Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Přišla jsem do Volterry a... - AliceMary

04.10.2010 (21:00) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 924×

AliceMary

Přišla jsem do Volterry a...

Utekali sme domov, boli sme rozhodnutý dostať sa do Volterry skôr než vyjde slnko. V mysli som mala zmätok. Minulú noc sa znova dokázala Cullenová  vzoprieť mojej moci. A nielen to. Nefungovala na nikoho z nich. A Alec sa tiež pokúšal dostať ich. Ani jeho moc nebola o nič pôsobivejšia ako moja. Hoci, som si istá že jednu z Cullenových, tú strigu ktorá vidí veci ktoré sa ešte nestali, sa mi na okamih podarilo dostať. Pravdepodobne preto sa na nás vrhli do boja. Rozpútal to ten blondiak. Len čo sa mi podarilo zaútočiť na tú ježibabu vrhol sa na nás. Felix sa pred neho postavil a chystal sa mu odtrhnúť hlavu. Tá striga Cullenová čo vidí budúcnosť (mimochodom neležala na zemi od bolesti, znova bola pod ochranou štítu), odstrčila Felixa , ktorého to rozčúlilo. Demetri sa utekal postarať o Blondiaka, Demetrimu sme chceli nechať strigu a ja s Alecom sme sa len prizerali. No skôr ako sa Felix stihol strigy dotknúť, zo zostavy vyskočila tá, Bella a začala Alice brániť. Bola som stoj čo stoj pripravená zasiahnuť, veď ak by sme dostali Bellu, mali by sme boj vyhratý, no do bitky sa zapojili aj ostatný Cullenovci. Opakovane som sa pokúsila  zaútočiť na ich mysle, no žiadne som nevidela. Vedela som že Alec sa pokúša o to isté zo svojím talentom, ale nezmohol sa na nič iné, ako ja. Boli sme bezmocný, veď celý náš druhý život sa spoliehame na naše schopnosti a teraz sú nám na nič. ,,Sestra?“ Alec ma chytil za ruku a spolu sme sa dali do behu. Otočila som, aby som videla či nás nesledujú. Ten čo vie čítať myšlienky, Edward, práve zapaľoval oheň. Felixove telo ležalo na zemi, jedna jeho ruka sa snažila dostať sa späť ku telu. Ten blondiak trhal Demetriho nohy a následne ich hodil spolu s telom do ohňa. Felix a Demetri boli mŕtvy. Toto sa Arovi nebude páčiť. Ostatný piati Cullenovci sa pozerali ako horia ich telá. Bella sa za nami obzrela ale dlho nás vidieť nemohla, za tri a pól sekundy sme boli preč. Z premýšľania ma vyrušil Alec. ,,Cítiš to?“ opýtal sa a aj som sa automaticky zhlboka nadýchla. Zacítila som pach krvi. Bola to krv čistá, tak čistí ako som dlho nemala. Cestou do Washingtonu som mala len nejakých ožranov. ,,Stoj“ zavelila som. Pozrela som sa do peknej tváre svojho staršieho brata. V jeho kedysi modrých očiach zažínala prevládať čierna farba. ,,Ideme loviť“ nepýtala som sa ho na to, jednoducho som mu to povedala. Znova som sa nadýchla a zacítila znova tú krásnu vôňu zo západu mesta v ktorom sme boli. Nevnímala som kde sme, prioritou číslo jedna bola pre mňa teraz krv. Chytila som brata za ruku a rozbehli sme sa na západ mesta. Zastali sme pred nízkou budovou a cez okno sme sa dnu zahľadeli. Boli tam záclony, obyčajný človek by videl len obrysy, no ja som cez svoj ostrý zrak uvidela tri ženy v strednom veku a jedno mladé dievča ako popíjajú horúci čaj. Ich posledný čaj. ,,Poďme“ zamrmlal Alec. Skočili sme dnu. Okno sa rozbilo a ženy sa vystrašene obzreli smerom ku nám. Boli vyľakané, ale aj prekvapené z toho aká neuveriteľne krásna návšteva ich poctila. Alec šikovne zamkol dvere a vrhol sa na ženu čo bola najbližšie ku nemu. Vypla som rozum a vrhla sa na najväčšiu z nich. Jedna zo žien začala vrieskať a snažila sa dostať preč, dievča sa smutne pozeralo na to čo som robila. Alec sa prikrčil a skočil na tretiu ženu. Dala som si posledný hlt svojej obete a otočila som sa ku tomu dievčaťu aby som ukončila jej život. Niečo ma však zastavilo. To dievča sa na  mňa pozeralo vzdorovito, takmer ako keby vravela ,,zober si ma“, ale niečo mi napovedalo že jej nesmiem ublížiť. ,,Alec? Choď ma počkať vonku. Prídem za tebou.“ Alec sa nechápavo zahľadel. ,,Ja ti ju nevezmem sestra. Je tvoja.“ Pousmiala som sa nad jeho hlúposťou. ,,Premením ju.“ Alec nechápavo vyvalil oči, najprv na mňa, potom na ňu. ,,Zabi ju,“ prikázala som mu. Alec sa prikrčil ale ako keby zamrzol. Vyzeral ako boh. Bola to najkrajšia bytosť na zemi. Z jeho hrdla sa ozvalo vrčanie. ,,Nemôžem!“ Usmiala som sa. ,,Teraz choď,“ nechcela som riskovať že by sa prestal ovládať. ,,Neboj sa o mňa. Ja jej neublížim. Bude to skvelá náhrada za Demetriho a Felixa. Aro nebude úplne spokojný, ale zvykne si.“ Verila som svojmu bratovi a pomaly, pomaly na upíra, som prikročila ku tomu dievčaťu. ,,Ako sa voláš?“ spýtala som sa jej. Mala krásne modré oči, podobnej farby ako boli kedysi Alecove. Z ľudského života sa veľa nepamätám, no na toto nezabudnem nikdy. ,,Nikki“ povedalo dievča. Hlas malo tiež pekný. Vlastne keď som si ju lepšie obzrela, zistila som že na človeka je veľmi pekná. Mala dlhé blond vlasy, podobné ako. Jej ústa boli plné a mala drobnú, štíhlu postavu. ,,Nikki, teraz budeš chvíľu cítiť bolesť.“ Odniesla som ju na posteľ a zahryzla sa jej do krku. Jej krv bola najchutnejšia zo všetkých. ,Mysli na Ara, opakovala som si. Aro by sa veľmi hneval keby som ju zabila. Na krížoch som ucítila tlak, Alec ma ťahal. ,,Sestra, zabíjaš ju,“ zamrmlal. Pomohol mi od nej sa odtiahnuť. Nikki začala vrieskať. S Alecom sme boli pripravení zaútočiť keby sa niekto rozhodol prísť skontrolovať ten krik, ale nikto neprišiel.

***

Z Nikki sa stala nádherná upírka. Vyskočila z postele a rozhliadla sa okolo. Mali sme tu už pre ňu nachystané dve obete na ktoré sa hneď vrhla. Keď skončila, pozrela sa na nás. ,,Sme stráž upírov a ty sa ku nám pridáš. Máš talent, postupne sa ho naučíš využívať. Teraz musíš ísť s nami domov. Vonku bola noc, takže sme mohli vyštartovať hneď. Prišla som do Volterry a vysvetlila Nikki že tu sme doma. Oboznámila som ju s našimi pravidlami, Vysvetlila jej kto je Aro, Marcus a Caius a zaviedla som ju dnu. ,,Jane!“ privítal ma Arov výkrik. ,,Moja drahá, som rád že ste naspäť,“ povedal a natiahol ku mne ruky. ,,A priviedla si aj návštevu! To je milé!“ Dotkla som sa jeho rúk a sledovala som ho. Výraz jeho tváre sa menil. Najprv bol veľmi nahnevaný ale potom sa zvedavo pozrel na Nikki. ,,Vitaj v našej rodine!“ uvítal ju. ,,Máš obrovský talent. Už ako človek si dokázala presvedčiť ľudí aby robili čo chceš, nuž, som zvedavý ako sa tvoj talent bude vyvíjať počas tvojho nového života. Som rád že si sa ku nám pridala.“ ,,Kde sú Felix a Demetri?“ spýtal sa Caius. ,,Ach brat môj,“ ozval sa Aro, skôr ako som stihla odpovedať. ,,Cullenovci ich zabili, ale neboj sa, vďaka naším dvojičkám Jane a Alecovi a hlavne vďaka Nikki ich môžeme pomstiť.“ Obrátila som sa ku Alecovi s úsmvom na tvári. Uú dlho túžime dostať Cullenovcov, a teraz sa nám to podarí. Alec mi úsmev opätoval.

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Přišla jsem do Volterry a... - AliceMary: