Volterra si žije svoj bežný, pokojný deň, ale niekto sa blíži k hradu a chystá niečo zlé. Odrazu k nim vtrhne lovec upírov a bude to naozaj zaujímavé. Chcete vedieť viac? Všetko nájdete tu. Prajem príjemné čítanie.
30.10.2011 (21:00) • Yriss • FanFiction poezie » Parodovaná poezie • komentováno 12× • zobrazeno 2859×
Zakráda sa tichým lesom,
za Talianskym malým mestom.
Ako tieň sa blíži k hradu,
nik však netuší jeho zradu.
Čože chce urobiť, ten panáčik náš?
Na čo sa to, chlapče, vlastne hráš?
Neodpovie, kráča ďalej,
ku podivnej skalke malej.
Tu zaťuká, tam zatlačí,
temná diera sa pred ním zračí.
Snáď neurobí, na čo myslím?
Beda, že vchádza, už vidím.
Tajná chodba, ako vždy,
dovedie ho ku skrýši.
I otvára dvere (opäť) tajné,
aby preskúmal chodby hradné.
V tieni, ktorý svetlá ešte nikdy nevidel,
nachystal si kolík, oheň, ba i zopár kadidiel.
A na čo mu to všetko vlastne bude?
Snáď to drevo nezabodne niekomu do hrude?
Odpoveď už o chvíľu príde,
keď spoza rohu ktosi víde.
Panáčik vyskočí a kadidlom máva,
postava už pokašliava.
Tu žažiari ohňa iskra,
výhra je už istá.
O pár minút vidíme len popol,
a niet nikoho, kto by sa poň zohol.
No ktosi kdesi začul výkriky,
a veru neschoval sa za kríky.
Miesto toho, mieri do jedálne,
predstavte si, išiel správne.
Poplach! Poplach! Lovec je tu!!!
To snáď nie, veď máme večeru.
Aro chytá záchvat hnevu,
Jane ohluchla od jeho revu.
Zatiaľ čo čakajú, v knižnici niečo šustí,
vari tam niekto krížovky lúšti?
Kdesi na koberci horí malá zápalka,
chytá sa od nej aj vollterrská zástavka.
Bojové pozície, protézy nastrčiť,
hlavne sa nimi nezadusiť.
Až ten človek príde, okúsi náš hnev.
Dúfam, že mu niekto skladá žalospev.
A odrazu sa lovec zjaví,
pred dverami hlavnej sály,
Keď ich otvoril, trochu zaškrípali,
hoci ich len včera naolejovali.
Zvierajúc fakle do vnútra vchádza,
pohľad naňho pokľaknúť zvádza.
Garda sa desí plameňa v jeho rukách,
nechce sa ocitnúť v ohnivých mukách.
Polovica upírov sa k stenám pritláča,
keď k trojci vládcov bez strachu kráča.
Šepkajú si - Kto to je?
Čoskoro im odpovie.
Van Helsing je meno moje.
A ako znie to tvoje?
Ja som Aro, vládca mocný,
každý tvrdí, že som hrozný.
Zabudol si minulý čas, priateľ môj.
V tej chvíli mu kôl do srdca zabodol.
Beda, beda, kôl sa láme,
kam tie jeho zvyšky dáme?
Van Helsing nemo hľadí,
Kto mu jeho plány hatí?
Prepáč, my sme rasa iná.
Nie tá Transylvánska špina.
V tej chvíli Aro zavelí na útok,
a vôbec si nevšíma pušného prachu súdok.
Ten osamelo stojí pri jeho nohách,
a už nie je nikto, kto by zakričal: Poplach!
Ani jeden z upírov nezaváhal,
veď ich protivník si zbraň polámal.
Však zabudli na ten jeho malý ohník,
lepšie by ich nezpopolnil ani krematórnik.
Máva fakľou zvesela,
je ich naňho priveľa.
Upír sem a upír tam,
ako vás len zabiť mám?
Zmier sa s tým, dnes prehráš.
Rande so smrťou nezmeškáš.
Tak to sa uvidí, vy príživníci.
Viete, čo robí oheň v knižnici?
Obzrú sa všetci ako jeden,
hľadia na kopu podozrivých bedien.
Za ňou sa tiehne dlhočizný zápalný knôt,
jeho plamienok spôsobil už mnoho škôd.
Pozrú sa upíri, čo ho zapálilo,
a zadúfajú, že sa im to zamarilo.
No pravda je taká, že knižnica horí,
Aro pri tom pohľade slzy roní.
Moje knižky, účty a kroniky,
mám tam aj list od Angeliky!
Je tam mapa celej Číny!
A môj počítač jediný...
O tie by som sa už radšej nestaral...
Vraví Van Helsing spokojne.
Radšej mieste by som rýchlo utekal,
čoskoro to totiž vybuchne.
V rukách má zrazu dlhé lano
vliezlo mu do nich samo.
Hodí ho, zachytí na lustri,
a zhúpnuť sa na ňom skúsi.
Vylieta oknom ako mocný vták,
vrany ho zdravia jednoduchým: Krák!
A keď doskočí na zem hnedú,
vyloví odkiaľsi starú kriedu.
Napísal odkaz na prastarý strom,
škoda, že tam nemá poriadny dom.
Tu, už na veky, odpočíva upírsky klan,
zabil ho Van Helsing, úplne sám.
Prvotriedny výbuch za ním sa ozýva,
plameň mu ako na rozlúčku zamáva.
Trhá veže, múry, hrubé steny,
na spálenisko pevnosť mení.
Po hrade zostal už len popol a prach,
neprežil to ani starý suchý mach.
Kusy muriva lietajú zadymeným letným vzduchom,
ako ohňostroj venovaný mŕtvym upírskym duchom.
Krematórnik - zamestnanec krematória
Autor: Yriss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction poezie » Parodovaná poezie
Diskuse pro článek Vampire hunter in Volterra:
Jé Skvělá parodovaná poezie! Něco veselého na dobrou noc mi bodlo
Páni, Yriss! Já z toho nemůžu! Fakt se ti to moc povedlo!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!