v jedinej sekunde sa scéna zmenila. Edward sa nakláňal k mojej tvári a Damian kľačal medzi mojimi stehnami. Ruka, ktorú som ešte pred chvíľou zatínala do Damianových vlasov, mi zostala visieť vo vzduchu. Vôbec som si nevšimla, ako sa to všetko udialo, videla som len výsledok. Edward ma úplne nečakane nežne pohladil po tvári. Naše pohľady sa stretli. V jeho očiach bolo toho toľko... nikdy sa na mňa ešte nikto nepozeral s takým úžasom. Ako by som bola niečo neskutočne nádherné, bolo až neuveriteľné, aké silné pocity z neho vyžarovali. Cítila som sa odrazu tak výnimočná. Vôbec som nečakala, že to budem takto prežívať. Myslela som, že to bude tvrdé a vášnivé, bola som pripravená, že to bude len o sexe, preto ma táto nežnosť prekvapila. Bolo ako bonus – čerešnička na už aj tak výnimočnom zážitku.

„Všetko v poriadku?“ opýtal sa odrazu Edward.

Prikývla som stále hľadiac do tých nádherných očí. Damian si zatiaľ obtočil moje nohy okolo svojho trupu. Pod pätami som cítila pevné svaly, ktorými sa pýšil jeho zadok.

„Pripravená?“ vydýchol Edward.

Keby len, pomyslela som si. Bola som už rozpálená dobiela a potrebovala som uhasiť ten oheň. Bez slova som vyklenula panvu a súčasne pritisla päty k Damianovmu zadku. Na nič nečakal a jediným pohybom ma vyplnil. Z úst mi vyšiel hlasný ston. Ak som aj mala pochyby, či ho vôbec dokážem prijať, v jedinej sekunde sa stratili. Hlavu som zvrátila dozadu, zavrela oči a ruky zaťala do saténovej plachty pod sebou. Damian sa nehýbal, nechával ma prispôsobiť sa jeho veľkosti. Cítila som ako ma vo vnútri rozpína a... chcela som viac. Pomrvila som sa, aby som ho dostala ešte hlbšie.

„Bože, si tak nádherne tesná,“ vzdychol Damian a pomaly sa začal zo mňa vysúvať.

Kým som proti tomu stihla zaprotestovať, vrátil sa a prudko sa do mňa zaboril. Chcela som ešte. Ešte viac pohybov, viac vzrušenia, viac všetkého. Otvorila som oči a videla Damiana s tvárou zvraštenou slasťou s očami zatvorenými. Držal sa rukami mojich bokov a pomalými sústredenými pohybmi sa do mňa znovu a znovu ponáral. Napäté svaly sa odrážali stovkami svetiel. Bol na neho úchvatný pohľad. Tak veľmi som si ho chcela pritiahnuť k sebe, pocítiť na sebe jeho váhu, jeho vzrušené telo. Chcela som ho objímať, až by som sa v ňom stratila, ale... bol tu ešte niekto iný, kto si vyžadoval moju pozornosť, aj keď bolo dosť ťažké vnímať v tejto chvíli niečo iné, ako Damiana. Otočila som hlavu jeho smerom. Ležal teraz na boku podopretý o lakeť a pozeral sa na mňa. Bolo to zvláštne.

„Si tak nádherná. Práve teraz. Oči máš rozostreté, hryzieš si peru... nikdy som nevidel nič krajšie,“ zašepkal.

Bolo to dokonalé vyznanie a ja... nevedela som, čo mu na to povedať. Bola som už mimo toho bežného sveta. Nachádzala som sa na okraji toho zmyslového a vedela som, že nepotrvá dlho a prepadnem sa do hlbín orgazmu. Damian začal zrýchľovať a ja som z posledných síl donútila ruku natiahnuť sa a uchopila Edwardov penis. Videla som, ako zatvoril oči a na tvári sa mu rozlial blažený výraz.

„Nemusíš to robiť... hlavne si to užívaj ty,“ povedal bez toho, aby otvoril oči.

Vedela som, že som nemusela, ale keď som videla, ako to prežíva, nemohla som odolať. Bolo to, ako keby som sa rozdvojila. Vnímala som Damianov penis vo mne a rovnako aj Edwardov, ktorý láskala moja ruka a cítila som sa ako kráľovná. Dvaja nádherní muži, ktorých som privádzala do vytrženia ja a moje telo. Neskutočný pocit. Ako zrýchľoval Damian svoje pohyby vo mne, tak sa pohybovala rýchlejšie aj moja ruka na Edwardovi. Miestnosťou sa ozývali vzdychy každého z nás a dokopy to znelo ako jedinečná symfónia. V mojom vnútri zúril požiar, ktorý by neuhasilo ani desať hasičských áut. Každým Damianovým prírazom sa viac a viac rozširoval. Každú bunku v mojom tele som mala v tom ohni. Cítila som, že toto bude iné, ako môj predošlý orgazmus. Oveľa silnejšie. Už teraz som sa bála, ako to zvládnem.

„Bože,“ vzdychla som, keď tá miera už začínala byť neúnosná.

Damianove pohyby boli už šialené a ja som sa nevedela dočkať toho slastného momentu vyvrcholenia.

„Nebráň sa tomu,“ šepol mi Edward do ucha práve vo chvíli, keď sa Damian nahol, ruku ovil okolo môjho prsníka a zubami poláskal moju bradavku.

„Teraz,“ hlesol Damian do mojej hrude a skutočne, ako na povel moje telo začali zaplavovať vlny orgazmu. Jedna za druhou, pohlcujúc ma uprostred. Už som nedržala Edwardov penis, svoje ruky som zabárala do Damianovho mramorového tela. Bolo to síce, ako by som ich zabárala do skaly, ale tá trocha bolesti mi pomáhala zvládnuť ten absolútne blažený pocit. Moje telo sa triaslo, vlnobitie neprestávalo a ja som bola ponorená v dokonalej blaženosti. Prestala som vnímať všetko okolo seba. Farebný vír ma odnášal ďaleko od skutočného sveta. Uzavrela som sa vo svojom vnútri, v bubline neskutočného opojenia.

„Si v poriadku?“ ozval sa vedľa mňa nejaký hlas.

Chvíľu mi trvalo, kým som vôbec dokázala pochopiť, komu patrí. Rovnako dlhú chvíľu si vyžadovalo pochopenie tej otázky. Cítila som hladké chladné prsty hladiace ma po tvári, po boku... úplne jemne, skoro nebesky. Otvorila som oči a párkrát zamrkala, kým som dokázala zaostriť svoj pohľad na Damiana ležiaceho vedľa mňa. Vyzeral odrazu tak nevinne, skoro až detsky. Úplne inak ako pred pár sekundami... alebo to boli minúty? Nevedela som. Od určitého okamihu som bola mimo.

„Ako sa cítiš?“ zopakoval svoju otázku, len inými slovami.

„Ach... úžasne... neskutočne... fantasticky,“ hlesla som nevediac nájsť tie správne slová.

Toto bol ten zážitok, o ktorom sa píše v knihách. Keď hlavná hrdinka prežije poriadne zemetrasenie, absolútnu extázu. Konečne som mala dôkaz, že niečo také existuje.

Damian sa usmial.

„Som rád, že sa ti to páčilo a chcem ti poďakovať, že si mi umožnila, to prežiť s tebou,“ povedal a ja som cítila, ako mi tváre zalieva červeň.

Nehľadiac na to, čo sme pred chvíľou robili, ani ako blízko sme si boli, jeho slová ma nútili červenať sa. Sklopila som zrak.

„Ja... páčilo a... ehm... no nemáš zač,“ habkala som nezmyselne. „Dúfam... teda... tebe sa to páčilo?“ dostala som konečne zo seba a dúfala v kladnú odpoveď. Nevedela som totiž, ako to vnímajú oni... s ich podstatou. Je to pre nich rovnaké ako pre ľudí? Alebo je to iné?

Prešiel mi prstom po sánke a odhrnul mi spotený prameň vlasov. Donútil ma zdvihnúť hlavu a pozrieť sa mu do očí.

„Bella, ako by sa mi to mohlo nepáčiť? Preboha. Si nádherná, fascinujúca žena a milovať sa s tebou bola pre mňa česť a nádherný zmyselný zážitok a vôbec by som nebol proti, keby si si to chcela zopakovať. Bral by som to všetkými desiatimi. Ja zase nie som taký playboy, ako si zrejme myslíš. Nepopieram, rozhodne som nedržal celibát, ale tiež som nemal sex s každou ženou, ktorá prejavila záujem. Pri tom, čím sme, to ani veľmi nejde. A nezadaných žien, takých ako sme my, zase toľko nie je. Je to iné ako u ľudí,“ povzdychol si.

Prvá časť jeho dlhého predslovu vo mne vyvolala ďalšiu vlnu červenania sa, no mňa skôr zaujala tá posledná veta. Natočila som sa na bok, tvárou k nemu. Moje svaly boli stuhnuté a jasne som si uvedomovala ten lepkavý pocit medzi nohami, avšak to ma nemohlo odradiť od tej otázky, ktorú som sa chystala položiť. Tiež na tom nemenilo nič ani to, že som bola nahá a začínala mi byť tak trochu zima.

„Ako iné?“

Damian sa smutne pousmial.

„No, keď sa upír zamiluje, je to absolútne. Láska nás tak zmení, že to už nikdy nejde vrátiť späť. Je to v podstate jedna z mála našich slabostí. Pokiaľ sa niečo stane a jeden z páru zomrie, je to vlastne smrť aj pre druhého. Nedokážeme žiť bez seba.“

„A ty si sa... nikdy si sa... nezamiloval?“

„Nie, Bella. To by som tu s tebou nebol,“ zasmial sa. „Aj keď... musím sa ti priznať... cítim, že teraz k tomu nemám ďaleko. A môj brat hádam ešte bližšie. Si vzácna žena. Zamilovať sa do teba by bolo tak ľahké,“ povzdychol si.

Znovu som sklonila hlavu. Toto bolo príliš osobné, intímnejšie ako samotný sex. Prechádzala som si v hlave jeho slová a odrazu som spozornela. Ako som len mohla zabudnúť.

„Edward,“ hlesla som a začala sa pozerať okolo seba.

„Hneď príde. Išiel ti napustiť vodu do vane. Mysleli sme si, že sa asi budeš chcieť okúpať. Vidím, že ani milovanie so mnou ti úplne nedovolilo zabudnúť na neho,“ smutne si povzdychol a zatvoril oči.

Chcela som vymazať ten smútok z jeho tváre, ale tiež som si uvedomovala, že má pravdu. Obaja boli proste príliš fascinujúci a dokonalí, aby som dokázala na niektorého z nich - na úkor druhého - zabudnúť. Možno ak na chvíľu, ale určite nie nadlho. Už teraz som sa desila chvíle, keď sa s nimi budem musieť rozlúčiť. Nevedela som si to ani predstaviť.  Cítila som, že toto bude bolieť... a poriadne.

Otvorili sa dvere a tam stál on, v celej svojej kráse, avšak už nie úplne nahý. Mal oblečené boxerky a pri pohľade do jeho očí som sa stretla s tekutým zlatom. Na Damiana sa ani nepozrel. Celú svoju pozornosť sústredil na mňa. Pomaly prešiel k okraju postele na strane, kde som ležala a posadil sa.

„Ako ti je? Nebolí ťa niečo?“ opýtal sa a ja som mohla vidieť tú starosť o mňa v jeho zlatom pohľade.

„Nie, nebolí,“ odvetila som.

Okrem stuhnutých svalov a miernej páľave medzi stehnami som bola v pohode. Videla som, ako sa jeho výraz zmenil. Dokonca sa pousmial.

„Kúpeľ?“ opýtal sa.

Slastne som zatvorila oči pri tej predstave. Naložiť sa do horúcej vody mi teraz pripadalo ako najväčšia rozkoš, aj keď pred pár minútami by som tvrdila asi niečo iné.

„Vidím, že áno,“ skonštatoval.

Hoci som nič nepovedala, moja tvár musela byť dosť veľavravná.

„Chyť sa ma okolo krku,“ povedal a nahol sa tak, aby som to mohla urobiť.

Chytila som ho, ako povedal. Zdvihol si ma do náruče a pritiahol k svojmu skoro nahému telu. Zaborila som tvár do jeho krku, zatvorila oči a labužnícky nasávala jeho vôňu. V tom ma niečo napadlo a ja som oči znovu otvorila. Práve mi totiž došlo, že hoci si Damian, a samozrejme aj ja, teda... hoci sme si to my dvaja užili, tak Edwardovi som rovnaké potešenie nedopriala. Netušila som, ako sa asi teraz musí cítiť a pravdupovediac mi to bolo ľúto. Cítila som sa, ako by som ho v dôležitej chvíli odstrčila. Nemala som s takýmito vecami veľa skúseností, a preto mi robilo problém venovať sa dvom mužom súčasne a pri tom im obom venovať rovnakú pozornosť. Zaprisahala som sa, že mu to musím vynahradiť, ale až neskôr, pomyslela som si, keď sme vstúpili do kúpeľne. Namiesto umelého osvetlenia v nej teraz žiarili desiatky malých sviečok, ktoré vytvárali tajomnú romantickú atmosféru. Edward ma odniesol až k vani, ktorá bola plná peny a šírila sa z nej príjemná jazmínová vôňa. Položil ma na smotanový koberec pred ňou.

„Skús vodu, či je dosť teplá. Bohužiaľ, ja to už neviem odhadnúť.“

Ponorila som ruku do vane a moju pokožku obklopilo príjemné teplo.

„Je akurát,“ odvetila som.

Edward mi venoval žiarivý úsmev a pomohol mi vstúpiť do vane. Labužnícky som sa ponorila do toho tepla, ktoré mi okamžite začalo uvoľňovať svaly. Bolo to tak príjemné. Vaňa bola skutočne tak veľká, ako sa mi na prvý pohľad zdalo, preto som si pohla pohodlne vystrieť nohy. Nad penou mi teraz trčala len hlava, ktorú som mierne zaklonila a oprela sa o vankúš na okraji vane. Zatvorila som oči. Miestnosťou začala odrazu plynúť nádherná klavírna skladba. Nebola hlasná, skôr utlmená, len tak, aby dotvárala príjemnú atmosféru. Nechcelo sa mi rozmýšľať na ničím, čo sa stalo, dokonca ani na nič myslieť. Jedine ak na to úžasné teplo, ktoré ma obklopovalo. Uvedomovala som si Edwardovu prítomnosť. Vedela som, že je blízko, no oči sa mi otvoriť nechcelo. Skladba sa zmenila, prišla ďalšia a ďalšia a ja som sa nechávala obmývať vodou.

O pätnásť minút neskôr

„Môžem ťa umyť?“ ozval sa po nejakom čase Edward.

Prekvapene som otvorila oči. Úplne som zabudla, že je tu so mnou. Vlastne som zabudla na všetko. Otočila som sa za smerom jeho hlasu a nestačila sa diviť. Sedel vedľa vane na koberci a hlavu mal položenú na jej okraji. Naše oči tak boli skoro v jednej línii. Zrejme tu sedel celý čas.

„Už som si myslel, že si zaspala. Tvoje srdce bilo tak pokojne.“

„Skoro. Tá voda je neskutočne príjemná a uvoľňujúca,“ odvetila som popravde. „Nechceš ju vyskúšať,“ opýtala som sa, keď som si spomenula na jeho otázku a k nej sa mi hneď vybavila moja prísaha.

Edward sa zasmial.

„Na mňa to tak nefunguje, ale rád sa k tebe pridám, ak môžem.“

„Budem rada,“ prikývla som a sledovala, ako si vyzlieka boxerky.

Znovu som žasla nad jeho dokonalosťou. Vošiel do vane a posadil sa oproti. Moje nohy si vyložil na svoje. Vaňa bola síce veľká, ale aj tak moje nohy dosahovali až k jeho bedrám. Vedela som, že pokiaľ by som chcela, mohla som prstami na nohách dosiahnuť na jeho penis. Vzrušovalo ma to, ten pocit, čo by som všetko mohla urobiť. Edwarda sa nahol a začal rukami masírovať moju nohu.

„Netlačím moc?“ opýtal sa po chvíli.

Bolo to tak slastné, že som len zavrtela hlavou. Pomaly sa prepracovával cez lýtko až k stehnu a po druhej nohe naspäť. Bolo to skoro nevinné, no vo mne to aj napriek tomu vyvolávalo ďalšiu vlnu vzrušenia. Stále som ešte nevedela pochopiť, ako je možné, že stačí jediný jeho dotyk, alebo aj Damianov, a ja skoro horím.

„Damian?“ opýtala som sa a nasmerovala svoj pohľad ku dverám.

„Chýba ti?“ opýtal sa a ja som videla, ako jeho úsmev pohasol.

„Tak som to nemyslela,“ odvetila som. „Len nepoznám pravidlá tejto hry.“

„Toto si myslíš? Že to je pre nás nejaká hra? Ani si nevieš predstaviť, aké to je pre nás ťažké. Počul som, ako ti Damian vysvetľuje, ako je to u nás s láskou, ale je tu aj niečo iné. My upíri sme veľmi majetnícky. Tak ako sa nedelíme o korisť, tak sa nedelíme ani o partnerku a jedno či sa jedná o lásku alebo o sex. Každý z nás si proste zvykne brániť svoje územia, preto to, čo sa stalo dnes v noci, či v bare alebo tu, bolo pre každého z nás niečo nezvyčajné. Udržať sa, nevyštartovať po tom druhom, najmä keď naša prirodzenosť to berie ako prekročenie svojho územia. Keď celé tvoje vnútro kričí, aby si zaútočil. Pre mňa to bolo ešte dvojnásobne horšie, keďže som počul každú Damianovu myšlienku a nehovoriac o ďalších mysliach v bare, v ktorých si hrala hlavnú úlohu. Udržať sa... to bolo to najťažšie, čo som musel v živote dokázať... a to všetko len kvôli tebe. Nikdy som nikoho tak veľmi nechcel. Už odkedy si prišla na kurz. Oboch si nás zaujala. Dohodli sme sa, že si ťa nebudeme všímať, ale každou hodinou to bolo ťažšie a ťažšie. Ťahalo nás to k tebe... oboch. Viem, že u Damiana to bolo rovnaké. Stačilo mi počúvať. Keď sme ťa tu večer videli, oboch nás napadlo to isté. Načo odďaľovať nevyhnuteľné. Obaja sme už tušili, že k tomu raz dôjde. Dohodli sme sa, že ti dáme na výber. Všetko sme nechali na tebe. Bol to paradox – dvaja upíri a svoje osudy vložili do rúk obyčajného človeka... alebo skôr neobyčajnej ženy.

No ty si nás samozrejme musela prekvapiť. Po tom bozku v bare nám bolo obom jasné, že si nedokážeš vybrať len jedného. Rozhodli sme sa ťa pozvať k nám a nechať to na osud, aj za cenu, že by si nechcela ani jedného z nás. Popravde, pre teba by to bola rozhodne tá lepšia možnosť. Keď sme sa v bare rozprávali s Damianom, práve jeho napadla možnosť, že by to mohlo dopadnúť aj takto. Ani jeden z nás sa totiž nechcel vzdať – súťaživosť máme bohužiaľ v krvi. Damian mi sľúbil, že pokiaľ by k tomu došlo, pokúsi sa krotiť svoje myšlienky aj svoje prirodzené pudy a ja som mu sľúbil to isté. Obaja sme sa zamerali na teba, na tvoje uspokojenie. Aby si bola hlavne ty šťastná, po tom všetkom – ako si zistila kto sme, a predsa neutiekla a najmä, keď si sa priznala, ako to je s tebou a sexom. Chceli sme ti dopriať nezabudnuteľný zážitok - samozrejme aj sebe, to nepopieram - ale šlo tu hlavne o teba. V niektorých chvíľach to bolo pre mňa hrozne ťažké. Ani Damian si nevie úplne ustrážiť myšlienky a... keď bol... keď bol v tebe... mal som chvíľami problém sa udržať a neskočiť po ňom. Preto som sa radšej sústredil na tvoju tvár. Bože, bola si tak nádherná s tými pootvorenými perami a očami zastretými slasťou. Mohol by som sa na teba pozerať hodiny. Nemôžem povedať, že mi nevadilo, že to v tebe vyvolal Damian, ale pokiaľ si ty bola šťastná, prekvapivo som bol šťastný aj ja. A na tvoju otázku – poprosil som Damiana, aby nás nechal osamote, ale pokiaľ chceš, môžem ho zavolať. Ak to chceš... ak chceš s ním... hlavne, aby si ty bola šťastná,“ skončil svoj dlhý monológ a ja som sa pristihla ako na neho hľadím s ústami dokorán a snažím sa vstrebať všetko, čo mi povedal.

Mierne povedané, bola som totálne v šoku. Doteraz som bola presvedčená, že to obaja mali celý čas takto naplánované, že ma proste chceli dostať do trojky. Vôbec som netušila, že to je úplne inak. Tiež ma prekvapilo, že to nebolo prvoplánové, nikdy som si nevšimla, že by sa niektorý z nich na mňa pozeral inak, ako na žiaka. Úplne som musela prehodnotiť všetko, čo som si doteraz o nich myslela. Keď som si to všetko prebrala, tak som si uvedomila, aká som bola sebecká. Bola síce pravda, že som ani netušila, že to upíri takto vnímajú, to však nemenilo nič na tom, že som ich v podstate využila, aj keby sa o tom dalo polemizovať.

„Prepáč,“ hlesla som a zaborila pohľad do vody, na ktorej už plávalo iba zopár obláčikov peny.

Ani som presne nepozerala na nič konkrétne, len som sa nemohla pozerať do tej zronenej tváre vediac, že za to môžem ja.

„Ach, Bella. Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať. Ty za to nemôžeš. Si len človek,“ povedal, ako by to ospravedlňovalo všetko.

„Ale...“ chcela som namietať, ale ani ma nepustil k slovu.

„Nie, neobviňuj sa za to. My vieme, ako na ľudí pôsobíme. Bohužiaľ, nevieme s tým nič urobiť. Bolo by to iné, keby si jedna z nás, ale takto to berieme,“ povedal a skôr, než som stačila znovu niečo podotknúť, pokračoval: „Dobre, mám teda zavolať Damiana?“

Bolo mi jasné, že pre neho týmto táto diskusia skončila. Potvrdil mi to aj tvrdý pohľad, s ktorým som sa stretla, keď som sa konečne odhodlala zdvihnúť hlavu. Otvorila som ústa a hneď ich aj zavrela. Mimovoľne som sa zatriasla. Čiastočne z toho, čo mi povedal a čiastočne z toho, že voda za ten čas už poriadne ochladla.

„Je ti zima,“ skonštatoval.

Bez slova vstal a zdvihol ma na ruky. Postavil ma na koberček pre vaňu a v ďalšej sekunde ma už balil do nadýchaného uteráku. Napadlo ma, či si niekedy zvyknem, na tú ich rýchlosť. Odkedy zistili, že viem, čím sú, začali sa tak pohybovať. Pravdupovediac ma to trochu desilo. No budem mať vôbec čas si na to zvykať? Netušila som, čo bude o pár hodín. Ráno sa blížilo závratnou rýchlosťou a ja som sa bála tých zlatých lúčov, ktoré mali ukončiť tento príbeh. Alebo nie? Po tom, čo ma Edward osušil, zabalil ma do suchého uteráku.

„Hneď ťa odnesiem, len sa oblečiem,“ povedal a ja som mohla počuť ten smutný podtón v jeho hlase.

Nechápala som, čo má stále s tým Damianom. Veď som ani raz nepovedala, že za ním chcem ísť. Ako samozrejme, keď boli vedľa seba, bolo pre mňa skutočne ťažké si jedného vybrať, či skôr nemožné, ale Damian tu nebol a po Edwardovi som túžila už asi od toho momentu, keď sme na hodine tancovali sambu, hoci som si to bola schopná priznať až teraz. Edward si obliekol boxerky. Práve ma chcel vziať do náručia, keď som si rozviazala uterák a ten spadol na zem.

„Nepovedala som, že za ním chcem ísť,“ šepla som a pritiahla si ho k sebe.

Chcela som mu oplatiť všetko, čo robil on mne a nebolo to spôsobené len nejakou úslužnosťou – ako niečo za niečo a vonkoncom za to nemohol jeho monológ, aj keď ten ma ešte viac posmelil. Nebyť mojej netaktnej poznámky, nikdy by som nezistila, ako to v skutočnosti je.

V Edwardových očiach sa mihlo prekvapenie. Rozhodne bolo vidieť, že toto nečakal. Stál ako soľný stĺp, dokonca aj vo chvíli, keď som sa postavila na špičky a pritisla sa na jeho pery. Stačil však jediný bozk, ľahké otretie pier o pery a jeho ruky sa okolo mňa ovili a pritláčali ma k jeho mramorovému telu.

„Mal by som ťa odniesť do postele,“ šepol medzi bozkami.

„Mám lepší nápad,“ usmiala som sa a a nasmerovala nás k sprchovému kútu... k miestu, kde to všetko začalo.

„Úžasný nápad,“ pritakal a ja som vedela, že jeho chmáry sú pre túto chvíľu zabudnuté.

Skôr, ako sme vstúpili do sprchy som sa odtiahla, klesla na kolená a stiahla mu boxerky, ktoré si tak neuvážene a úplne zbytočne obliekol. Jeho penis sa predo mnou týčil a ja som sa odrazu cítila tak rozšafne. Zdvihla som hlavu a pozrela sa na Edwarda. Stál s rukami voľne pri tele, no šibalské ohníčky v jeho očiach sa nedali prehliadnuť. Bola som si istá, že ho napadlo to isté ako mňa. Trvalo mi sotva jeden nádych, aby som sa rozhodla. Nahla som sa, zobrala ho do rúk a poláskala ho jazykom. Najprv len jemne, no jeho vzdychy ma povzbudzovali, aby som sa do toho viac oprela. Prehol sa v páse a panvu vysunul mojím smerom. Mlčky tak žiadal viac. Tešilo ma, že mu môžem spôsobiť rozkoš. Dávalo mi to istý pocit moci, keď som videla jeho zatvorené oči a slasťou zmámenú tvár. Maznala som sa s ním, hladila ho. Chcela som ho svojím láskaním priviesť do vytrženia. Nechala som ho ponárať sa do mojich úst a pri tom sa jazykom pohrávala s jeho špičkou. V jednom momente som cítila, že sa chce odtiahnuť, no nedovolila som mu to. Veľmi dobre som vedela, že pokiaľ by chcel, ľahko ma k tomu donúti, no nestalo sa tak. Celý čas som sledovala jeho tvár a čítala z nej. Presne som videla ten okamih, kedy ho slasť úplne pohltila.

„Bella,“ vzlykol.

Prestala som ho láskať ústami a zrýchlila pohyby rukou. Práve teraz som presne pochopila, čo myslel tým, aká som nádherná, keď som pohltená v rozkoši. On bol síce dokonalý stále, ale toto bolo niečo viac, najmä, keď som za to mohla ja. Bola som úplne fascinovaná jeho výrazom, keď jeho telo schvátil orgazmus. Moje prsia pokropila studená záplava, no ja som stále hľadela na neho. Bol úplne hotový a ja som sa cítila ako víťaz. Na perách mi pohrával blažený úsmev, keď som čakala na jeho návrat do reality.

„Ty si... neuveriteľná,“ hlesol po chvíli.

Sklonil sa a postavil ma na nohy. Naklonil sa ku mne.

„Ďakujem,“ zašepkal a ja som v jeho očiach videla niečo, čo ma rozochvievalo až do miest, kde sa už strašne dávno nikto nedostal.

Vedela som, čo to znamená, ale nemohla som... nechcela som si to pripustiť. Bolo to pre mňa zakázané a ja som na to nemienila nič meniť.

„A teraz ti to oplatím,“ usmial sa a prerušil smer mojich myšlienok. „Ale najprv si ťa umyjem,“ dodal a venoval mi rýchly bozk na pery.

Než som sa nazdala, dopadali na mňa kvapky horúcej vody.

„Nie je príliš horúca?“ opýtal sa starostlivo.

Pokrútila som hlavou. Zobral nejakú hubku, ktorú bohvie kedy stihol doniesť a nalial na ňu sprchový gél, ktorý tu zostal po našej prvej návšteve. Horúce kvapky ma príjemne bodali do kože, ktorá z toho jemne zružovela. Uvoľnene som stála a užívala si ten pocit, keď ma opatrne začal umývať. Bolo to tak príjemné, že som zatvorila oči a odovzdala sa do jeho rúk. Cítila som, že postupne upustil od hubky a nahradil ju svojimi rukami. Jeho umývanie sa zmenilo na dokonale premyslené hladenie. Začal putovať od nôh vyššie až k prsiam zámerne vynechávajúc miesta, kde som po jeho dotykoch túžila najviac. Moje ženstvo, aj moje prsia boli pre neho odrazu zakázaným územím. Nespokojne som zamraučala. Nereagoval na moje bezslovné vyjadrenie nespokojnosti a ďalej pokračoval v dokonale premyslených dotykoch. Presunul sa dozadu, jeho ruky zľahka masírovali moje krčné svaly, ramená... prstami postupne pospočítaval všetky moje stavce, aby sa zastavil na krížoch. Bolo to ohromne príjemné, no ja som chcela viac. Vášeň sa postupne rozhorievala v mojich útrobách. Krvou sa presúvala do každej, aj tej najmenšej, cievy. Začínala som horieť pod jeho rukami. Vlhkosť medzi mojimi nohami rozhodne nebola spôsobená vodou, ktorá na mňa neustále dopadala. Jeho ruky sa presunuli na môj zadok a zmyselne ho hnietli. Občas sa o mňa otrel jeho penis, ktorý už bol znovu pripravený, a to ma privádzalo do vytrženia. Najradšej by som sa otočila, vrhla sa na neho a zaplnila tú prázdnotu v mojom vnútri, ale vedela som, že by mi to nedovolil.

„Prosím,“ zamrnčala som.

Jeho ruky sa stratili. Otvorila som omámené oči a uvidela ho pred sebou. Stačil mi jediný pohľad do jeho čiernych očí a už ma nič nemohlo zastaviť. Doslova som na neho vyskočila, ruky mu omotala okolo krku, nohy okolo jeho pásu a prisala sa na jeho pery. Obaja sme chceli vyhrať v tom dopredu bezvíťaznom súboji jazykov. Jeho ruky podopierali môj zadok, prstami ho hnietol a pritláčal si ma tak bližšie k svojmu dokonalému telu. Presunula som svoje ruky na jeho chrbát. Prsty som zatínala do jeho kamenných svalov. Všetko vo mne bolo vyburcované na maximálnu možnú mieru a ja som ho chcela... hneď. Pomrvila som sa, aby som sa dostala bližšie k jeho penisu. Zavzdychal a odrazu som sedela na mozaikovej lavici s nohami naširoko rozkročenými a Edwardovou hlavou medzi nimi. Ani som sa z tej zmeny nestihla spamätať a už jazykom spracovával môj klitoris. Prudko som do seba nasala vzduch a rovnako prudko so vzdychom vydýchla. Pomaly do mňa zasunul dva prsty a začal nimi vo mne čarovať. Pritláčala som sa k jeho ruke, aj k jeho tvári, snažiac sa uhasiť tú zúfalú potrebu vo mne. Bolo to ako beh na dlhú trať, keď máte už cieľ pred sebou, vidíte ho, naťahujete k nemu ruky a dolujete zo seba všetku energiu, aby ste sa k nemu dostali čo najskôr.

„Edward,“ skríkla som a úplne sa pod náporom orgazmu rozsypala.

Edward neprestával, aj keď už oveľa jemnejšie, stále ma dráždil prstami, až kým som sa mu úplne bezvládna nezosunula do pripravenej náruče. Hlavu som si oprela o jeho rameno a snažila sa popadnúť dych. Srdce mi narážalo do hrude, ako by z nej chcelo vyletieť. Mala som pocit, že každý ďalší orgazmus je lepší, ako ten pred ním. Edward ma objímal jednou rukou, zatiaľ čo mi druhou ukľudnujúco hladil mokré vlasy.

„Ako sa cítiš?“ opýtal sa, keď sa môj dych trochu upokojil.

„Vyšťavená,“ zamumlala som popravde do jeho ramena.

Jemne ma odtiahol a pozrel sa mi do očí.

„Odnesiem ťa...“ začal, ale nenechala som ho dohovoriť.

Skutočne som bola unavená, a tiež aj uspokojená, ale niečo vo mne ešte stále chcelo viac. Vedela som presne definovať, čo mi chýbalo.

„Ešte nie,“ zavrtela som hlavou a nasmerovala svoj pohľad nižšie, kde stále stál stále v plnej pohotovosti jeho penis.

„Mala by si si oddýchnuť,“ namietal.

„Mala, ale až o chvíľu,“ pritakala som a pomaly prešla rukou po jeho hrudi až k penisu.

Objala som ho prstami a skusmo párkrát prešla po celej jeho dĺžke. Bol hladký ako zamat, pevný, pripravený. Cítila som pod prstami každú jeho žilku. Jeho čierne oči ku mne vysielali pohľady plné vášne a túžby.

„Myslel som, že len my upíri sme neukojiteľní, ale asi som sa mýlil,“ zašepkal. „Skutočne to chceš?“

„Viac ako čokoľvek iné,“ odvetila som a chcela pokračovať v jeho láskaní, ale on odtiahol moju ruku.

Postavil sa, zdvihol ma k sebe a posadil sa na lavicu. Nemyslím, že som niekedy videla niečo dokonalejšie ako bol nahý Edward s čnejúcim penisom medzi nohami a lačným pohľadom. Možno aj videla, ale v tejto chvíli bol on tým najdokonalejším pre môj zrak. Natiahol ku mne ruku. Uchopila som ju a on si ma pritiahol bližšie. Potom ma nadvihol a posadil na seba. Nohy som mu automaticky ovinula okolo pásu.

„Si tak nádherná. Nemôžem uveriť, že si tu so mnou,“ šepol.

Videla som ten úžas v jeho tvári, ale nenechala som ho pokračovať. Nahla som sa a spojila naše pery. Chlad sa stretol s horúčavou v zmyselnom tanci a práve v tom okamihu ma podvihol a jediným pohybom spojil naše telá. Neudržala som to prekvapenie v sebe, odtiahla sa a nahlas som zastonala. Edward sa zatiaľ sklonil a začal sa maznať s mojou bradavkou. Zaklonila som sa, aby som ho cítila hlbšie a uvoľnila mu cestu k mojim prsiam. V mysli sa mi odrazu objavila klavírna melódia, na ktorú som ho podľa jeho slov inšpirovala. Celú ma vyplnila a ja som sa hýbala do jej rytmu. Stále som nemohla uveriť, že niekto ako on ma chce, ale bolo to tak. Prirážala som a on sa podo mnou zvíjal. Neprestával v zmyselnom dráždení mojich pŕs. Oheň v mojom vnútri naberal na intenzite, požiar zúril v každej bunke. Zrýchlila som svoje pohyby a odrazu to prišlo a moje telo sa roztrieštilo asi na milión kúskov. Moje vnútro zaplavili kŕčovité sťahy a pod sebou som cítila, že Edward je na tom rovnako. Uvedomila som si, že plačem. Slzy mi stekali po tvári a miesili sa s horúcou vodou, ktorá ich odplavovala preč. Nedokázala som to zadržať. Bolo to tak intenzívne, úplne ma to pohltilo.

„Ublížil som ti?“ ozval sa vystrašený hlas Edwarda.

Zamrkala som a prinútila sa zamerať na neho svoj pohľad.

„Nie,“ nechápavo som zavzlykala, zatiaľ čo si moje slzy vytvárali kľukaté cesty po mojich lícach.

„Tak prečo plačeš?“ nechápavo položil ďalšiu otázku.

Na jeho tvári sa objavila zamračená vráska a ja som pochopila, ako to pre neho musí vyzerať.

„Ja len...“ vzlykla som. „Bolo to tak... dokonalé. Úplne ma to rozhodilo,“ priznala som.

Jeho tvár sa rozjasnila. Zamračená vráska, ktorú som začínala neznášať, zmizla a objavil sa oveľa príjemnejší pokrivený úsmev.

„Ja som to cítil rovnako,“ povedal a prstom ma pohladil po sánke. „Bohužiaľ ja plakať nemôžem, tak ti musia stačiť len moje slová,“ zasmial sa.

Usmiala som sa pomedzi slzy a nečakane zývla. Edward ma bez slova postavil pod priamy prúd horúcej vody. Únavou som sotva stála, ale držala som sa. Opatrne si to namieril pomedzi moje nohy, kde zo mňa nežne umyl stopy nášho milovania. Neviem prečo, ale už som na to nedokázala myslieť ako na sex. Hoci som ho nemilovala, ani on mňa, proste... niečo mi v tom bránilo, aby som to v sebe tak vnímala. Niekedy uprostred jeho starostlivosti o moje telo som zatvorila oči. Už som nedokázala potláčať únavu. Cítila som, ako ma zdvihol do náruče a znovu postavil na niečo mäkké. Niečím iným mäkkým prechádzal po každom kúsku mojej pokožky. Vedela som, čo sa deje, ale nevládala som na to reagovať. To posledné milovanie zo mňa vysalo všetku energiu. Znovu ma zdvihol do náručia. Cítila som chladnú hladkú pokožku jeho hrude posiatu jemnými chĺpkami. Hlavu som ešte viac zaborila do jeho priehlbiny na jeho ramene a dýchala tú jeho nádhernú vôňu. Položil ma na niečo hladké, čo som poznala. Boli to saténové obliečky v Damianovej posteli. Tušila som, že tu je Damian, ale neotvorila som oči, aby som si to overila. Jeho vôňu som však cítiť mohla, rovnako, ako tú Edwardovu, keď sa na mňa pritislo jeho telo.

„Sladké sny,“ zašepkal a pobozkal ma na čelo.

Jeho telo sa stratilo a moje telo niekto zakryl hladkým saténom, ktorý však nepôsobil studeno. Zavŕtala som sa do toho tepla, schúlila do klbka a plávala v ústrety k slastnému spánku. Bez myšlienok na zajtrajšok, bez plánov, dýchajúc dve úžasné vône dvoch dokonalých mužov.

Pohľad malej mušky na stene

Na posteli ležala tmavovlasá žena s pokojným výrazom a jemným úsmevom na perách v zajatí spánku. Vedľa nej z každej strany ležal jeden muž a obaja na ňu hľadeli s obdivom. Mohla som len tušiť, čím si zaslúžila tieto ich pohľady.

„Čo ďalej?“ opýtal sa potichu ten tmavovlasý, hoci som už za ten čas vedela, že k tomu slová nepotreboval.

Muž na druhej strane by mu odpovedal, aj keby ich nevyslovil nahlas. Nevedela som, ako to robí, ale bolo to tak. Preto som trochu aj nechápala, prečo sa rozhodol práve v tejto chvíli vysloviť ich, ale čo som už ja mohla vedieť. Hoci som tu už lietala dlho, veľa vecí pre mňa stále zostávalo záhadou.

„Ja... neviem,“ odvetil ten s bronzovým nádychom vo vlasoch.

Ani jeden z nich nezdvihol hlavu od tej ženy. Ako by si chceli užiť každú sekundu jej spánku.

„Neviem si predstaviť, že by mala ráno odísť a už by som ju nevidel. Teda ak nerátam tanečné lekcie. Je tak iná, ako ostatné ženy. Nikdy som nestretol jej podobnú,“ prehovoril po chvíli ten tmavovlasý a venoval jej jeden zasnený pohľad.

„Áno, je nádherná. Aj vo vnútri, aj navonok,“ pritakal ten oproti a v očiach mal ten istý výraz ako tmavovlasý muž. „Nechcem ju stratiť,“ dodal.

„Myslíš, že nás bude chcieť po dneskajšku ešte vidieť?“ nesmelo položil otázku ten tmavovlasý.

„Urobím všetko preto, aby chcela,“ odvetil ten druhý a prešiel si rukou po bronzových vlasoch. „Ale všetko to bude záležať na nej.“

„A ak sa znovu nebude vedieť rozhodnúť?“ pousmial sa ten tmavovlasý.

„Potom to zostane na nás.“

„Takže súťaž. Teda samozrejme, ak bude mať ona záujem.“

„Súťaž,“ potvrdil ten bronzovovlasý a pousmial sa zvláštnym úsmevom.

„Nech vyhrá ten lepší,“ zašepkal tmavovlasý a prvýkrát zdvihol zrak.

„Tak nech jest, brat môj,“ súhlasil ten druhý a ich pohľady sa stretli.

Vyzeralo to, ako by si pohľadmi stvrdili dohodu. Trvalo to sotva pár sekúnd, kým sa ich zraky znovu vrátili k žene na posteli, ktorá o ich dohode nemala ani tušenia.

Pousmiala som sa. Vedela som, že ani jeden z nich nebude víťaz. Stačilo sa mi pozrieť na nich dvoch. Nech sa totiž rozhodne akokoľvek, skutočným víťazom tu bude ona. Tým som si bola istá.

  ----------------------------------------------------------------------

Príbeh o príbehu alebo ako to všetko vzniklo 

Všetko to začalo, keď som sa v jedno ráno prebudila a chcela písať kapitolu BM, avšak v mojej hlave sa objavila Bella v objatí dvoch nádherných mužov. Chcela som nad tým len mávnuť rukou, ale celý deň som na ten obraz musela myslieť a tak večer, keď manžel a drobec zaspali, som si sadla k notebooku a začala písať. Najprv som potrebovala hlavných hrdinov. Edward a Bella boli jasní, ale chýbal mi tretí dôležitý článok. Nechcela som tam pliesť nikoho známeho, a tak vznikol Damian. Priznám sa, že najprv som ho v hlave videla ako niekoho, kto vyzerá ako Ian Somerhalder – alebo skôr Damon z VD, ale potom som si povedala, že by to chcelo trochu iný typ, aj keď niektoré črty som mu ponechala. Keď už som mala hlavnú trojicu, tak prišla svojská Stella. Aj mi bolo napokon ľúto, že som jej v poviedke dala len tak málo priestoru, ale bohužiaľ.

Toto mala pôvodne byť jednoduchá jednorázovka – Trochu tanca, bar a šup troječka ako vyšitá, avšak Bella sa rozhodla trucovať a ja som mala odrazu 9000 slov a to som sa ešte vôbec nedostala k pôvodnému zámeru. Rozhodla som sa teda, že z toho urobím dve časti. Povedala som si, dobre moja, trochu si potrucuješ, pôjdeš k nim domov a šup, šup, skončíte v posteli – vybavené. Ale to by nebola Bella, aby mi to zase neposrala. Nestačila som sa diviť, keď pritisla ruku Damianovi na miesto, ktoré bolo samozrejme úplne nemé. Sakra, povzdychla som si v duchu a rozmýšľala, ako z toho vykorčuľovať. Zostali mi len dve možnosti – buď mohla Bella zdrhnúť a nechať všetko za sebou (a verte, že pokiaľ by sa pre to rozhodla, určite by ju nezastavili zatvorené dvere, ani dvaja upíri) alebo (a tá možnosť sa mi rozhodne zdala príťažlivejšia) mohla zostať, prežiť si svoj hysterický záchvat a nejako to napokon zvládnuť. Stále som sa plánovala dopracovať k tej scéne v posteli. Ale ako na to? Keď sú si Edward aj Damian vedomí upírskych zákonov a tajomstvo svojej podstaty neprezrádzajú len tak na počkanie. Bella na to proste musela prísť sama, ale ako? Asi prvýkrát vďaka za Jacoba a La Push (Ja toho psa proste neznášam, ale tu zapasoval ako riť na šerbel). A tak som chúďa Renée poslala voňať fialky odspodu a Bella si musela odžiť celý život vo Forks – hold žiadne slniečko a teplo – len zopár indiánov a veľa, veľa večerov strávených pri La Pushských ohňoch. A tak som mala odrazu skoro vševediacu Bellu a upírov, čo si mysleli, že nevie nič. Ona povedala to a oni zase toto a tajomstvo bolo vyzradené. Oddýchla som si a začala smerovať príbeh k tomu správnemu koncu. Avšak – zase tu bolo to slovo, ktoré som už začala neznášať – Bella zase musela byť až príliš praktická a namiesto – poďme chlapci, ideme na to – zadrela, že sa chce osprchovať. Čo na tom, že nevoňala ako čerstvo odtrhnutá ružička, tým chlapom by to bolo aj tak šuma fuk. Ale Bella si to rozhodne nemyslela. A tak sme sa dostali do kúpeľne, ktorú som si, aj napriek jej protestom – vybavila podľa seba a splnila si aspoň takto svoj sen.

Bella konečne skončila v sprche, kde som ju už nemienila nechať vykĺznuť, preto si Edward s Damianom nepočkali na ňu vonku, lebo by to určite zase nejako posrala. Pekne som im ukázala cestu a oni ju krásne využili. Napokon som sa ani ja nestačila diviť, aká je Bella odrazu odvážna. Normálne som to - predtým bojazlivé žieňa - nespoznávala. Obaja na ňu mali rozhodne dobrý vplyv. Zazneli fanfáry a konečne prišla scéna v posteli a ja som odrazu zamrzla. Sakra, povzdychla som si, keď som dumala nad tým, ako to napísať tak, aby to nevyznelo ako scéna z hardcore porna. Musím sa priznať, že mi trvalo dosť dlho, kým som to vymyslela, dokonca som sa na to musela aj vyspať, ale napokon sa mi to objavilo v hlave a povedala si prečo nie. Najskôr si užije jeden a potom druhý, všetci budú spokojní. Takže Damian to má za sebou, Bella pokojne oddychuje a prichádza na scénu Edward s ťažkou romantikou v rukáve.  Bella si pekne užíva vo vani, do ktorej potom vstupuje on... schyľuje sa k vyvrcholeniu celej poviedky, keď... to zase Bella raz poserie a povie tú osudovú vetu. Samozrejme, že Edward to nevydrží. Prichádza dlhý úplne neplánovaný monológ a vy sa tak dozvedáte veci, ktoré vôbec nemali vyjsť na svetlo, ale budiž. Aspoň Bella konečne pochopila, ako to v skutočnosti je a zatlieskajme jej – konečne sa rozhodla to neposrať. Scéna v sprche sa zrodila úplne náhodou, keď som si uvedomila absenciu postele v Edovej izbe a Damiana okupujúceho tú jeho. Toho som už nechcela do toho miešať – svoje si už užil. Hurá, zatlieskala som si, keď Bella prežila posledný orgazmus, ktorý ju našťastie úplne vyšťavil a ja som ju mohla odporúčať do postele. Edward želá sladké sny a ja sa zastavujem na 24037 slove. Úctihodný výkon, pomyslela som si, no jedna otravná mucha mi stále lieta okolo hlavy, že chce k tomu niečo dodať. Snažím sa ju ignorovať, ale je tak neodbytná, že napokon podľahnem. Sedí mi na ramene a diktuje svoj pohľad. Keď už je konečne spokojná na obrazovke svieti číslo 24407 slov a ja spokojná zatváram poviedku, ktorá sa mi nezmazateľne vryla pod kožu a možno potichu dúfam, že sa s jej hrdinami ešte niekedy stretnem.

------------------------------------------------------------------------------------------

Tak je tu záver a ja dúfam, že sa vám táto poviedka páčila. Chcem celú túto poviedku venovať Beny, ktorá ma v písaní podporuje už roky. Jedno veľké Ďakujem - pre teba, cicka. 

Tiež chcem poďakovať každému, kto si ju prečítal a zanechal komentár. A napokon chcem poďakovať tým pár ľuďom, ktorí ju navrhli do poviedky mesiaca. Skutočne si to veľmi vážim a ešte raz hrozne moc za to ďakujem.

Už sa teším na vaše komentáre a zhodnotenia tejto poviedky a verím, že sa čoskoro stretneme pri nejakej ďalšej.

Vaša NeliQ

PS: GCullen - Damian nemá s Darienom z ĎZV absolútne nič spoločné, ani výzorom a ani povahou :) Ale chápem ťa, tiež som Team Edward - väčšinou... ;-) 

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Začni žiť, Bella! - 3. časť - Záver: